Divadlo | Štúdio 12, Bratislava |
---|---|
Inscenácia | Marold Langer – Philippsen: Novinkachudoba™ |
Premiéra | 26. januára 2007 |
Divadelná sezóna | 2006/2007 |
Réžia: Marold Langer – Philippsen. Preklad: Dáša Čiripová. Dramaturgia: Ján Šimko. Scénografia a kostýmy: Marold Langer – Philippsen. Účinkujú: Ľubomír Bukový, Petra Fornayová, Milan Chalmovský, Juliana Johanidesová, Patrik Krebs, Ján Šimko.
Premiéra: 26. 01. 2007 v Štúdiu 12 Bratislava
Novinkachudoba™ je konečne aj na Slovensku! Tento fantastický lifestylový produkt, ktorý sa uplatnil predovšetkým v Škandinávií a pomaly preniká aj na naše územie, je nepochybne vynikajúcou príležitosťou pre tých, ktorí sa chcú obohatiť, (respektíve ochudobniť) o nový pohľad na svoj život.
Istotne sa málokto z nás zamýšľa nad potrebou spravodlivých pôžičiek, nad priam morálnou povinnosťou využívania biomasy, nad nutnosťou hýbať sa smerom k vytýčenému cieľu, či nad kategorickou povinnosťou návratu k vlastným koreňom. Chyba! Našťastie sa v rámci projektu Novinkachudoba™ môžeme stretnúť s tímom erudovaných odborníkov, ktorí nám zasvätene a s patričným zanietením osvetlia ktorúkoľvek spomenutú problematiku. A nielen to. Projekt Novinkachudoba™ je plný iných užitočných informácií. Využívajú sa v ňom aktuálne agentúrne správy z domova i zo sveta o ktorých sa vedie vášnivá, na živo prenášaná diskusia.
Koncepcia celého projektu je skutočne precízna a nápadne pripomína výcviky na zvyšovanie pracovnej kvality veľkých firiem, či dokonca „náborové školenia“ novodobých siekt. Táto mystifikácia sa tvorcom podarila obdivuhodne. Divák je od začiatku skutočne v rozpakoch, či sa omylom nedostavil na niektorú zo spomínaných výcvikových akcií.
Moderátorka v decentnom kostýme všetkých milo privíta skratkovito a nekonkrétne poučí o produkte Novinkachudoba™. Potom zmätené publikum svižne rozdelí do piatich malých skupín. Každá skupina je pridelená niektorému odborníkovi, ktorý si ju odvedie do vlastného kabinetu. Diváci strácajú svoj pasívny štatút pozorovateľa, opúšťajú bezpečný priestor hľadiska a spolu so svojim skupinovým vedúcim odchádzajú do improvizovaných priestorov mimo divadelnej sály. Teraz je už definitívne jasné, že nejde o klasický typ inscenácie, ale o akýsi happening, improvizáciu a predovšetkým mystifikáciu. V izolovaných kabinetoch sa realizuje dôkladné vymývanie mozgov niektorou zo šialených teórií erudovaných odborníkov prostredníctvom pedantne pripravenej prezentácie. Kabinet v ktorom som sa ocitla ja, teda kabinet pána Juhása, mal za úlohu diskutovať na tému spravodlivých pôžičiek. Bizarná, no presvedčivá debata využívala mnohé prvky teambuildingových výcvikov: brainstorming, pozitívne hodnotenie, pedagogický prístup, aktivizáciu predstavivosti, rozvíjanie fiktívneho príbehu a podobne. Ak sa však divák, respektíve člen výcvikovej skupiny pokúšal prísť na zmysel celej tejto debaty, zostal sklamaný. Výsledok bol totiž nekonkrétny, zahmlený a vyvolával pocit absurdity, ktorú by nepochybne mal aj po absolvovaní podobnej šarlatánskej výcvikovej skupiny v reálnom živote. Tvorcom sa totiž vynikajúco podarilo vniesť do výkonov hercov – odborníkov účinnú manipuláciu.
Po uplynutí určeného času sa skupinky vracajú späť do divadelnej sály. Tá sa medzičasom zmenila na televízne štúdio z ktorého sa naživo prenáša diskusná relácia. Témou relácie je, ako inak, Novinkachudoba™ a jej všeobecné využitie vo všetkých oblastiach života a možnosť aplikácie filozofie tohto produktu na celý poznateľný svet. Ak boli herecké výkony v predchádzajúcej časti presvedčivé, teraz môžeme hovoriť o superrealistickosti. Moderátorka akcie neraz dôrazne žiada publikum aj prizvaných odborníkov o profesionálny prístup pri tvorbe záznamu, no nie všetko ide podľa jej predstáv. Tím odborníkov, rovnako ako publikum, má len minimálne skúsenosti s televíznymi kamerami a preto dochádza k mnohým nedorozumeniam a problémom. Tréma kvôli ktorej sa ani na tretí raz nedarí povedať vetu správne, tvrdohlavosť ktorá zapríčiňuje neustále kazenie konkrétneho záberu, osobné antipatie jednotlivých členov, či výbuchy smiechu, ale aj zásahy znudeného režiséra relácie. Všetko podané vážne, bez nadsázky, prirodzene, realisticky. Ilúzia natáčania televíznej relácie je dokonalá.
