(function(i,s,o,g,r,a,m){i['GoogleAnalyticsObject']=r;i[r]=i[r]||function(){ (i[r].q=i[r].q||[]).push(arguments)},i[r].l=1*new Date();a=s.createElement(o), m=s.getElementsByTagName(o)[0];a.async=1;a.data-privacy-src=g;m.parentNode.insertBefore(a,m) })(window,document,'script','//www.google-analytics.com/analytics.js','ga'); ga('create', 'UA-58937473-2', 'auto'); ga('send', 'pageview');

Teší ma!

Divadlo
InscenáciaKatarína Aulitisová: Ahoj, som Bábkač!
Premiéra27. septembra 2025
Divadelná sezóna

Katarína Aulitisová: Ahoj, som Bábkač!

Koncept, scenár: Katarína Aulitisová
Réžia: Katarína Aulitisová

Dramaturgia: Martin Krč
Bábky, scénické prvky, kostýmy: Ivana Macková
Svetelné objekty: Antonín Kindl
Svetelný dizajn: Jakub Ťapucha
Zvukový koncept: Dominik Novák

Výroba: Zita Kollárová, Martina Fintorová, Martina Piatková a Jaroslav Štuller pod vedením Beaty Westrych-Zázrivcovej
Zvuk: Dominik Novák, Viktor Őri
Svetlo: Jakub Ťapucha, Juraj Čech
Javiskoví technici: Marek Duchoň, Ľuboš Hodás, Dominik Prok, Boris Javorský
Inšpícia: Daniel Bilský

Tvorcovia a účinkujúci: Michal Adam, Miroslava Dudková, Miriam Kalinková, Frederika Kašiarová, Robert Laurinec, Margaréta Nosáľová, Peter Pavlík, Ľubomír Piktor, René Sorád, Lukáš Tandara

Premiéra: 27. septembra 2024, Bratislavské bábkové divadlo

Návrat Bratislavského bábkového divadla (BBD) do priestorov na Dunajskej ulici bol na začiatku sezóny 2024/2025 pertraktovanou témou. Po takmer desiatich rokoch a rôznych komplikáciách sa podarilo Bratislavskému samosprávnemu kraju ukončiť rekonštrukciu sídelnej budovy a BBD svoj návrat na stabilné miesto oslávil medzinárodným festivalom bábkarského umenia Prieniky. Jeho program tvorili zahraničné diela tvorcov a tvorkýň, ktorí v BBD realizovali inscenácie aj v neľahkom období improvizácií na troch dočasných pôsobiskách (Jakub Maksymov, Jiří Adámek, Matija Solce, zoskupenia Odivo a Buchty a loutky).

Keď sa rekonštrukcia chýlila ku koncu, vedenie BBD prispôsobilo blížiacemu sa sťahovaniu aj dramaturgický a organizačný plán. Premiéra rozprávky Zázračný lekár sa uskutočnila v októbri 2023 ešte na javisku Radošinského naivného divadla. Po nej sa takmer rok žiadne premiéry nekonali. (Za normálnych okolností by boli minimálne dve). Museli myslieť na to, že celý repertoár divadla treba preniesť a adaptovať na technické podmienky a rozmery sály na Dunajskej ulici. Preto aj nové inscenácie čakali na svoje slávnostné uvedenie v definitívnej podobe v zrekonštruovaných priestoroch. Premiéry sa stali súčasťou festivalu a boli tri – Snehulienka a sedem trpaslíkov od dramatika Víta Peřinu a režisérky Michaely Homolovej, Cez okraj – inscenácia Elišky Brtnickej pre násťročné obecenstvo, realizovaná postupmi nového cirkusu, a Ahoj, som Bábkač! s podtitulom Zážitková výprava do nedivadelných priestorov divadelnej budovy.

