(function(i,s,o,g,r,a,m){i['GoogleAnalyticsObject']=r;i[r]=i[r]||function(){ (i[r].q=i[r].q||[]).push(arguments)},i[r].l=1*new Date();a=s.createElement(o), m=s.getElementsByTagName(o)[0];a.async=1;a.data-privacy-src=g;m.parentNode.insertBefore(a,m) })(window,document,'script','//www.google-analytics.com/analytics.js','ga'); ga('create', 'UA-58937473-2', 'auto'); ga('send', 'pageview');
Slovenské centrum AICT: Slovenské centrum AICT logo
Monitoring divadelných hier a teatrologickej literatúry logo

Miroslav Zwiefelhofer

Miro Zwiefelhofer absolvoval divadelnú vedu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Bol členom rady pre zahraničné divadlo festivalu Divadelná Nitra, členom dramaturgickej rady festivalu Nová dráma a ako porotca sa zúčastňuje prehliadok ochotníckeho divadla, ktoré sú súčasťou festivalu Scénická žatva. Venuje sa recenzistike, kritiky uverejňuje v napríklad v časopise Kód – konkrétne o divadle a v Rádiu_FM.

Lesť rozmyslu – Piaček a Beňačka, Česko(a)slovensko, Mečiar a Klaus

Hoci multimediálny priestor Stanica Žilina-Záriečie existuje ešte len od roku 2003, už teraz možno s istotou tvrdiť, že zaujal významné postavenie v živote tohto mesta. Nie je len miestom pre účinkovania predstaviteľov rôznych umeleckých druhov, ale plní funkciu centra, ktoré si vytvorilo/vytvára úzke prepojenie s miestnou komunitou.

Poďme hľadať pozitíva

Za jednu z najväčších devíz (nielen) divadelnej kritiky 21. storočia osobne považujem jej absolútnu otvorenosť. Vďakabohu, už dávno máme za sebou historické obdobia, keď recenzenti a kritici posudzovali javiskový tvar na základe presne stanovených kritérií určených inštitúciami, ktorých úlohou bolo kontrolovať „správnosť umenia“. A v tomto kontexte je úplne jedno, či hovoríme o diktáte formy (nadradzovanie vysokého umenia nad nízke, presne určený typ verša atď.) alebo obsahu (cenzúra cirkevná, nacistická či komunistická).

Kubo – svedectvo o jednej (?) generácii

V slovenskom kontexte existuje len veľmi málo takých intenzívnych prepojení medzi textom a divadlom, ako je to v prípade martinského divadla a hry Jozefa Hollého Kubo. Áno, viem. Táto veta je niekoľkonásobne omieľané klišé, ale je to fakt. A treba ho v súvislosti s tretím martinským naštudovaním tejto veselohry spomenúť, keďže režisér D. Gombár na túto tradíciu niekoľkokrát odkazuje.

Symbióza textu a súboru

Druhou premiérou Divadla Andreja Bagara v tejto sezóne bola dramatizácia románu Dušana Mitanu Koniec hry s rovnomenným názvom. Autormi dramatizácie sú dramaturg inscenácie Daniel Majling a režisér Roman Polák. Dramatický text vo veľkej miere rešpektuje prozaickú predlohu. Z obsahovej stránky sa dramatizácia prikláňa k pôvodnej verzii románu (napísaný v roku 1981, vydaný až v roku 2008).

Sugestívna a remeselne zručná prvá časť trilógie

Tretí ročník festivalu nezávislého divadla a tanca – KioSK sa uskutočnil v priestoroch kultúrneho uzla Stanica Žilina-Záriečie v dňoch 23. – 25. júla 2010. Dramaturgia KioSK-u sa tento rok zamerala na otázku jednotlivca v cudzej kultúre. Touto charakteristikou nesledovali organizátori primárne tematické zameranie jednotlivých inscenácií a performácií, ale podmienky, v akých pozvaní hostia tvoria.

Chvála bláznovstva

29. apríla 2010 pri príležitosti osláv Medzinárodného dňa tanca uviedol tanečník a performer Jaroslav Viňarský v priestoroch žilinskej Stanice Záriečie slovenskú premiéru tanečno-pohybového projektu Butticula – Figúry blázna. Túto performáciu uviedol Viňarský už na niekoľkých festivaloch, no práve Stanica sa stala domácou scénou “Butticuly”.

Návrat ku koreňu (koreňom)

Posledná premiéra uvedená v priestoroch kultúrneho uzla Stanice Žilina-Záriečie s názvom Mandrake je projektom tanečníčky a pedagogičky Zuzany Burianovej. Rodáčka zo Žiliny je absolventkou HTF VŠMU v študijnom programe pedagogika moderného tanca (2003 – 2009). V tomto období zároveň študovala aj na nórskej Stavangerskej univerzite a University Concordia v kanadskom Montreale.

V Nitre berú mládež vážne

Nevedno, či si to školy (a ich študenti) z okolia Nitry uvedomujú, no v jednom majú obrovské šťastie. A síce, že v tomto krajskom meste sa nachádzajú dve divadlá, ktorým nemožno uprieť jedno – v práci s detským a mládežníckym divákom patria k špičke na Slovensku. Tým nemyslím primárne umeleckú kvalitu jednotlivých inscenácií, ale budovanie vzťahu medzi divadlom a mladými divákmi.

Príbeh generácie, ktorá nestála len na tribúnach

V dňoch 17. 11 – 22. 11 sa v multikultúrnom priestore Stanica Záriečie uskutočnil festival Memory kontrol. Festival ukončila premiéra inscenácie POSLEDNÁ HISTORICKÁ ÚLOHA MLADEJ GENERÁCIE, ktorej domovskou scénou je práve priestor žilinskej stanice. Z hľadiska štruktúry tvoria príbeh tri hlavné časti. Prvá má pomerne všeobecný charakter, no výrazne v nej badať znaky typické pre tvorbu Jána Šimka, ktorý je režisérom a zároveň autorom textovej predlohy.

Go to Top