Nohy na plecia, život nám šliape na päty!
Život sa niekedy zdá ako nekonečný a vyčerpávajúci beh na dlhej trati plnej prekážok. Človek, hoci z posledných síl, sa stále za niečím ženie, snaží sa dosiahnuť zahmlené ideály, ktoré sa nejasne rysujú na ďalekom horizonte. Niekedy je táto snaha tak úporná, že „bežci“ strácajú zo zreteľa jej cieľ a zmysel. Metafora života ako maratónskeho behu sa stala inšpiráciou pre hru Clauda Confortésa Maratón. Inscenácia tohto zaujímavého titulu v Divadle LUDUS, v réžii Petra Kubu a dramaturgii Mira Dacha, túto metaforu nahliadla z mnohých uhlov a vyťažila z nej maximum myšlienkového a dramatického potenciálu.
Médea tu, teraz a navždy
Divadelná sezóna 2010/2011 sa v školskom divadle VŠMU Lab nesie v znamení premiér veľkých titulov svetovej dramatiky. Po Čechovových Troch sestrách a Shakespearovom Sne noci svätojánskej prichádza tretia premiéra, ktorou je Médea Jeana Anouilha v réžii Zuzany Galkovej a s účinkujúcimi hercami a herečkami z tretieho ročníka hereckej tvorby. Veľké tituly bývajú veľkými výzvami. S potešením možno hneď na úvod recenzie konštatovať, že táto výzva bola naplnená.
Operný titul pre detského diváka
Tradícia inscenácií pre deti v Opere SND nie je bohatá. Za čias socializmu dopyt po produkciách vhodných pre mladého diváka saturovali najmä popoludňajšie predstavenia „mládeži prístupných“ inscenácií, napríklad Mozartovej Čarovnej flauty, Dvořákovej Rusalky alebo Smetanovej Predanej nevesty. Len minimum titulov si za cieľovú kategóriu vyslovene definovalo najmladšiu generáciu: spomeňme Humperdinckov Medovníkový domček (Hänsel und Grätchen), Frešovu operu Martin a slnko či Kořínkovu rozprávku Ako išlo vajce na vandrovku. V novšej histórii sa divadlo koncentrovalo predovšetkým na opusy domácich autorov, keď v uplynulých dvadsiatich rokoch uviedlo Veľkú doktorskú rozprávku a Tajomný kľúč Mariána Dubovského, Trojružu Ladislava Kupkoviča i staršiu opernú rozprávku Martin a slnko Tibora Freša.
Zabudnuté v rokoch 90
Téma nostalgie a konfrontovania sa s minulým režimom je v slovenskom divadelnom priestore stále živá a zdá sa ešte nevyčerpaná. Hra Štefana Suchého Vtáčie mlieko zobrazuje túto tému v prostredí bývalého družstva na rusínskom vidieku. Hrdých, napredujúcich ľudí ženúcich sa za majetkom stavia do kontrastu s bežným jednotlivcom, ktorý nie je schopný sa prispôsobiť súkromným ani celospoločenským zmenám. Hra však nie je baladou o beznádejnom stave spoločnosti. Hovorí o stratenej generácii poprevratových podnikateľov a ich neprispôsobivých rovesníkov, ktorú ale môže zachrániť ich potomstvo vyznávajúce skutočné hodnoty.
Harlekyniáda
„Harlekyniáda“ je názov prvej premiéry Košického baletu v sezóne 2010/2011, ktorou súčasne prezentuje svoju dramaturgickú líniu jeho nové vedenie, na čele ktorého je od záveru minulej sezóny Andrej Suchanov. Ako autori hudby k predstaveniu sú v bulletine uvedení Wolfgang Amadeus Mozart, Giocchino Antonio Rossini a Ludwig Minkus.
Živý Sen
Shakespearova hra Sen noci svätojánskej ani po štyroch storočiach od svojho vzniku nestratila nič na svojej príťažlivosti. Netreba zdĺhavo pripomínať, že príťažlivosť je daná kombináciou humoru, poetickosti, erotickosti, mágie, príťažlivej zápletky, dynamiky z nej vyplývajúcej a Shakespearovej geniality, ktorá dokázala všetky atribúty skombinovať do kompaktného celku. Sen noci svätojánskej už za svoju existenciu prešiel snáď všetkými možnosťami zobrazenia a interpretácie. Od inscenácií, v ktorých lietali živé svätojánske mušky, cez využitie akrobacie, žonglovania a cirkusových čísiel, až po zasadenie deja do „magického“ lesa v blízkosti diaľnice. Na nekonečný zoznam snových inscenácií sa pripísal i študentský Sen noci svätojánskej, ktorý v réžii Michala Vajdičku uviedlo Divadlo LAB.