Ahoj, som Bábkač! má netypickú a lákavú podobu komunikácie s publikom a dotvára rôznorodú mozaiku aktuálneho repertoáru BBD. Putovanie priestormi divadla sa začína vo foyeri, kde sa obecenstvu prihovorí hlas – Bábkač. Vzápätí sa diváctvo rozdelí na dve skupiny a začína sa exkurzia, počas ktorej sa Bábkač (teda budova BBD, ale aj jej „obsah“) detailne predstavuje. Sprievodcom jednej skupiny je Lukáš Tandara. V polovici prechádzky sa skupiny stretnú, sprievodcovia sa vymenia a prehliadka pokračuje pod vedením Reného Soráda. (V prípade, že sa ocitnete v prvej skupine, je poradie sprievodcov opačné.) Inscenácia je dôkazom vysokého nasadenia hercov a herečiek BBD a ich umeleckej šéfky a režisérky projektu Kataríny Aulitisovej. Výsledok je závislý od kolektívnej hereckej práce, súhry, časovania a schopnosti improvizácie. Michal Adam, Miroslava Dudková, Miriam Kalinková, Frederika Kašiarová, Robert Laurinec, Margaréta Nosáľová, Peter Pavlík, Ľubomír Piktor, René Sorád a Lukáš Tandara dokazujú, že to všetko je súboru vlastné. Dôležitá je aj tvorivosť jednotlivých účinkujúcich, ich vklad do výslednej podoby inscenácie. Zásadnou je aj výtvarná zložka diela. Jej autorkou je Ivana Macková a vychádza z princípu tvorby priamo pred obecenstvom, z hravosti, prelínania reality a detskej hry.

Putovanie sa začína v šatni. Ukrytí herci animujú vetrovku, ktorú treba zavesiť, no vypadávajú z nej rôznorodé predmety vypovedajúce o náročnom živote bábkoherca. Už prvá časť naznačuje, že pôjde o prehliadku plnú prekvapivých a bábkarsky čarovných prvkov. Nasleduje sklad, kde sa pomocou parostroja odohrá scénka o pokazenom ventile na rozvodoch kúrenia. Potrubia sú neprehliadnuteľnou súčasťou tohto traktu divadla, je logické, že ich tvorivý tím využil. Špecifická je zastávka v údajnom sklade starej techniky, kde sú okrem prvkov scén z inscenácií BBD umiestnené aj objekty Antonína Kindla zo série Prebudená technika. Ide o vyradenú elektroniku, ktorú tento absolvent VŠVU, venujúci sa novým médiám, prelínaniu sa umenia a techniky, prepracoval na svietiace interaktívne objekty vydávajúce zvuky. „Umožňuje nám zažiť, aké to je, keď zdanlivo neživá technika začne odpovedať a reagovať na nás,“[1] napísal o Kindlovom diele vytvorenom pre BBD dramaturg inscenácie (a vtedajší dramaturg divadla) Martin Krč. Takáto spolupráca je ďalším dôkazom otvorenosti Bratislavského bábkového divadla. Ide o originálne a prínosné spájanie rôznych druhov umení a vnímanie bábkového divadla ako súčasti  aktuálnych prúdení v oblasti umeleckého vyjadrenia. Nasleduje maskérňa, pred ktorou sprievodca vysvetlí, že v skutočnosti nič také v divadle nemajú, lebo herci sa pred predstavením líčia sami. Na dĺžku zárubní všetkých dverí na danej chodbe sú natiahnuté papierové plachty. Ukrytí herci a herečky cez ne prestrčia len ruky a maľujú na papiere tváre. Tempo sa stupňuje s blížiacim sa začiatkom predstavenia, ktoré ohlasuje hlas z reproduktora. Herci divoko kreslia oči, ústa, líca… až napokon dramaticky vychádzajú von cez pretrhnuté papiere. Na hlavách majú, paradoxne, čierne kukly. Hlas z reproduktora ozrejmí, že dnes hrajú čierne divadlo. (Animátori sú vtedy zahalení v čiernom overale, zakrytú majú aj hlavu, aby bolo vidno len predmety vo svetelnom kanáli a dosiahla sa tak ilúzia ich autonómneho pohybu.)

