Jana Mikuš Hanzelová
Jana Mikuš Hanzelová vyštudovala divadelnú vedu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Externe pracuje ako redaktorka pre časopis Javisko, príležitostne sa venuje divadelnej dramaturgii. Momentálne najviac času investuje do svojich dvoch splnených snov: malej dcéry a kultúrneho priestoru Diera do sveta v Liptovskom Mikuláši.
Namáhavá cesta na morské dno
Kto vie, či Monika Kompaníková, autorka príbehov ryby Biby a hada Rada, očakávala od svojej rozprávkovej prvotiny taký obrovský, a treba podotknúť nielen čitateľský, úspech. Jednoduché príbehy priateľstva medzi štrbavou rybou Bibou a hadom Radom rozvírili vtedajšiu veľmi chudobnú ponuku kvalitnej pôvodnej literatúry pre deti aj vďaka nápaditým a originálnym ilustráciám Veroniky Holecovej Klímovej. Skvelý marketing, ktorý knihu od vydania sprevádzal, umožnil, aby Biba s Radom priplávali k deťom a ich rodičom v niekoľkých variáciách.
FARBATOLÁRIUM a všetci budú farební
Bábkové divadlo na Rázcestí v spolupráci s hosťujúcou študentkou Akadémie Umení v Banskej Bystrici M. Kováčovou pripravilo v poradí tretiu časť projektu určeného najmladším divákom – batoľatám. Prvá inscenácia Batolárium sa tešila a teší hojnej návštevnosti, a tak sa inscenátori rozhodli rozšíriť interaktívne predstavenie o ďalšie dve časti – Aquabatolárium a Farbatolárium. Laboratórium pre batoľatá si teda berie pod divadelný mikroskop farbu a maľuje na bielom podklade čarovnú ilúziu fantazijných svetov.
Niekoľko všetečných otázok na telo klasika
Hneď na začiatok hodnotenia inscenácie Peter a Pavol Ivana Stodolu v podaní hercov a herečiek štvrtého ročníka Akadémie umení konštatujem potešujúce: i napriek všetkým nedostatkom inscenácie, vylúpli sa na AU po dlhom čase skutočné herecké talenty, ktoré by sa konečne mohli bez hanby postaviť po ukončení štúdia na divadelné dosky. Možno zarazí fakt, že vyzdvihujem niečo, čo by malo byť u študentov a študentiek herectva samozrejmé, avšak v prípade dvoch posledných absolvujúcich ročníkov boli úroveň a potenciál mladých hercov a herečiek skôr priemerné, v niektorých prípadoch až zarážajúco tristné.
Bič, ktorý neplieska
Divadlo Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene uviedlo ako svoj posledný titul kalendárneho roka autorskú inscenáciu umeleckého šéfa Michala Spišáka s názvom Betlehem. Program k inscenácii uvádza, že ide o predstavenie pohrávajúce sa s motívmi ľudového divadla, ktoré sa inscenátori rozhodli posunúť do súčasného sveta.
Slávik ako predjedlo
Poetika dramatických textov Josefa Topola bola v čase svojho vzniku úzko prepojená s Divadlom za branou, ktoré Topol založil v roku 1965 spolu s režisérom Otomarom Krejčom, dramaturgom Karlom Krausom a hercami Janem Třískou a Mariou Tomášovou. Stavebným kameňom tohto divadla bol komorný priestor – v intímnej blízkosti komunikujúci s divákom, a dramaturgia opierajúca sa o lyrickú drámu, ktorá dokázala aj bez výraznejšieho deja do hĺbky analyzovať najhlbšie pohnútky v psyché človeka.
SKONCOVAŤ S MLADOSŤOU?!
Je to veľká udalosť, keď sa na umeleckej škole stretnú ľudia, ktorých spája nielen spoločná láska k divadlu, ale aj priateľstvo a chuť tvoriť nie každý na vlastnom piesočku, ale spolu stavať pominuteľný pieskový divadelný hrad.
„NASTYLOVANÝ“ EURIPIDES
Cesty k úspechu sú rôzne. Dnes, kedy sa často krát stávajú „úspešnými“ podivuhodné kreatúry z televíznych obrazoviek, je poctivá cesta k úspechu zdĺhavá a miestami až odradzujúco tŕnistá. Nové bratislavské divadlo Meteorit, ktoré je veľmi lákavé a na slovenské pomery netradičné svojím medzinárodným hereckým zastúpením, je na začiatku takejto cesty. A keďže začiatky sú vraj ťažké a zrejme, aby ten divadelný umelecký batoh plný príkorí mladí divadelníci uniesli, vydali sa „zlatou“ strednou cestou – nenásilná komercia sa strieda s umeleckými ambíciami v podivuhodnom patvare.
