Divadlo Jána Palárika v Trnave

Po zmenách v dramaturgickom pláne Divadla Jána Palárika v uplynulých mesiacoch sa v programe ustálilo meno slovinského dramatika Vinka Moderndorfera, hoci s inou hrou, ako sa pôvodne očakávalo. Jeho Truth story prišiel režírovať hosť Patrik Lančarič.

V Divadle Jána Palárika pokračujú v chvályhodnej tradícii rozprávok pre deti. Najnovší titul však sľubuje zábavu alebo aspoň príjemné spomienky aj dospelým. 800 míľ po Amazonke od Julesa Verna zdramatizoval Arnošt Goldflam, český herec, režisér a pedagóg a 14. decembra 2007 ju odpremiéroval v Brne. Trnavská dvojica Martin Gazdík a Viktor Kollár ho o pár týždňov predbehli a inscenáciu uviedli v Trnave.

Nová dráma má na Slovensku dlhodobo biednu pozíciu. Možno aj preto, že divadlo a dramatická literatúra sa veľmi často nechávajú ovplyvňovať rôznymi politickými silami. Pred rokom 1989 si uzurpovala monopol nad novou tvorbou štátostrana. V prvých rokoch po zmene politického systému bol najviditeľnejší korumpujúci vplyv peňazí, respektíve ich nedostatok.

Milan Jedlička, vedúci katedry marketingovej komunikácie Univerzity Cyrila a Metoda v Trnave napísal svoju druhú hru. Prvú, s názvom Korytnačina, uviedlo Divadlo Jána Palárika v Trnave v roku 2005. Svoju druhú hru ponúkol Jedlička tomu istému divadlu. To ju prijalo a Bola raz jedna dedina... mala premiéru 13.10.2007. Bohužiaľ.

Berúc do úvahy rozprávku v knižke, inak to nejde. Pre literatúru je podstatný text, inak by nebola literatúrou. Detské knižky obyčajne obsahujú aj ilustrácie, aby rozvíjali estetické cítenie malého čitateľa, ponúkli možnosť realizácie jednej myšlienky z príbehu. Pri čítaní detských kníh sa však dieťa môže väčšinou spoliehať len na svoju fantáziu.

„Divadlo Jána Palárika v Trnave v posledných rokoch prináša odvážne tituly. Experimentuje. Za všetky spomeňme aspoň Elfride Jelinek a dvakrát F. Kafku. Režisérsky za ne zodpovedá Viktor Kollár. Avšak pri autorovi hry poslednej premiéry v sezóne 2006/2007 ťažko hovoriť o experimentovaní. Shakespeare je „klasika“, hoci aj po vyše štyristo rokoch predstavuje výzvu pre všetkých režisérov.

„Keby bolo niečo, čo sa ti dá zniesť...“ To si dnes spieva celé Slovensko, a nielen preto, že je to „hit storočia“, hoci je to záležitosť iba posledného desaťročia. V Trnave sa však už vyše pol storočia spieva hit z pera Mikuláša Schneidra-Trnavského: „Ružičky budú včuľ spať...“ V roku 2006 sme si pripomenuli 125. výročie narodenia tohto skladateľa. Divadlo Jána Palárika v Trnave pripravilo ďalší kus do série hier o velikánoch slovenskej histórie a umenia. Paradoxne je autorom i režisérom nie celkom „pravý“ Slovák – rodák z Dolnej zeme Michal Babiak.

Franz Kafka predstavuje výzvu. Pre literárnych historikov, teoretikov, pre čitateľov. Režisér Viktor Kollár sa v Trnave pokúsil prekonať bariéru, strach zo zložitosti Kafkovho diela uvedením hneď dvoch v jednej sezóne. Okrem románu Amerika zdramatizoval aj jeho korešponciu s Milenou Jesenskou, nedosiahnuteľnou láskou.

Keďže moderné technológie považujem za nevyhnutnú súčasť života, veľmi ma teší, že umenie ich neignoruje, práve naopak, snaží sa túto skutočnosť reflektovať. S mobilným telefónom sa vyrovnala už aj tá najstaršia generácia, o televízii ani nehovoriac. Divadlo tiež prijalo témy McDonaldu a globálneho otepľovania, autori používajú technické výdobytky ako súčasť prostredia či charakterizačný prvok postáv.