(function(i,s,o,g,r,a,m){i['GoogleAnalyticsObject']=r;i[r]=i[r]||function(){ (i[r].q=i[r].q||[]).push(arguments)},i[r].l=1*new Date();a=s.createElement(o), m=s.getElementsByTagName(o)[0];a.async=1;a.data-privacy-src=g;m.parentNode.insertBefore(a,m) })(window,document,'script','//www.google-analytics.com/analytics.js','ga'); ga('create', 'UA-58937473-2', 'auto'); ga('send', 'pageview');

Za oponou kritiky: kto formoval slovenskú divadelnú kultúru

Názov knihySlovník divadelných kritikov a publicistov
Vydavateľstvo
Rok vydania

Autor koncepcie a odborný garant: Vladimír Štefko

Autori hesiel: Petra Babulícová, Viera Bartková, Monika Čertezni, Jozef Červenka, Martina Daubravová, Lenka Dzadíková, Eva Gajdošová, Lucia Galdíková, Marek Godovič, Dagmar Inštitorisová, Natália Jabůrková, Elena Knopová, Kristián Kohút, Michal Kováč Adamov, Eva Kyselová, Jana Laslavíková, Nadežda Lindovská, Lucia Lejková, Matúš Marcinčin, Miloš Mistrík, Karol Mišovic, Michaela Mojžišová, Jakub Molnár, Matej Moško, Nora Nagyová, Zdenka Pašuthová, Zuzana Poliščák Šnircová, Miron Pukan, Soňa Šimková, Lucia Šmatláková, Martin Timko, Alžbeta Vakulová, Katarína Vozárová, Elena Zúborová, Jana Wild

Vedecké redaktorky: Dária Fojtíková Fehérová, Andrea Domeová

Odborný redaktor: Vladimír Štefko

Odborná redaktorka a koordinátorka: Martina Daubravová

Jazyková redaktorka: Mária Kvaššayová, Zuzana Andrejco Ferusová

Odborná spolupráca: Drahomíra Dobrovodská, Lenka Dzadíková, Lukáš Kopas, Lucia Lejková, Martina Mašlárová, Vladimír Predmerský

Vydal: Divadelný ústav, Bratislava, 2025, 544 s.

ISBN 978-80-8190-125-6

Edícia: Slovenské divadlo

Vydanie: prvé

Vydavateľstvo Divadelného ústavu prinieslo v edícii Slovenské divadlo po dvoch zväzkoch Dejín slovenského divadla ďalšie syntetizujúce dielo značnej dôležitosti a prvé svojho druhu v kontexte slovenskej teatrológie, ktoré prostredníctvom encyklopedického prehľadu osobností slovenskej divadelnej kritiky a publicistiky mapuje vývoj reflexie slovenského javiskového umenia aj v širšom historickom, kultúrnom a metodologickom kontexte. Publikácia Slovník divadelných kritikov a publicistov je výsledkom spoločnej práce 36-členného autorského kolektívu generačne rozdielnych odborníčok a odborníkov v oblasti teatrológie, muzikológie, tanečnej vedy a príbuzných odborov pod odborným vedením prof. PhDr. Vladimíra Štefka, CSc. a prináša na 544 stranách 191hesiel, ergo autorských portrétov osobností, ktoré sa v relevantnej a konzistentnej miere svojho profesijného pôsobenia venovali percepcii slovenskej javiskovej tvorby a prispeli tak aj k formovaniu slovenskej teatrológie. Vladimír Štefko, ktorý je iniciátorom, autorom koncepcie a zostavovateľom slovníka, uvádza v edičnej poznámke, že ide o „výberový slovník“, pričom kritériom zaradenia jednotlivých osobností bola „ich literárna aktivita spojená s divadelnou tvorbou, resp. ich špecializácia na reflexiu divadla na Slovensku“ (s. 9). Výber zostavili diachrónne z autorov od polovice 19. storočia až po generáciu teatrológov profilujúcich sa v 90. rokoch 20. storočia. Kritériom bola nielen „dĺžka a intenzita kritickej činnosti“, ale aj relevantnosť celkového prínosu či exemplifikácia určitého prístupu v percepcii slovenského divadla. Publikácia predstavuje osobnosti, ktoré sa podieľali – či už súbežne popri inej profesii, alebo v koncentrovanej celoživotnej práci venovanej dominantne výskumu divadelného umenia – na formovaní divadelnej kultúry na Slovensku od jej počiatkov po súčasnosť prostredníctvom kritických, publicistických, esejistických či odborných textov. Rovnomernosť zastúpenia percepcie jednotlivých období či druhov divadla odráža kontinuitu a ruptúry ich samotného vývinu u nás, pričom politický či kultúrno-normatívny odtlačok dobového vývoja a zásahov je najmarkantnejší práve pri tomto umení a premietol sa aj do obsahov publicistiky a kritiky. Profiláciu profesie divadelného kritika možno označiť za relatívne najmladšiu spomedzi príbuzných profesií, z ktorých a popri ktorých sa etablovala. Slovník divadelných kritikov je zároveň i dejinami divadelného (a širšieho) diskurzu. O utvrdení generačného premostenia a generačnej kontinuity v tejto profesii v súčasnosti svedčí už jeho samotný vznik.

