Eva Kyselová
Eva Kyselová vyštudovala divadelnú vedu na Divadelnej fakulte VŠMU v Bratislave. V rokoch 2009 - 2015 absolvovala interné doktorandské štúdium odboru Teorie a praxe divadla na pražskej DAMU zakončené dizertačnou prácou Vývoj slovenskej činohry v 20. - 70. rokoch 20. storočia a jej dialóg s českým divadlom. Od roku 2006 je hodnotiteľkou projektu Monitoring divadiel a je tiež členkou Slovenského centra AICT. V roku 2008 absolvovala študijný pobyt na Katedre teorie a kritiky DAMU Praha v rámci programu Erazmus. Zúčastnila sa medzinárodných teatrologických konferencií na Slovensku, v Čechách, Poľsku, Slovinsku. Absolvovala semináre divadelnej kritiky AICT v rámci festivalov v Nemecku, Poľsku, Maďarsku a Holandsku. Do roku 2017 pracovala v dokumentácii Divadelního ústavu/Institutu umění Praha (dnes NK), od roku 2013 je internou pedagogičkou Katedry teorie a kritiky pražskej DAMU, kde prednáša dejiny svetového a českého divadla a spolupracuje s ďalšími katedrami fakulty. V rámci výskumnej činnosti sa zameriava
na vzťahy slovenského a českého divadla, feministické divadlo. V roku 2012 spoluzakladala kritický blog Nadivadlo.cz, stála pri zrode študentského časopisu Reflektor (VŠMU) a Hybris (DAMU). Okrem vedeckej a pedagogickej činnosti sa venuje aj divadelnej kritike, spolupracuje s periodikami na Slovensku aj v zahraničí.
MNOHO KRIKU … PREČO?
Eugéne Labiche sa vo svojej úspešnej jednoaktovke Gramatika doslova smeje z nevzdelanosti ľudí na vysokých postoch, ktorým nie sú vlastné ani tie najelementárnejšie pravopisné poznatky. Ide o príbeh prehnane ambicióznej Caboussatovej, ktorá sa naháňa za funkciami na popredných miestach, no zároveň je absolútne odkázaná na vedomosti svojej dcéry Blanky.
… A STROJ OŽIL!
Text hry dramatika Heinera Müllera, Hamletmachine, len ťažko možno nazvať klasickou divadelnou hrou. Po prvom prečítaní hry, je priam trufálé myslieť si, že by sa dala inscenovať v intenciách psychologického realizmu.
KNORKOVIA VŠETKÝCH KNORKSVETOV SPOJTE SA!
Bábkové divadlo je často nesprávne spájané s produkciou pre deti a mládež. Je síce pravda, že sa väčšinou zameriava na rozprávkovvé texty či motívy, avšak nie je striktne dané, že nie sú určené aj pre staršieho, respektíve dospelého diváka.
PRACUJ, PRACUJ, LEN UDRŽ ROVNOVÁHU, LEBO INAK…
Hra popredného súčasného nemeckého dramatika Mariusa von Mayenburga, Eldorádo, sa zaoberá aktuálnym problémom našej spoločnosti, honbou za kariérou, kolotoč neustáleho workholizmu bez prestávky, zato však s príliš výraznými obeťami. Toto súkolie pracovného nasadenia, ktoré neustále zvyšuje svoje obrátky je nemilosrdné k nedodržiavaniu svojho tempa. Pri akomkoľvek zaváhaní, vyvedení z rytmu dochádza k neúspechu. Ten je však jedinec neschopný znášať, profesionálnu prehru rieši sebadeštrukciou, a to doslova.
ON, FEUERBACH
Herec predstavuje pre diváka často najpodstatnejší aspekt divadelnej inscenácie. Vníma jeho osobnosť, umelecký výkon, ktoré bývajú smerodajnými aj pre divákovo hodnotenie umeleckého zážitku. Laický divák vníma herectvo pod rúškom tajomstva a tiež nedotknuteľnosti, ako niečo výnimočné. Herec je teda niečo viac ako človek. A býva veľmi zložité a tiež prekvapivé zistiť, že aj herec sa môže smiať aj trpieť ako každý z nás.
VEĽKÁ DIVADELNÁ LÚPEŽ
Príbehy s detektívnou zápletkou patria už dlhé desaťročia k najobľúbenejším, pretože v sebe ukrývajú tajomstvo, nútia čitateľov premýšľať a hľadať riešenie hádanky, ktorú ponúkajú a napokon ukazujú množstvo ľudských vlastností a slabostí, ktoré bývajú väčšinou príčinou zločinu.
