(function(i,s,o,g,r,a,m){i['GoogleAnalyticsObject']=r;i[r]=i[r]||function(){ (i[r].q=i[r].q||[]).push(arguments)},i[r].l=1*new Date();a=s.createElement(o), m=s.getElementsByTagName(o)[0];a.async=1;a.data-privacy-src=g;m.parentNode.insertBefore(a,m) })(window,document,'script','//www.google-analytics.com/analytics.js','ga'); ga('create', 'UA-58937473-2', 'auto'); ga('send', 'pageview');
Avatar photo

Eva Kyselová

Eva Kyselová vyštudovala divadelnú vedu na Divadelnej fakulte VŠMU v Bratislave. V rokoch 2009 - 2015 absolvovala interné doktorandské štúdium odboru Teorie a praxe divadla na pražskej DAMU zakončené dizertačnou prácou Vývoj slovenskej činohry v 20. - 70. rokoch 20. storočia a jej dialóg s českým divadlom. Od roku 2006 je hodnotiteľkou projektu Monitoring divadiel a je tiež členkou Slovenského centra AICT. V roku 2008 absolvovala študijný pobyt na Katedre teorie a kritiky DAMU Praha v rámci programu Erazmus. Zúčastnila sa medzinárodných teatrologických konferencií na Slovensku, v Čechách, Poľsku, Slovinsku. Absolvovala semináre divadelnej kritiky AICT v rámci festivalov v Nemecku, Poľsku, Maďarsku a Holandsku. Do roku 2017 pracovala v dokumentácii Divadelního ústavu/Institutu umění Praha (dnes NK), od roku 2013 je internou pedagogičkou Katedry teorie a kritiky pražskej DAMU, kde prednáša dejiny svetového a českého divadla a spolupracuje s ďalšími katedrami fakulty. V rámci výskumnej činnosti sa zameriava
na vzťahy slovenského a českého divadla, feministické divadlo. V roku 2012 spoluzakladala kritický blog Nadivadlo.cz, stála pri zrode študentského časopisu Reflektor (VŠMU) a Hybris (DAMU). Okrem vedeckej a pedagogickej činnosti sa venuje aj divadelnej kritike, spolupracuje s periodikami na Slovensku aj v zahraničí.

Utrpenie mladej kritičky

Milý divák, už dlho sa odhodlávam k listu, v ktorom sa Ti chcem túžobne vyrozprávať z mojich strastí a dôvodov môjho trápenia. Moja posledná návšteva však zanechala v mojom vnútri toľko rozporov, bolesti a neznesiteľnej chuti po výkriku, že už ďalej nemôžem odkladať papier a pero a musím sa Ti zdôveriť s mojimi dojmami, ktoré, ako sa posledné roky ukazuje, nezostávajú v polohe citových nálad, ale čoraz viac nachádzam vysvetlenie a opodstatnenie pre ne i hmatateľne.

Hrdinom proti (vlastnej) kríze

Ostatnou premiérou sezóny 2008/2009 v divadle Malá scéna VŠMU je inscenácia prvotiny Júliusa Barča-Ivana 3000 ľudí, ktorá pochádza z roku 1935. V roku 2009 si pripomíname sté výročie narodenia tohto pozoruhodného a významného slovenského dramtatika, ktorého tvorba so železnou pravidelnosťou zapĺňa repertoár takmer každého slovenského divadla.

Umelecký kompromis v znamení znovuzrodenia improvizácie

Improvizácia patrí k divadlu, tak ako k nemu patria herci, herečky, režisér či kostýmy, hoci jej výskyt nie je ani pravidelný, ani vždy rovnako intenzívny a predovšetkým nie je väčšinou vopred ohlásená. Z improvizácie sa zrodili mnohé divadelné formy, ktoré sú dnes súčasťou dejinného kontextu divadla a čo je obdivuhodné, majú svoje stále miesto i vrámci etablovania alebo vytvárania nových divadelných praktík či trendov.

A predsa existuje…?

Ešte pred dlho očakávanou premiérou sa takmer každé prázdne miesto v priestoroch VŠMU zaplnilo naozaj „ťažkými“ a večne provokujúcimi otázkami typu „Existuje Boh?“, „Je sloboda chaos?“, „Je sex skutočný?“ a mnohými inými, ktoré sa stali doslova reklamnou kampaňou inscenácie Boh, vyvolali ošiaľ a prebudili v potenciálnom divákovi a diváčke zvedavosť a nutkavú potrebu sa odpovede na tieto otázky dozvedieť.

„Teplé“ nie je horúce

Meno a tvorba Rainera Wernera Fassbindera nie sú v slovenskom divadelnom kontexte často skloňované, rozhodne nepatria medzi najznámejšie, a to i napriek tomu, že Fassbinder zanechal v európskom divadelnom a filmovom umení nezmazateľnú stopu. Vďaka svojmu neštandardnému životnému štýlu, prístupu k umeniu a prívalu nových tém a foriem predstavoval značný posun vpred a nazeranie na a cez umenie úplne inou optikou, azda dovtedy netradičnou. Bez pochýb zostáva naďalej, i viac ako dvadsať rokov po svojej smrti, príťažlivým a inšpiratívnym dramatikom, režisérom, umelcom.

Hrdzavenie kultu alebo všetko je dovolené?

Už dlhší čas sa dá sledovať nejasné smerovanie dramaturgie divadla Štúdia L+S. Divadla, ktoré v druhej polovici 20. storočia výraznou mierou zasiahlo do formovania slovenských divadelných dejín a zaslúžene mu patrila osobitá pozícia a miesto medzi najvyhranenejšími slovenskými scénami. Čo však zostalo z tejto epochy, je len zaprášená spomienka a fotografie vo foyeri divadla.

MUZIKÁLOVÉ FRAGMENTY

Prví študenti odboru muzikálové herectvo sa konečne po troch rokoch štúdia dočkali prvej inscenácie. Je ťažké vidieť rozdiely medzi muzikálovým herectvom a štúdiom činoherného herectva, keďže ide o takmer identický program, a tiež tento rozdiel nie je ľahké odhaliť ani v ich prvej inscenácii. Jeden zo zásadných problémov je v tom, že tento ročník vedie Ingrid Timková, ktorá je síce jednou z najlepších slovenských činoherných herečiek ale nemá muzikálové skúsenosti, respektíve nemá ich toľko, aby mohla zodpovedne vyučovať tento špecifický umelecký druh. Pravdepodobne by potom nedošlo k niektorým problematickým pasážam v inscenácii.

BUĎ COOL, BUĎ FRESH, DAJ SI PAUZU!

Po inscenáciách donekonečna obohratej klasiky, či už slovenskej alebo svetovej, zameranej predovšetkým na anglo-americkú drámu, je ostatná študentská produkcia divadla Malá scéna VŠMU rozhodne obohatením. Jedným z dôvodov je fakt, že tvorcovia sa rozhodli pre text mladej rumunskej dramatičky Gianiny Cărbunariu, ktorá patrí k najvychytenejšej mladej generácii európskych dramatikov a dramatičiek. V repertoári MS VŠMU táto inscenácia môže zarezonovať aj z hľadiska postoja mladých divadelníkov k dielu takmer rovesníčky, pretože nedochádza k akémusi stretu záujmov alebo ku generačnému rozdielu. Konfrontácie s mŕtvymi klasikmi bolo predsa dosť, treba sa realite pozrieť z očí do očí a to aj v oblasti súčasnej drámy a divadla.

Go to Top