O smrti s nadhľadom

Preklad: Juraj Andričík
Dramaturgia: Ivan Sogel
Réžia: Jacek Malinowski a.h.
Scénografia: Michal Wyszkowski a.h.
Hudba: Bogdan Szczepański a.h.
Asistent réžie: Peter Creek Orgován
Účinkujú:
Lišiačik: Andrej Sisák
Starý lišiak: Peter Creek Orgován
Dedko lišiak, Pytliak, Jeleň, Lišiak 2: František Dolejší
Líštička, Pes, Jež, Sliepky, Lišiak 1: Viktória Jenčková
Smrť, Prievozník, Medveď, Veverička: Miriama Ryšavá
Premiéra: 10. februára 2017 v Bábkovom divadle v Košiciach
V bulletine k inscenácii sa uvádza spojenie BDK + BTL. Skratky predstavujú dve bábkové divadlá – Bábkové divadlo v Košiciach a Bialostocki Teatr Lalek. Práve z poľského bábkového divadla, z najväčšieho mesta severného Poľska, prišli tvorcovia, aby v Košiciach naštudovali novú inscenáciu. Po tretíkrát prichádza autorka, dramaturgička Marta Guśniowska (1979), ktorej dve hry už sú v repertoári BDK – O bračekoch, sestričkách svätého Františka, O rytierovi bez koňa. O jej pisateľskej invencii som už písala v recenzii na inscenáciu O rytierovi bez koňa. Všetky jej klady, nový pohľad na hrdinu, netradičnosť vo výbere témy pre detského diváka a čitateľa, ľahkosť, s akou podáva závažné témy, sú aj v novom texte Lišiak a Lišiačik. Ďalším zástupcom BTL je jeho riaditeľ a režisér Jacek Malinowski (1981). Toho košickí bábkari už spoznali pri tvorbe inscenácie O rytierovi bez koňa. Posledným z Bialystoku je scénograf Michal Wyszkowski (1984), ktorý je absolventom pražskej DAMU, katedry scénografie. V Poľsku navrhuje scény nielen pre bábkové divadlá, ale aj pre činohru, operu, filharmóniu. Na Slovensku tvoril prvýkrát. V tvorivom tíme je ešte jeden poľský umelec, a to Bogdan E. Szczepański (1961), ktorého domovským divadlom nie je BTL, ale Teatr Lalki i Aktora v Łomži, kde pôsobí ako hudobný riaditeľ. Jeho hudbu už počuli Košičania v inscenácii Šibalka Pauli.
Text Marty Guśniowskej je opäť hravý, mladý, inteligentný. Tak ako pri jej iných hrách (je autorkou vyše 60-tich hier) sa stretávame s nezvyčajným problémom. Hra Lišiak a Lišiačik spracúva tému života a smrti, pominuteľnosti, neba, priateľstva, lásky a času. Tie sú v bábkovom divadle nezvyčajné. Hoc sa už o tabuizovaných témach, akou je smrť, veľa hovorí a píše (napr. BALLAY, Miroslav et al. (De)tabuizácia smrti v diskurzoch súčasného umenia, 2016), stále sú v našich končinách atypické. Bábkarská Bystrica 2016 vo svojom prvom impulze venovanom deťom predstavila slovenským divákom viaceré takéto inscenácie: Teatr animacji, Poznaň – Bodaj to hus kopla!, Theater Couturier & Ikkola, Berlín – Kačka, smrť a tulipán, Teátro Neline, Budmerice – Oskar. Všetky sa so smrťou vysporiadali veľmi prirodzene, ako so súčasťou života. V tej poľskej, autorkou je tiež Marta Guśniowska, chce hus zomrieť a pri tom, ako hľadá niekoho, kto by ju zjedol, zabil, nájde priateľa, a tak i zmysel života. V nemeckej inscenácii ukazujú smrť ako nášho stáleho spoločníka, niekoho blízkeho, kto je stále pri nás. Nie je to kostra s kosou, ktorej sa treba báť. Nela Dušová zas poukazuje na smrteľne chorého chlapca, ktorý si užíva posledné dni života, snaží sa ich prežiť naplno, akoby jeden deň bol desať rokov v živote. Tieto inscenácie sa pozreli na smrť s vtipom, s nadhľadom. To je tiež prípad Lišiaka a Lišiačika.
Hlavnou postavou príbehu je Lišiačik. Žije v lese so svojím strýkom Lišiakom. Zabáva sa, všetko je preňho hra. Jeho život sa zmení strelou Pytliaka. Ten mieri na malého Lišiačika, ktorému život zachráni strýko. Hodí sa pred neho a tak ho guľka trafí. Po Lišiaka prichádza Smrť (Guśniowska opäť narúša archetyp zobrazenia smrti, tá jej je milá, priateľská, celá v bielom). Lišiačik sa chce presvedčiť, či bude strýkovi v nebi dobre, a tak ide s ním. V nebi stretnú Dedka lišiaka a zistia, že je tam krásne, ale len pre tých, ktorí už zomreli. Lišiačik totiž nikoho nevidí a nikto nevidí jeho. Nudí sa. Vracia sa teda na zem, z neba ho pozorujú Lišiak a Dedko lišiak. Vidia, ako si Lišiačik nachádza novú kamarátku Líštičku, prvú lásku. Sú jeho stálymi strážcami.
Inscenácia sa začína oslavou narodenín, herci sedia pri stole a spievajú tradičné narodeninové pesničky. Do toho prichádza pani v bielom, smrť, ktorá dáva oslávencovi, hercovi, neskôr animátorovi Lišiaka, darček. Je v ňom šach, na hracej ploche sú už postavené figúrky zvierat v lese. Smrť vyberá dve figúrky – dvoch lišiakov. Dáva ich hercom. V tom sa začína bábkové predstavenie. Herci si berú svoje bábky a rozohrávajú príbeh. Smrť im takto rozdelila postavy. Šach, hra, je stálou súčasťou inscenácie. Cestu do neba dvoch lišiakov oživujú ďalšie zvieratá – ježko, jeleň, sliepky, v nebi zase iní lišiaci.
