Harlekyniáda

 
Réžia: Ondrej Šoth
Dramaturgia: Ondrej Šoth
Choreografia: Liudmyla Zhytnykova, Mykhailo Novikov
Scéna: Andrej Suchanov
Kostýmy: Andrej Suchanov
Plagát: Anton Faraonov
Fotografia: Jozef Marčinský
Premiéra 26. novembra 2010 v Balete Štátneho divadla Košice
 
„Harlekyniáda“ je názov prvej premiéry Košického baletu v sezóne 2010/2011, ktorou súčasne prezentuje svoju dramaturgickú líniu jeho nové vedenie, na čele ktorého je od záveru minulej sezóny Andrej Suchanov. Ako autori hudby k predstaveniu sú v bulletine uvedení Wolfgang Amadeus Mozart, Giocchino Antonio Rossini a Ludwig Minkus. Na premiére ďalej spolupracovali Ondrej Šoth (réžia, dramaturgia), Marius Petipa (je prekvapujúce, v akom zaradení sa podľa bulletinu ocitol) Liudmyla Zhytnikova, Mykhailo Novikov (choreografia), Andrej Suchanov (scéna, kostýmy), Anton Faraonov (plagát), Jozef Marčinský (fotografia). Premiéra sa konala 26. a 27. novembra 2010 v Historickej budove Štátneho divadla Košice.
Zaradenie Paquity dramaturgiou na začiatok predstavenia, ktoré nesie názov Harlekyniáda, vzbudzuje počudovanie o to väčšie, že sme nevideli predstavenie Paquity (dvoj-dejstvový balet z obdobia romantizmu na hudbu E. Delvedeza), ale Grand pas z baletu Paquita, záverečnú časť Petipovskej verzie tohto baletu z r. 1881 na hudbu L. Minkusa. Bez bližšieho určenia (v bulletine) autora hudby, choreografie, naštudovania, je Paquita v tomto predstavení postavená, pre nezasveteného diváka, do role „predskokana“, alebo prvého dejstva Harlekyniády, ktorá tvorí druhú časť večera. Grand pas z baletu Paquita, ktorý sa uvádza po celom svete ako koncertné, samostatné predstavenie, tvorí v súčasnosti suita fragmentov (variácií) z rôznych baletov konca 19. storočia (Korzár, Don Quijot, Pavilon Armidy a pod.), ktoré postupne baletní majstri vkladali do pôvodnej choreografie M. Petipu. Patrí k dobrým zvykom uvádzať meno toho, kto pôvodnú choreografiu alebo niečiu verziu naštudoval. Štruktúru tohto predstavenia tvorí klasické Grand pas de deux (entres, adagio, variácie códa), rozšírené o účasť ďalších sólistiek (variácie) a zboru v entres a v códe. M. Petipovi, ktorý stál pri zrode slávy ruského baletu, sa často dáva prívlastok majster variácií. Jeho variácie si vyžadujú bravúrnu interpretáciu, ktorej predpokladom je vysoký stupeň interpretačného majstrovstva tanečníkov, a preto aj v súčasnosti patria medzi povinné variácie svetových baletných súťaží. Košický súbor, predovšetkým jeho ženská časť, bol postavený pred neľahkú úlohu, aj keď sa bývalému vedeniu súboru podarilo zvýšiť interpretačnú úroveň celého súboru. Napriek snahe o precízne naštudovanie technicky náročnej choreografie (kto stojí za touto prácou sme sa nedozvedeli, vďaka nepresným údajom v bulletine), sa nepodarilo dosiahnuť rovnakú technickú úroveň najmä v ženskom zbore. S uznaním sme tlieskali sólistkám tancujúcim jednotlivé variácie, predovšetkým E. Sklyarovej, D. Byshuk, (26.11.) a R. Kolodzej, (27.11.). V Adagiu, Paquity a Luciena (mená hlavných postáv baletu sa v koncertnej verzii neuvádzajú), kulminačnom bode predstavenia, sa predstavili Romina Kolodzej s hosťujúcim Leonidom Sarafanovom (26.11.) a Eva Sklyar s partnerom Sergejom Iegorovom (27.11.). Svojimi výkonmi, ktoré si zaslúžia plné uznanie, nadchli obecenstvo. Hviezdou premiérového večera sa stal L. Sarafanov, sólista Marijnskeho divadla v Petrohrade, vynikajúci tanečník s mimoriadnou plastičnosťou pohybu, majstrovsky ovládajúci techniku skoku, rotácie, ako aj finesy v partnerskej práci. S. Iegorov (v súčasnosti vedúci sólista Baletu SND) za ním v ničom nezaostával, len v plastike pohybov bol vzdialenejší štýlu konca 19. storočia.
R. Kolodzej bola suverénnejšia v skokových a rotačných častiach, E. Sklyarová zase v plastike pohybov mäkšia, tanečnejšia.