Slovník, ktorý vyšiel v relatívne krátkom čase po prvej a druhej časti dejín slovenského divadla (Dejiny slovenského divadla I., Bratislava, Divadelný ústav, 2018, 739 s. a Dejiny slovenského divadla II., Bratislava, Divadelný ústav, 2020, 1200 s.) je výsledkom cieľavedomého a disciplinovaného zámeru Vladimíra Štefka priniesť kompendiá slovenskej teatrológie. Slovami Karola Horáka ide o syntetické diela, ktoré sú zároveň aj „sumou celoživotného úsilia“ Vladimíra Štefka (viac tu1). O povolanosti a autorite zostavovateľa na túto úlohu, vzhľadom na jeho osobný profesijný oblúk, svedčí aj to, že jeho profil v tomto slovníku je rozsiahly.

Vladimír Štefko v Predslove poukazuje na špecifickosť odborného skúmania dejín javiskového umenia a divadelnej kultúry, preňho je nevyhnutným zdrojom aj sprostredkovaný pohľad na javiskové dielo v podobe recenzií, referátov a parciálnych štúdií vznikajúcich paralelne s javiskovou tvorbou. Kľúčom k pochopeniu tejto sprostredkovanej perspektívy je porozumenie kontextu autora, doby a súvislostí (t. j. názorom, hodnotovým východiskám, politickej a náboženskej orientácii, hodnotovým úsudkom o divadle, estetickým postojom autora a i.), ktoré implicitne vplývajú na podobu článku o javiskovom diele. Tým Štefko osvedčuje aj zmysluplnosť takéhoto slovníka, ktorý pomáha identifikovať širší kontext za zdrojom publicistickej či kritickej interpretácie a hodnotenia, a tak dotvára komplexný obraz tvorivých úsilí divadelnej kultúry. Vyzdvihuje status divadelnej kritiky ako integrálnej súčasti divadelného systému, vníma ho nielen ako hodnotiaci, ale aj ako interpretačný nástroj a historický a pamäťový zdroj.

V úvodnej štúdii AD MARGINEM Slovníka divadelných kritikov a publicistov Vladimír Štefko prehľadne a vecne približuje kauzálny súvis medzi formovaním divadelnej kultúry na Slovensku a divadelnej kritiky i publicistiky ako reakcie, pričom upozorňuje na koreláciu dozrievania divadla s dozrievaním kritiky. Venuje sa procesu etablovania profesie divadelného kritika a vymanenie divadelnej kritiky z literárnej. Šesťdesiate roky 20. storočia vníma ako etapu dosiahnutia autentickej pozície slovenskej divadelnej kritiky, tiež poznamenáva rozdielnosť tradície opernej kritiky. Záverečnému konštatovaniu, že „divadelná kritika sa na Slovensku rodila pomaly, s nemalými problémami – ako divadelníctvo samo“ (s. 8) predchádza precízny výklad širších spoločensko-politických okolností, ktoré ovplyvňovali podobu a možnosti realizácie javiskového umenia, pridáva i zoznam autorov, ktorí sa venovali divadelnej kritike a publicistike. V úvodnej štúdii Štefko spomína aj vývin a kritickú percepciu všetkých druhov javiskového umenia (činohra, operné divadlo, balet, bábkové divadlo, kabaret a revue, tanečné divadlo). Úvodnú kapitolu zatvára odkaz na rozsiahlejšiu štúdiu Sone Šimkovej s názvom Divadlo v kritike, kritika v divadle v publikácii Dejiny slovenského divadla I.II. (Divadelný ústav 2018, 2020).

Zámerom slovníka je sumarizovať, byť čiastočnou interpretačnou sondou do metodológie autorských prístupov a doplniť existujúce teatrologické publikácie o ďalšie národné referenčné dielo. Odbornosť vypracovania hesiel garantujú členovia erudovaného výskumného tímu, ktorých spája jednotná ideovo-estetická koncepcia. Kolektív diela vytvorili rozmanití autori, profesijne pôsobiaci na Slovensku aj v Českej republike, so širokým záberom oblastí svojej profesionálnej pôsobnosti. Prostredníctvom hesiel o druhých zároveň reflektujú svoju percepciu slovenského činohernému, tanečného, hudobného a bábkového divadla. Autorov jednotlivých hesiel možno identifikovať cez iniciálový odkaz umiestnený za príslušným heslom.

