O láske, sexe, vzťahoch, sláve, umení a iných hodnotách či úskaliach na sklonku života
V Slovenskom národnom divadle sa starší človek opäť stáva hravým „dieťaťom“. Tentoraz však nesníva o tom, čo zažije, ale skôr o tom, čo už zažil. Tvárou v tvár blížiacej sa smrti si tým viac váži prítomný okamih. Tému dôležitosti príjemných spomienok prinášajú na scénu veľkej Sály činohry SND herci, ktorí rovnako, ako ich postavy, starnú s noblesou, šarmom a humorom. A tak aj tí mladší si v hľadisku môžu uvedomiť, že žiť sa naozaj oplatí čo najradostnejšie.
Komorné, ale presvedčivé
Tvorba svetovo známeho a veľmi obľúbeného talianskeho prozaika, esejistu, dramatika, kritika a novinára, v roku 2010 víťaza Boccacciovej literárnej ceny Alessandra Baricca je veľmi dobre známa aj u nás. Vydavateľstvo Kalligram napríklad vydalo v roku 2006 jeho Homéra, Iliadu, predtým v roku 2004 román Oceán more atď. Aj keď u nás jeho knihy nevychádzajú v stotisícových nákladoch, ako je to napríklad vo Francúzsku, kde len román Hodváb dosiahol náklad 200 000, preklady takmer všetkých jeho diel hovoria o záujme slovenského čitateľa i prekladateľov o jeho tvorbu.
Čomu sa smejete? Smejete sa vôbec?
Gogoľova hra Revízor je o malomeste plnom zvláštne prihlúplych postavičiek, o skorumpovanom mešťanostovi a jeho malomestskej rodine a o chvastavom podvodníkovi, ktorého ľudia z ničoho nič začnú pokladať za revízora. Je to groteskný obraz reality každej doby a každého miesta, pokrivené zrkadlo každodenného života. Je to hra o špinavom meste a špine ľudských vlastností, o alkoholizme, pretvárke, klamstvách, zneužívaní moci... Inscenácia Štefana Korenčiho sa odohráva v dobovom Rusku (scéna a kostýmy), ale má presahy do reality slovenských pomerov – malomesta i dediny.
Keď chce byť inscenácia zlou, a ani to sa nepodarí
Určite ste už zažili ten pocit, keď vám necelých šesťdesiat minút pripomína večnosť. Predovšetkým v divadelnom priestore. A vy začnete radšej hodnotiť ponúknutý komfort hľadiska ako predstavenie. V prípade inscenácie Lovec ŠTBákov je hodnotenie všetkých zložiek o niečo náročnejšie. Každá má svoje pre, aj proti.
JOJ, CIGÁŇ…
Cigánske témy vždy fascinovali. V minulosti aj v súčasnosti. Zároveň rozčuľovali, paralyzovali a spúšťali do pohybu davy (aj javy) končiace otázkou: „čo s nimi?“. Xenofóbne správanie kedysi spoločnosť nepolarizovalo. Historická dedina prirodzeným spôsobom vytesnila komunitu Cigáňov do extravilánu a „dnu“ ich nikdy nepustila. Pritom ich mala stále v zornom poli, boli to „jej“ Cigáni a dôverne poznala celé rodiny.
Mametova politická fraška svedčí Aréne
O americkom spisovateľovi a filmárovi Davidovi Mametovi vyhlásil nebohý laureát Nobelovej ceny Harold Pinter a jeho blízky priateľ, že je to najlepší žijúci dramatik. Na Slovensko táto správa dorazila trochu utajená: na škodu veci, Mametových hier bolo uvedených len pár a skôr s lokálnym ohlasom.
