Eva Kyselová
Eva Kyselová vyštudovala divadelnú vedu na Divadelnej fakulte VŠMU v Bratislave. V rokoch 2009 - 2015 absolvovala interné doktorské štúdium odboru Teorie a praxe divadla na pražskej DAMU, zakončené dizertačnou prácou Vývoj slovenskej činohry v 20.-70. rokoch 20.storočia a jej dialóg s českým divadlom. Venuje sa divadelnej kritike, spolupracuje s periodikami kød, Javisko, Slovenské divadlo, Loutkář, SAD, Tvořivá dramatika, Amatérská scéna, Theatralia, je hodnotiteľkou projektu IS. Monitoring divadiel. Od roku 2006 ječlenkou Slovenského centra AICT. V roku 2008 absolvovala študijný pobyt na Katedry teorie a kritiky DAMU Praha v rámci programu Erazmus. Zúčastnila sa medzinárodných teatrologických konferencií na Slovensku, v Čechách, Poľsku, Slovinsku. Absolvovala semináre divadelnej kritiky AICT v rámci festivalov v Nemecku, Poľsku, Maďarsku a Holandsku. Pracuje v dokumentácii Divadelního ústavu/Institut umění Praha, je internou pedagogičkou Katedry teorie a kritiky a externe vyučuje na Katedre produkce.
Čože je to sedemdesiatka alebo benefícia satisfakcie?
Len ťažko sa dá uvažovať o monodráme inak, ako o žánri určenom hlavne na hereckú exhibíciu. A na tom nie je nič zlé, herec je stále najdôležitejším scénickým komponentom, strojcom i aktérom dramatickej situácie – čiže podstaty divadla. Monodráma je žáner, ktorý môže hereckú individualitu objaviť, zradiť alebo potvrdiť.
Deťom vstup prikázaný!
Často sa píše a polemizuje nad tým, ako by malo správne „vyzerať“ divadlo pre deti a mládež, čo je a čo už nie je vhodné pre určité vekové kategórie. Faktom je, že sa v tejto diskusii neotvorí otázka, v akom veku je možné začať s divadelnými návykmi u detí, respektíve kedy je dieťa schopné recepcie diela.
Kto to nepozná, nech hodí kameňom!
Po rokoch intenzívnej spolupráce a dialógu režisérky Ivety Škripkovej a feministického združenia a časopisu Aspekt napokon došlo i k dlho očakávanej originálnej inscenácii divadelného štúdia TWIGA, pre ktoré Jana Juráňová napísala svoju pôvodnú hru Reality snov (prvotný názov Prievan). V istom zmysle znamená inscenácia naozaj vyvrcholenie desaťročného úsilia Škripkovej divadelných a genderových aktivít, súčasne ide ale aj o dôkaz, že slovenská dramatika reflektuje momentálny stav spoločnosti, ktorý dokáže s čitateľmi/divákmi komunikovať prostredníctvom divadelného tvaru.
Správna žena je …
Piata inscenácia divadelného štúdia T.W.I.G.A. – Šmíračky –predstavuje ďalšiu umeleckú autorskú výpoveď kolektívu združeného okolo dramatičky a režisérky Ivety Škripkovej. Poetika tohto štúdia je založená na originálnej umeleckej výpovedi, ktorá sa tematicky zameriava na genderové otázky a ich prezentáciu prostredníctvom rodovo citlivého jazyka.
Ká ako Kvalita
Prof. Otto Pick sa pri otváracej inscenácii 14. ročníka Pražského divadelného festivalu nemeckého jazyka, Kafkovho Procesu mníchovského Kammerspiele, vyjadril, že azda sa ani nedá nájsť vhodnejší príklad súčasného stavu spoločnosti, aký nám ukazuje vo svojom diele Franz Kafka. Nielen vďaka týmto oslavným slovám a skvelým inscenáciám jeho tvorby však nestráca Kafka auru príťažlivosti, záujmu, istej dávky všeplatnosti a nadčasovej aktuálnosti.
Sarkofágy a bankomaty
Projekt Sarkofágy a bankomaty (október 2008 - jún 2009) vznikol na základe požiadavky „napísať spoločnú hru o súčasnom Slovensku v kontexte posledného dvadsaťročia po páde železnej opony.“ Autorka koceptu a tiež jedna zo zúčastnených autoriek Anna Grusková iniciovala projekt na základe vlastných skúseností s kolektívnym písaním a taktiež ako spôsob vyplnenia absencií v súčasnej slovenskej dráme.
A plešatým narastú vlasy a neuznaní budú vážení!
Nie je zvykom, že by študenti réžie a dramaturgie siahli v rámci svojich inscenácií po problematickom texte, ktorý nie je preložený a nekonvenuje mladému veku študentov herectva. Skôr je zvyčajné, že sa spoliehajú na istotu v podobe klasiky či súčasnej úspešnej dramatiky. Je preto vždy osviežením a pridanou hodnotou, ak si vyberú zložitejšiu cestu. Riziká sú totiž rovnaké!
Ktosi bol za dverami
Rozpor medzi osobnou, vnútornou túžbou a morálnou povinnosťou je vďačným zdrojom mnohých (nielen literárnych) diel, predstavuje pre ne spôsob ako poukázať na vzájomnú zavislosť medzi niečím, čo je v konečnom dôsledku nespojiteľné a vychádza z úplne odlišných prameňov.
Utrpenie mladej kritičky
Milý divák, už dlho sa odhodlávam k listu, v ktorom sa Ti chcem túžobne vyrozprávať z mojich strastí a dôvodov môjho trápenia. Moja posledná návšteva však zanechala v mojom vnútri toľko rozporov, bolesti a neznesiteľnej chuti po výkriku, že už ďalej nemôžem odkladať papier a pero a musím sa Ti zdôveriť s mojimi dojmami, ktoré, ako sa posledné roky ukazuje, nezostávajú v polohe citových nálad, ale čoraz viac nachádzam vysvetlenie a opodstatnenie pre ne i hmatateľne.