Každé heslo je faktograficky presným, so zreteľom na reflexiu divadla relevantným a kondenzovaným portrétom vybranej osobnosti, pričom v záhlaví hesla sú špecifikované okrem biografických dát aj profesijné pôsobnosti. Autorský portrét chronologicky uvádza životné a profesijné etapy, ideové východiská a metodologické prístupy pri písaní o divadle, pomenúva individuálny štýl kritiky či vplyv na dobový diskurz o divadle. Súčasťou štruktúry hesla je okrem biografických údajov, stručného životopisného zápisu, charakteristiky kritickej a publicistickej činnosti, špecifikácie výskumnej témy v prípade sústavnejšieho štúdia divadla a  interpretácie metodologického prístupu aj výberový prehľad publikovaných textov (recenzií, článkov a štúdií), výberový zoznam referenčnej literatúry o autorovi a súpis skratiek a pseudonymov, pod ktorými publikoval v dobovej tlači (ten sa pre rýchle vyhľadávanie nachádza v registri s názvom Zoznam pseudonymov a šifier).

Portréty autorov sprostredkúvajú aj analytický pohľad na kritiku ako historicky podmienenú formu verejnej interpretácie a hodnotenia. Heslá sú obsahovo vyvážené, rozsahový rozdiel vzniká na úrovni záberu teatrologického pôsobenia, vyznačujú sa neutrálnym štýlom, opierajú sa prevažne o deskripciu, plnia predovšetkým informačnú úlohu. Autori hesiel zasadzujú skúmané osobnosti do širších súvislostí literárnej, kultúrnej a spoločenskej činnosti, pričom osobitnú pozornosť venujú práve ich zameraniu v divadelnej reflexii, pri profesijne profilovaných teatrologičkách a teatrológoch aj ich uvažovaniu o divadle, divadelnej kritike a reflexii, hodnotiacich kritériách či funkcii divadelnej kritiky, čím sa slovník stáva aj implicitnými dejinami slovenskej divadelnej reflexie. Zrozumiteľnosť hesiel, odborná presnosť, jednotnosť jazyka, kompozícia jednotlivých hesiel, primeraný pomer faktografie a interpretácie a vysoká miera syntetizácie sú jasným indikátorom kvality slovníka. Miera zrozumiteľnosti pre širšie publikum je vysoká, heslá napriek rozdielnym autorom sú štylisticky vyrovnané a čitateľsky zaujímavé.

Dostupnosť slovníka a možnosť jeho rozširovania zvyšuje aj jeho online podoba, ktorá je verejne dostupná na webovej stránke www.kritici.theatre.sk. V súčasnosti je na portáli zverejnených 170 hesiel a pribudne ešte ďalších 32. Vďaka svojej využiteľnosti v študijnej, pedagogickej a výskumnej praxi má publikácia Slovník divadelných kritikov a publicistov potenciál byť významným orientačným a referenčným zdrojom pre odbornú verejnosť, študentstvo umenovedných a humanitných odborov aj záujemcov o dejiny slovenského divadla a jeho reflexiu. Vytvára pevný východiskový bod pre ďalší výskum v oblasti dejín divadelnej kritiky, kultúrnej publicistiky a recepcie divadelného umenia na Slovensku. Vďaka komplexnému encyklopedickému prehľadu osobností slovenskej divadelnej kritiky a publicistiky pomáha lepšie porozumieť dejinám reflexie divadla na Slovensku.

1 https://monitoringdivadiel.sk/reflexie-divadla/

Vznik recenzie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Absolventka doktorandského štúdia na Katedre slovenskej literatúry na Filozofickej fakulte a magisterského štúdia divadelnej dramaturgie na VŠMU. Pôsobila ako lektorka slovenského jazyka a kultúry na Kórejskej univerzite zahraničných štúdií v Južnej Kórei a na Univerzite v Ľubľane v Slovinsku.

Uverejnené: 16. marca 2026Kategórie: Recenzie / Monitoring teatrologickej literatúry

Recenzentka: Hana Lacová

Absolventka doktorandského štúdia na Katedre slovenskej literatúry na Filozofickej fakulte a magisterského štúdia divadelnej dramaturgie na VŠMU. Pôsobila ako lektorka slovenského jazyka a kultúry na Kórejskej univerzite zahraničných štúdií v Južnej Kórei a na Univerzite v Ľubľane v Slovinsku.

Posledné rezencie

Zanechajte komentár

Go to Top