(function(i,s,o,g,r,a,m){i['GoogleAnalyticsObject']=r;i[r]=i[r]||function(){ (i[r].q=i[r].q||[]).push(arguments)},i[r].l=1*new Date();a=s.createElement(o), m=s.getElementsByTagName(o)[0];a.async=1;a.data-privacy-src=g;m.parentNode.insertBefore(a,m) })(window,document,'script','//www.google-analytics.com/analytics.js','ga'); ga('create', 'UA-58937473-2', 'auto'); ga('send', 'pageview');
Slovenské centrum AICT: Slovenské centrum AICT logo
Monitoring divadiel logo
Divadlo
InscenáciaMária Ďuríčková - Kamil Žiška - Nikoleta Tužinská: Danka a Janka
Premiéra13. septembra 2018
Divadelná sezóna

Mária Ďuríčková – Kamil Žiška – Nikoleta Tužinská: Danka a Janka
Dramaturgia: Nikoleta Tužinská a. h.
Scéna, kostýmy a bábky: Mária Herodeková
Réžia: Kamil Žiška
Účinkujú: 
Danka: Martina Slobodová
Janka: Jana Labajová
Michal, Peťko Sused, Paľko Vlk, pani učiteľka, Gevenducha, Mužíček z budíka a iné: Michal Kalafut
Obnovená premiéra: 13. septembra 2018, Štúdio Tatra, Staré divadlo Karola Spišáka v Nitre
Staré divadlo Karola Spišáka v Nitre je po búrlivej výmene riaditeľa stále v procese premeny. Herecký súbor sa po mohutnom odchode a následnom prijímaní nových členov a členiek už ustálil. Zmena nastala na pozícii dramaturga, ktorým sa od sezóny 2018/2019 stal Gejza Dezorz.
Na repertoári sa už momentálne nenachádza nič, čo by pripomínalo predchádzajúce umelecké vedenie. Zo starších ostali len dve inscenácie Kamila Žišku z obdobia, keď bol v rokoch 2011 a 2012 umeleckým šéfom súboru. Nové vedenie sa rozhodlo obnoviť aj jeho inscenáciu Danka a Janka, ktorá sa však od tej pôvodnej líši viac ako len dátumom vzniku.
Inscenácia mala pôvodne premiéru v októbri 2011. Dramatizáciu rozprávky Márie Ďuríčkovej pripravila spolu s režisérom aj vtedajšia dramaturgička divadla Veronika Gabčíková. Z predlohy, pochopiteľne, odstránili niektoré neaktuálne prvky ako pionierov, oslovovanie učiteľky súdružka či spartakiádu. Tú nahradili olympiádou. Do dramatizácie vybrali časti zo školského prostredia, vynechali napríklad opis a návštevu maštalí u babky vo Zvolenskej Slatine. V obnovenej premiére prepracoval režisér s hosťujúcou dramaturgičkou inscenácie Nikoletou Tužinskou aj text. Prvá polovica sa bez väčších úprav venuje predstavovaniu Danky a Janky a ich školáckym zážitkom. Z druhej časti, ktorú Ďuríčková vo svojej knihe pomenovala Danka a Janka v rozprávke už dramatizátori nevybrali príbeh o sťahovavom vrabcovi a do textu doplnili rozprávku o Všadebolovi.
Tvorivý tím zvolil vhodný inscenačný princíp – jednoduchý, efektný aj edukatívny, teda presne pre divákov a diváčky od štyroch rokov. Autorka scény Mária Herodeková navrhla nadrozmerný zošit, ktorý sa na javisku otvorí, listuje sa v ňom a na jednotlivých stránkach sa odohrávajú zážitky dvojčiat. Spôsob ich zobrazenia sa inšpiroval detskými edukatívnymi hrami. Jedna strana vyzerá ako tzv. maľované čítanie, teda niektoré slová v texte sú nahradené obrázkom. Inscenačný tím použil aj rôznofarebné tvary, ktoré možno pomocou magnetu upevniť na podložku a skladať z nich rozličné obrazce. V tomto prípade napríklad Mužíčka z budíka. Pexeso je veľmi nápadito použité na zobrazenie príbehu o stratenom sandáli. Na poslednej strane deťom predstavia noty a upevnia ich na notovú osnovu nakreslenú v zošite.
Medzi rekvizitami, s ktorými herečky a herec pracujú, sú nadrozmerné (reálne píšuce) ceruzy či balóny rôznych farieb. Exponuje sa tu nielen edukácia základných vecí, ako sú tvary a farby, ale aj imaginácia a schopnosť tvoriť.
Gro inscenácie buduje režisér činoherným prejavom herečiek predstavujúcich Danku a Janku. Dopĺňa ich herec, ktorý je rozprávačom a zároveň stvárňuje ostatné postavy (Peťka Suseda, Paľka Vlka, pani učiteľku a podobne). Herečky pracujú aj s plošnými bábkami. V novej verzii inscenácie upustili od použitia baretiek, ktoré mali nasadené nižšie, viac do čela a predklonením hlavy slúžila baretka ako maska, na ktorej bola zobrazená tvár. Kostýmy ostali zachované – výtvarníčka navrhla modré šaty inšpirované zošitom – sú na nich namaľované písmenká aj machule. Obdobnú potlač má herec na zelenej veste. Veselosť a hravosť kostýmom dodávajú aj pásikavé podkolienky, ktoré majú všetci účinkujúci.
Najpodstatnejšou zmenou oproti pôvodnej inscenácii je obsadenie. V roku 2011 v inscenácii účinkovali Danica Hudáková, Oľga Schrameková a Ivan Gontko. Tento typ úloh však zväčša stvárňujú najmladšie herečky v súbore. V tom čase bol súbor Starého divadla Karola Spišáka, súdiac na základe viacerých inscenácií, rozdelený tak, že s Kamilom Žiškom tvorila jeho staršia časť. Mladší členovia a členky mali dostatok príležitostí v experimentálnejších inscenáciách.
Nové obsadenie viac zodpovedá tradičnému stvárneniu takýchto úloh a postavám prváčok na základnej škole svedčí viac. Jana Labajová a Martina Slobodová nepoňali dvojčatá ako rozkošné dievčatká v bodkovaných šatách, ale ako dve často sa hašteriace nezbednice. Herečky sú prirodzene dievčenské. Prirodzený je aj prejav Michala Kalafuta. Je nenútený a pri rozprávačských častiach nie je zbytočné deklamačný.
Hudba zohráva v inscenácii len svoju prvotnú funkciu, nevytvára nadstavbu, ani nie je špecifická. V bulletine ani na webovej stránke autora či autorku hudby neuvádzajú. V pôvodnej inscenácií ním bol Matúš Uhliarik.
Hoci Danka a Janka nie je progresívna či inovatívna inscenácia, je výbornou voľbou pre predškolákov a deti z nižších ročníkov prvého stupňa základných škôl. Prepája známu Ďuríčkovej knihu a nenútené učenie sa. V čase pôvodnej premiéry sa ocitla v tieni progresívnejšej inscenácie Cesta do krajiny Tuwim v réžii Ondreja Spišáka. V aktuálnej situácii pokrýva nie veľmi širokú ponuku divadla pre deti od štyroch rokov. Obnoviť ju bolo dobrým rozhodnutím.