Harlekyniáda (názov premiéry), tvorí druhú časť večera, ktorej pôvodnou inšpiráciou je balet M. Petipu, tentoraz jeho Harlekýnové milióny (uvádzané aj pod názvom Harlekyniáda) na hudbu R. Driga. M. Petipa bol prvým libretistom a choreografom tohto dvojdejstvového baletu, ktorý inšpiroval mnohých ďalších choreografov, tí pod rôznymi názvami inscenovali príbeh Harlequina a Kolombíny, ako aj ďalších postáv z talianskej commedie dell arte, na pozadí karnevalu (pod ktorým názvom sa tiež zvykne uvádzať). Hudbou R. Driga, ako aj príbehom, v ktorom dobrá víla pomôže peniazmi získať Harlekýnovi Kolombínu od jej otca, bohatého kupca Cassandra, bol inšpirovaný aj G. Balanchin, ktorý premiéroval dvojdejstvový balet Harlekyniádu v r. 1965 v New York City Ballet.
Tvorcovia súčasnej košickej rovnomennej inscenácie skrátili dej do jedného dejstva, čím si zmenšili priestor a možnosti rozvinutia zápletky, ako aj charakterov jednotlivých postáv. Hudobný podklad tvorila hudobná koláž z diel W. A. Mozarta a G. A. Rossiniho. Ostré strihy, nie vždy citlivo zvládnuté prechody z jednej skladby do druhej, uberali na výslednom dojme ináč vhodne vybratej, kolorit a náladu diania na javisku podporujúcej hudby. Na základe neprehľadných údajov v bulletine, môžem len predpokladať, že choreografom je M. Novikov (možno aj L. Zhytniková), ktorému sa podarilo vytvoriť jednoduchými prostriedkami choreografiu plnú života (zborové scény), využívajúc pre tento žáner aj vhodné prostriedky pantomímy (postava Leandra a Kasandra) s veselými a vtipnými situáciami. Priestor pre prezentáciu tanečných výkonov poskytla choreografia predovšetkým postavám Harlekýna a Kolombíny, ale taktiež aj postavám Pierota a Piertty. Manželia E. Sklyarová a M. Sklyar (26.11.) tvorili typovo, ako aj po technickej a výrazovej stránke vyrovnaný, oku lahodiaci pár. D. Byshuk a V. Sevastyanov (27.11.) vytvorili, i keď inými výrazovými prostriedkami, rovnako milú dvojicu Kolombíny a Harlekýna. Po charakterovej stránke rôznorodejšími postavami boli Pierot a Pierettina. Pierota v netypickej polohe sluhu Kasandra, brániaceho vzťahu Harlekýna a Kolombíny (tento nový prvok sa objavuje v Crankovej inscenácii), pôsobivo technicky aj výrazovo interpretoval K. Brandler (26., 27.11.). Postava Pierettiny, priateľky Kolombíny a zároveň aj Pierota, bola po výrazovej stránke najplastickejšia a jej predstaviteľka T. Miklošová (26., 27.11.) disponujúca živou prirodzenou mimikou, bola po výrazovej aj technickej stránke pre túto postavu ako stvorená. Komické situácie zabezpečovala na javisku pantomíma, ktorou sa vyjadrovali predovšetkým postavy Kasandra (bohatého kupca, otca Kolombíny), s vlastným zmyslom pre komično vytvoril J. Marčinský (26., 27.11.) a postava Leandra (nádejného ženícha Kolombíny) vtipne interpretovaná V. Sevastyanovom (26.11.) a najmä M. Novikovom (27.11.), ktorí vniesli svojimi výkonmi do príbehu príjemné oživenie. Postava víly, ktorú interpretovali I. Yagolnik (26.11.) a E. Chetvernya (27.11.), bola vedená bez väčšieho výrazového i choreografického nápadu (príchody, odchody), ponúkala len klišé predstavu víly z klasických baletov a do celkového charakteru commedie dell arte, v ktorom bolo vedené predstavenie, veľmi nezapadala.
Bulletiny ku košickým premiéram sú vždy po odbornej stránke veľmi zodpovedne pripravované. Aj tentoraz sa ich čitatelia mohli dozvedieť veľa nových informácií o obidvoch predstaveniach, ako aj o M. Petipovi, ktorého spomienke jeho stého výročia úmrtia bol večer venovaný. Preto ma zarazilo a chcela by som upozorniť na neúplné, skreslené, alebo chýbajúce informácie o menách a názvoch uvádzaných v bulletine, ktoré môžu dezinformovať nielen bežného diváka, ale zanechať skreslený pohľad aj do budúcnosti.
Hlavným pozitívom poslednej košickej premiéry je skutočnosť, že ponúkli obecenstvu nový titul doteraz u nás málo, respektíve vôbec neuvádzaný.
 
Dagmar Hubová

Dagmar Hubová

Dagmar Hubová absolvovala pedagogiku tanca na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Zaoberá sa didaktikou a teóriou klasického tanca, prekladá a recenzuje odbornú literatúru. Od roku 1965 pedagogicky pôsobí na Hudobnej a tanečnej fakulte VŠMU, v súčasnosti vedie Katedru tanečnej tvorby a publikuje hodnotenia baletných inscenácií v dennej a odbornej tlači.