Odvážna dramaturgia na nestálej pôde
Mestské divadlo Žilina sa v posledných rokoch vyprofilovalo, okrem iného, ako inštitúcia ponúkajúca priestor najmladšej generácii divadelných tvorcov, v tom čase ešte študentov divadelného umenia. Výsledkom tejto aktivity je i najnovšia inscenácia Zimná cesta. Pre Tomáša Procházku, študenta réžie a dramaturgie na VŠMU, je to druhá režijná skúsenosť na pôde MD Žilina, ktorej predchádzala inscenácia drámy Jeana-Luca Lagarca Som doma a čakám, že príde dážď (MD Žilina v spolupráci s o. z. Divadlo Kaplnka).
Vassa klasická
Keď som čítala Gorkého Vassu Železnovovú, verziu z roku 1935, tú známu verziu, ktorá sa masovo uvádzala v krajinách bývalého sovietskeho bloku – a odmyslela som si na chvíľu, že je to dielo autorom nútene prerobené, plod brutálneho stalinského nátlaku, a teda istým spôsobom nemravné – musím priznať, že ma dosť zaujala.
Vyliečiť dušu vďaka svojim zmyslom a vďaka duši vyliečiť si zmysly
Uvedenie nového opusu domáceho autora znamená pre slovenskú opernú kultúru vždy veľkú udalosť. Ak aj nie v zmysle kvality, tak určite v zmysle kvantity: na spočítanie diel, ktoré naše profesionálne operné scény premiérovo inscenovali po roku 1989, netreba ani prsty oboch rúk. Košice sú bez zápisu, Banská Bystrica naštudovala Zeljenkovu Bátoryčku a Godárovo Pod rozkvitnutými sakurami, SND popri troch rozprávkových operách (Dubovského Veľká doktorská rozprávka a Tajomný kľúč, Kupkovičova Trojruža) uviedlo Benešových The Players (ktorí však po prvý raz uzreli svetlo javiska v Kolíne nad Rýnom) a Burlasovu komornú Kómu.
Za Jasietkou!
V slovenskej divadelnej tvorbe pre deti vzniklo niekoľko úspešných putovaní za Modrým vtákom. Študentky a študenti Katedry bábkarskej tvorby Divadelnej fakulty VŠMU však ponúkajú aj iné dobrodružstvo. Tiež s prímesou symbolizmu, no zo slovenských zdrojov – Jasietku. Dramatik (a ich pedagóg) Jozef Mokoš sa inšpiroval motívmi z rovnomennej rozprávkovej knihy Márie Ďuríčkovej.
O túžbe po moci a zrade priateľov, alebo Shakespeare na Malej scéne košického Štátneho divadla
Zaradiť po sérii súčasných príbehov do repertoáru Štátneho divadla Košice shakespearovský titul bola od dramaturga M. Gazdíka dobrá voľba. Jeho posun do súčasnosti zas odvážnou otázkou, či to text a jeho javisková realizácia v takom náročnom tvare ustoja. Nie nadarmo sa hovorí, že kto neriskuje, nemá, avšak v tomto prípade by sa riskovanie s klasikou dalo nazvať krokom vedľa. Na jednej strane stojí výborný prvotný nápad zjednodušiť a moderne prerozprávať obľúbenú Shakespearovu drámu o zrade, klamstve, vražde, túžbe po moci a šialenstve kráľa Macbetha, ďalej využitie novo zrekonštruovaného priestoru Malej scény na komorné spracovanie veľkej dramatiky, ako aj zaangažovanie renomovaného režiséra a najvychytenejších hercov súboru.
Zádušná omša za Fjodora a jeho bratov
Inscenácie dramatizácií diel ruského spisovateľa F. M. Dostojevského sa v poslednom čase objavili v repertoári viacerých slovenských divadiel (Zločin a trest v činohre ŠD Košice a Mestskom divadle Žilina, obe v réžii E. Kudláča, Idiot v divadle Astorka Korzo ´90 v réžii M. Krobota a Bratia Karamazovovci v činohre SND v réžii R. Poláka). Režisérka Zuzana Galková s dramaturgom Matejom Moškom sa nerozhodli pre dramatizáciu, ale siahli po hre pôvodom bielorusko-poľskej herečky a dramatičky Niny Ivanovny Czerkies Fjodor a jeho bratia, ktorá je voľným spracovaním románu Bratia Karamazovovci.