Lenka Dzadíková vyštudovala teóriu a kritiku divadelného umenia na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave, kde bola pri zrode študentského časopisu Reflektor. Doktorandské štúdium absolvovala na tej istej fakulte prácou Prieniky bábkového divadla a popkultúry (2012).
Zúčastnila sa viacerých vedeckých konferencií a štúdie publikovala v zborníkoch. Ako členka redakcie festivalových denníkov aj ako porotkyňa sa zúčastňuje festivalov ochotníckeho divadla. Je dramaturgičkou programu pre deti na festivale Dotyky a spojenia. Zakladala a organizovala prvé ročníky projektu Medziriadky. Bola členkou výboru Slovenského centra AICT.
Venuje sa recenzistike so zameraním na tvorbu bábkových divadiel a divadelnej tvorby pre deti. Publikuje najmä v časopisoch kød - konkrétne o divadle, Loutkář, Javisko, Bibiana ako i vo viacerých reláciách Slovenského rozhlasu a na internetových portáloch Monitoring divadiel na Slovensku a Mloki.
Pracuje ako dokumentátorka v Divadelnom ústave v Bratislave.

Uverejnené: 14. novembra 2018Kategórie: Recenzie / Monitoring divadiel

Recenzentka: Lenka Dzadíková

Lenka Dzadíková vyštudovala teóriu a kritiku divadelného umenia na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave, kde bola pri zrode študentského časopisu Reflektor. Doktorandské štúdium absolvovala na tej istej fakulte prácou Prieniky bábkového divadla a popkultúry (2012). Zúčastnila sa viacerých vedeckých konferencií a štúdie publikovala v zborníkoch. Ako členka redakcie festivalových denníkov aj ako porotkyňa sa zúčastňuje festivalov ochotníckeho divadla. Je dramaturgičkou programu pre deti na festivale Dotyky a spojenia. Zakladala a organizovala prvé ročníky projektu Medziriadky. Bola členkou výboru Slovenského centra AICT. Venuje sa recenzistike so zameraním na tvorbu bábkových divadiel a divadelnej tvorby pre deti. Publikuje najmä v časopisoch kød - konkrétne o divadle, Loutkář, Javisko, Bibiana ako i vo viacerých reláciách Slovenského rozhlasu a na internetových portáloch Monitoring divadiel na Slovensku a Mloki. Pracuje ako dokumentátorka v Divadelnom ústave v Bratislave.

Posledné recenzie

Zanechajte komentár

Lenka Dzadíková vyštudovala teóriu a kritiku divadelného umenia na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave, kde bola pri zrode študentského časopisu Reflektor. Doktorandské štúdium absolvovala na tej istej fakulte prácou Prieniky bábkového divadla a popkultúry (2012).
Zúčastnila sa viacerých vedeckých konferencií a štúdie publikovala v zborníkoch. Ako členka redakcie festivalových denníkov aj ako porotkyňa sa zúčastňuje festivalov ochotníckeho divadla. Je dramaturgičkou programu pre deti na festivale Dotyky a spojenia. Zakladala a organizovala prvé ročníky projektu Medziriadky. Bola členkou výboru Slovenského centra AICT.
Venuje sa recenzistike so zameraním na tvorbu bábkových divadiel a divadelnej tvorby pre deti. Publikuje najmä v časopisoch kød - konkrétne o divadle, Loutkář, Javisko, Bibiana ako i vo viacerých reláciách Slovenského rozhlasu a na internetových portáloch Monitoring divadiel na Slovensku a Mloki.
Pracuje ako dokumentátorka v Divadelnom ústave v Bratislave.

Go to Top