Ukončením nahrávania relácie sa aj samotná inscenácia chýli ku koncu. Moderátorka ešte vyzve prípadných záujemcov k diskusii aj po ukončení relácie. Mladý priebojný odborník na využívanie alternatívnych zdrojov energie rozdá vrecúška na výkaly, pretože v jeho očiach sme všetci chodiace elektrárne a inscenácia sa už definitívne končí. Čudujúci divák odchádza a kladie si otázku: Čo to celé znamenalo?
Pravdou je, že na túto otázku sa naozaj neodpovedá ľahko. Inscenátori si dali mimoriadne záležať na všestrannej a dôkladnej mystifikácii do najmenších detailov. Po kratšej úvahe ho istotne zarazí skutočnosť, že o produkte Novinkachudoba™ sa síce hovorilo celý večer, no nikto z odborníkov, dokonca ani moderátorka či režisér sa ani raz nepokúsili vysvetliť, čo vlastne tento produkt je, na čo slúži a komu je určený. Tvorcom inscenácia sa vynikajúco a účinne podarilo skopírovať manipulačné techniky obľúbené predovšetkým v marketingovom a mediálnom odvetví. Inscenácia výstižne a presne poukazovala na jednoduchosť manipulácie prostredníctvom reklamných kampaní a tento zámer sa inscenátorom podarilo naplniť v plnej miere. Domnievam sa, že v hľadisku sa nenachádzal nikto, kto by aspoň na malú chvíľu nezapochyboval o tom, či spomínaný produkt náhodou nie je skutočný…
Podobný typ inscenácie býva vždy založený a v istom zmysle aj odkázaný na hereckú zdatnosť účinkujúcich hercov. V prípade inscenácie Novinkachudoba™ možno hovoriť o viac ako presvedčivých hereckých výkonoch. Účinkujúci herci pristupovali k hraniu svojich rolí s ľahkosťou a humorom, no napriek tomu boli ich výkony podobné výkonom v polodokumentárnych filmoch. Každý z hercov vytvoril plastickú štúdiu svojej bizarnej postavičky, pričom venoval mimoriadnu pozornosť detailom vnútornej aj vonkajšej charakteristiky. Ľubomír Bukový ako pán Radlický predstavoval dokonalého managera dnešných dní. Bukového Radlický bol zušľachtený kurzami asertívneho správania. Jeho sympatické a uhladené vystupovanie však kde tu prerušilo neurotické zatlieskanie, ktorým chcel celý tím odborníkov aktivizovať, alebo nemiestna poznámka na adresu radových zamestnancov veľkých firiem. Jeho opakom bola Juliana Johanidesová ako odborníčka na národné kultúrne dedičstvo pani Denktová. Jahanidesová dôveryhodne predstavovala prototyp ženy sústreďujúcej všetku svoju pozornosť na pozitívne myslenie. Vo chvíľach, kedy zo svojich kolegov cítila napätie sa zamerala na fiktívne ornamenty, ktoré ju upokojovali a nadobudnutú pozitívnu energiu vysielala aj svojim kolegom. Pán Kočiš Milana Chalmovského bol zas zástancom aktívneho spôsobu života plného pohybu za vytýčeným cieľom. Tento svetonázor demonštroval aj paličkami na turistiku, ktoré odmietal pustiť z rúk aj napriek obrovskej nevôli moderátorky a režiséra. Tých svojou tvrdohlavosťou privádzal do zúrivosti. Naopak, najprispôsobivejším odborníkom bol pán Juhás Patrika Krebsa, ktorého snahy o nekonfliktné riešenie sporov však pôsobili ako sektárske manipulácie. Tento podarený štvorlístok bravúrne dotvárala Moderátorka v podaní Petry Fornayovej sa. Fornayová sa sústredila predovšetkým na dve polohy svojej postavy. Prvou bola neprirodzená profesionálna milota za ktorú je dobre platená, druhou zas strata trpezlivosti pri zdĺhavom a namáhavom natáčaní. Ján Šimko ako režisér bol iba znudeným hlasom v pozadí, ktorý ledabolo a zväčša ironicky komentoval dianie na scéne.
Novinkachudoba™ je pôsobivá inscenácia z ktorej si divák odnáša nielen primárny pocit pobavenia z mystifikácie a absurdity, ale predovšetkým neskoršie doznievajúce a znepokojujúce poznanie. Manipulácia dnešných dní sa úspešne môže skryť za „vedecké“ poznatky a nablýskanú mediálnu kampaň.
Soňa J. Smolková vyštudovala divadelnú vedu na Vysokej škole múzických umení a liečebnú pedagogiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Pôsobila ako hudobná publicistka, neskôr ako odborná pracovníčka Divadelného ústavu. Momentálne je redaktorkou denníka SME. Divadelné recenzie publikovala v denníku Pravda, v časopise kød – konkrétne o divadle, spolupracovala s Rádiom_FM a s internetovým časopisom MLOKI. Súčasťou projektu Monitoring je od jeho začiatku.