Pod výtvarnú zložku je podpísaný už spomínaný scénograf BTL Michal Wyszkowski. Zvolil jednoduchý scénografický prvok – dlhý zelený stôl. Ten tvorí dominantu javiska. Na ňom sa odohráva celý pozemský život v lese. Bábky animujú herci na ňom. Pre vytvorenie zmeny priestoru si pomáhajú malými červenými stoličkami bez operadla. Jednoduchosť scény dotvárajú krásne bábky. Sú to manekýni kombinovaní s mimickými bábkami. Autor zvýraznil to, čo je na zvieratkách podstatné. Lišiaci majú krásne chvosty, ktoré herci výborne animujú, a tak dodávajú Lišiakom dynamickosť, vtip. Jeleň je figúrka s veľkými parohami. Nebo zobrazil autor ako veľké okná s vyrezávanými okenicami. Bábky zomrelých sú šedé, akoby nekonkrétnych tvarov. Tváre stratili kontúry, farba vyprchala. Okolo okien svietia farebné svetlá. Na prechod do neba musel Lišiak prejsť kontrolou, či tam patrí. Na to Wyszkowski použil tieňohru. Smrť predvádza cez košele na šnúre ukážky zo života Lišiaka. Plošnými bábkami nasvietenými zozadu približuje dôležité momenty. Vodenie je odkryté. Autor výpravy nepoužil nič na vykrytie hercov a vôbec to neprekáža. Stále pri hre cítime hercov z narodeninovej oslavy.
Herci sú oblečení v civilných kostýmoch (nohavice, košeľa, sveter, šaty) – tak, ako prišli v úvode na oslavu. Jedine Smrť je kostýmovaná štylizovane. Má biely ženský sukňový kostým, bielu parochňu a svietiaci náhrdelník, ktorý jej slúži na svietenie pri tieňohre, no predstavuje hlavne čosi magické.
Hudobne dotvára herecké akcie veľmi príjemná rytmická hudba Bogdana E. Szcepańskeho. Do tejto vážnej témy smrteľnosti, pominuteľnosti prináša detskú hravosť. Práve tú naivnú optiku Lišiačika. Preňho je všetko len hra. Szepański svojou hudobnou zložkou vyvážil dospelú problematiku ľahkosťou detstva.
Herectvo košických bábkohercov v inscenácii Lišiak a Lišiačik je veľmi príjemné, uvoľnené. Peter Orgován s Andrejom Sisákom tvoria veľmi milý protiklad starého skúseného a toho na začiatku životnej cesty. Orgovánov Lišiak už veľmi dobre pozná zákonitosti lesa, vie, ako prekabátiť pytliaka a s kým byť kamarát. Lišiačik v podaní Sisáka je detsky milý, hravý. Blázni sa po lese, hľadá si zábavu. Dôveruje svojmu strýkovi, dá na jeho slová, je to jeho najbližší priateľ, a preto je preňho dôležité zistiť, či mu v nebi nebude nič chýbať. Hoc starý Lišiak je často mrzutý a Lišiačik ho otravuje, ani chvíľku neváha a zachráni mu život, aj keď príde o ten svoj. Bábkoherci vodili bábky s ľahkosťou, precízne a dôsledne. Ich animácia bola veľmi pekná. Do tejto zohratej dvojice dobre zapadali aj zvyšní traja bábkoherci. Miriama Ryšavá poňala svoju postavu Smrti ako vážnu postavu s gráciou, ktorá má však v sebe veľké srdce. Pohybuje sa pomaly, je to predsa len alegorická bytosť. V inscenácii hovorí dokonca po poľsky, ako alúzia na poľský tvorivý tím. František Dolejší zastupuje v košickom bábkovom divadle najstaršiu generáciu, a tak mu postava Dedka Lišiaka veľmi sedí, za najmladšiu generáciu je tu zas študentka Katedry bábkarskej tvorby VŠMU Viktória Jenčková. Je to jedna z jej absolventských inscenácií. Na javisko košického bábkového divadla priniesla sviežosť, hravosť, energiu. Dala ich do všetkých postáv, ktoré stvárnila v inscenácii Lišiak a Lišiačik.
Tému smrti zobrazil režisér Jacek Malinowski prirodzene, s detskou naivitou a láskavosťou. Cez príbeh odchádzajúceho člena rodiny. Presne tak sa deti so smrťou prvýkrát stretnú a je skvelé, že im to pomôžu vyriešiť bábkari v bábkovom predstavení. Ukážu im smrť milú, priateľskú a nebo krásne. Zdôraznia, že tí hore nás stále vidia a chránia nás. Dúfam len, že košickí diváci to tak pochopia. Mám skúsenosti s tým, že tieto inscenácie sú často kritizované. Tieto témy vraj nemajú čo robiť na javisku divadla pre deti. Je preto asi nutné robiť osvetu či organizovať pred alebo po predstavení diskusie s detským divákom. Pýtať sa ho, ako to vníma on. Lebo to, že takáto problematika nie je preňho vhodná, rozhodli dospelí.

Barbora Krajč Zamišková

Barbora Krajč Zamišková absolvovala Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, odbor estetika - slovenský jazyk a literatúra, a Divadelnú fakultu Vysokej školy múzických umení v Bratislave, odbor bábkoherectvo. Pôsobí ako herečka vo viacerých slovenských divadlách a ako prodekanka pre štúdium a pedagogička na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave.