| Divadlo | Divadlo West, Bratislava |
|---|---|
| Inscenácia | Zoltán Egressy: Rozhodcovia |
| Premiéra | 22. mája 2008 |
| Divadelná sezóna | 2007/2008 |
Hrajú: Roman Pomajbo, Peter Kočiš, Dušan Szabó
Réžia: Ľubo Roman
Premiéra: 22. mája 2008 v Divadle WEST
Na prvý pohľad sú hry Zoltána Egressyho odľahčujúcim zážitkom. Aj divadlo West siahlo po jeho texte pravdepodobne preto, aby sa návštevníci divadla predovšetkým odreagovali. Sám autor síce píše komédie, ale skutočný obsah hier je o niečo vážnejší. Možno preto je o to ťažšie uvádzať komédie s hlbším zmyslom. Hovorí sa, že najťažšie v divadle je rozosmiať diváka. A ešte ťažšie je prinútiť ho pri komédii zamyslieť sa nad vážnejšími vecami.
Režisér inscenácie Rozhodcovia Ľubo Roman si túto cestu zvolil. Súčasný text umiestnený v rozhodcovskej šatni je síce plný humoru, ale inscenátori by prostredníctvom neho mali diváka nasmerovať aj niekde ďalej, ako len k bezduchému smiechu.
Hra Rozhodcovia je plná vďačných situácií a tém ako je napríklad ľudské trávenie v súvislosti s alkoholom, ktorých sa priemerný divák divadla West zaručene chytí.
Dej hry sa odohráva počas náročného futbalového zápasu, kde ústrednými postavami nie sú futbaloví hráči, ale rozhodcovia v šatni. Nejde tu vôbec o dôležitý futbalový zápas, ten je len akýmsi symbolom celej hry, ale o zápas medziľudský, o zápas troch mužov, o zápas rozhodcov, ktorí síce rozhodujú futbalovú udalosť, ale rozhodujú najmä o svojich životoch. Samotný pojem rozhodcovia môže niesť hlboký význam a predpokladám, že autor hry Zoltán Egressy presne vedel, prečo dal takýto na prvý pohľad banálny názov svojej hre.
Žiaľ režijný zámer šiel mimo autorovej línie. Zostal na povrchu, zachytil len humorné momenty a ľudské osudy v hre vykreslil len ako úbohých jednoduchých ľudí.
Scéna podčiarkovala príliš zjednodušenú formu inscenácie. Najjednoduchšie je hru Rozhodcovia zasadiť do rozhodcovskej šatne a divadelnú šatňu znázorniť (aj keď v divadelnej terminológii by sa patrilo použiť pojem ako iluzívne, vyjadrím sa presnejšie) „polopatisticky“. Scéna bez fantázie, ktorá nič nevypovedá, len doslova ukazuje miesto deja. Skrinky, lavičky, zrkadlo, na stenách obrázky hráčov a rozhodcov, stôl s občerstvením, atď. Kostýmy to isté. Postavy prišli do šatne v civile a prezliekli sa do rozhodcovských dresov.
Najživšími zložkami inscenácie sú herecké výkony. Aj napriek tomu, že hercom chýba réžia, dokážu celkom presne naznačiť charaktery, resp. typy svojich postáv. Roman Pomajbo dynamicky zosobňuje vedľajšieho rozhodcu, túžiaceho po pozícii hlavného rozhodcu, aby sa dostal čo najďalej, prevracia „dres“ podľa spoločnosti, v ktorej sa práve v danej chvíli ocitne. Pomajbo svojou energiou a improvizáciou prináša do inscenácie silný humorný prvok, ktorý dopĺňajú jeho hereckí kolegovia. Druhého vedľajšieho rozhodcu stvárňuje Dušan Szabó, ľútosť vzbudzujúci smoliar s neustálymi tráviacimi problémami. Peter Kočiš ako hlavný rozhodca neustále dokazuje svoju moc nad ďalšími dvoma a škodoradostne im dáva najavo svoje vyššie postavenie. Najväčší potenciál predviesť niečo zaujímavé v inscenácii Rozhodcovia priniesli herci. Napriek tomu, že im chýbala réžia, motivácie, mizanscény, a ich herectvo- bolo viac-menej civilné, improvizáciou a prirodzenosťou posunuli inscenáciu- najsilnejšia zložka.
Ako dramaturgický výber hra Rozhodcovia bola zaujímavá voľba, vhodná pre divadlo West, avšak opäť raz treba žiaľ povedať, že inscenátori nenaplnili zmysel a výpoveď textu. Je škoda, že si to nevšimli aj diváci. Snaha hercov udržať inscenáciu v napätí a smiechu bola, ale výsledok bol aj tak viac nudný ako pútavý.
Lea Vitkovská je absolventka divadelnej vedy Vysokej školy múzických umení v Bratislave. Venuje sa divadelnej réžii a dramaturgii.