Ďalšou zastávkou je divadelná sála. Diváci a diváčky si môžu vyskúšať, ako znie ich hlas, keď je zvukovo modulovaný. Vďaka krátkej svetelnej šou zasa vidia, že animovať môžeme zvuk aj svetlo. Dozvedajú sa aj to, koľko ľudí zabezpečuje predstavenie, aby sa odohralo bez problémov – sprievodca im osobitne predstaví osvetľovača a zvukára. Po nakúkaní do hereckých šatní a krátkom sledovaní toho, ako skombinovať bábku a hercovo telo v Štúdiu,  v druhom hracom priestore divadla prišla herecká prestávka, kde sme videli, čo údajne robia, keď majú chvíľku na oddych – organizujú preteky mechanických hračkárskych psíkov. V tejto časti sa stretnú dve skupiny divákov a diváčok, na začiatku rozdelené, a na konci prestávky sa im opäť vymenia sprievodcovia. Premyslený a synchronizovaný spôsob vedenia skupín je pridanou hodnotou projektu, prináša mu rozmer istého tajomstva a tiež otázky, čo na prehliadke zažila druhá skupina.

Nasleduje časť venovaná dielňam, kde sa pomocou bábkarských etúd dozvedáme o výrobnej porade, výbere použitých materiálov, o práčovni, kde sa perú kostýmy, aj o fiktívnej automatickej bábkovej výrobnej linke a tvorbe kostýmov. Potom na rad príde časť budovy, v ktorej sídli administratíva. Návštevníci spoznávajú, že divadlo je rozsiahly mechanizmus, ktorého dôležitou súčasťou je prevádzka a administratíva. Porady, tlač dokumentov, prasknutá žiarovka, organizovanie hosťovania na festivale, personalistické úlohy… Vtipná a nemenej zaujímavá je návšteva riaditeľne. Herec stvárňuje šéfa pomocou papierových častí tváre, vyobrazujúcich skutočného riaditeľa Jána Brtiša. Prikladá si ich k hlave ako reakciu na informácie, ktoré sa dozvedá počas neustáleho telefonovania – napríklad vypleštené oči, úsmev. Riaditeľ neustále pečiatkuje, odpovedá na telefonáty, spomína porady a rokovania u zriaďovateľa a reaguje  aj na platy zamestnancov, keď s vtipom hovorí, že prémie nebudú.

Ahoj, som Bábkač! nie je iba exkurzia, ponúka plnohodnotný divadelný zážitok. Bratislavské bábkové divadlo prostredníctvom predstavení vpúšťa divákov a diváčky do svojej „osobnej zóny“ – nielen do skladov, ale dokonca aj do riaditeľne. Buduje tak vrúcny vzťah s obecenstvom, ktoré sa do divadla rado vráti. Vzájomnosť posilňuje i záver inscenácie, v ktorom sú skupiny putujúcich divákov a hercov znova spojené. Akcentuje sa, že „všetci sme Bábkač“. Tento druh vzťahu s divákom je veľmi dôležitý. Súčasnosť ukazuje, ako je potrebné, aby kultúrna inštitúcia mala podporovateľky a podporovateľov, ktorí sa za ňu v čase krízy a politických tlakov budú ochotní postaviť.


[1] KRČ, Martin. Kurátorský text. Dostupné na: ˂https://kindl.work/Projects/kindl.work/Project+Universe/BBD/Curator+text+%E2%80%93+Prebuden%C3%A1+Technika˃ Citované: 18. 12. 2024

Avatar photo

Lenka Dzadíková vyštudovala teóriu a kritiku divadelného umenia na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave, kde bola pri zrode študentského časopisu Reflektor. Doktorandské štúdium absolvovala na tej istej fakulte prácou Prieniky bábkového divadla a popkultúry (2012).
Zúčastnila sa viacerých vedeckých konferencií a štúdie publikovala v zborníkoch. Ako členka redakcie festivalových denníkov aj ako porotkyňa sa zúčastňuje festivalov ochotníckeho divadla. Je dramaturgičkou programu pre deti na festivale Dotyky a spojenia. Zakladala a organizovala prvé ročníky projektu Medziriadky. Bola členkou výboru Slovenského centra AICT.
Venuje sa recenzistike so zameraním na tvorbu bábkových divadiel a divadelnej tvorby pre deti. Publikuje najmä v časopisoch kød - konkrétne o divadle, Loutkář, Javisko, Bibiana ako i vo viacerých reláciách Slovenského rozhlasu a na internetových portáloch Monitoring divadiel na Slovensku a Mloki.
Pracuje ako dokumentátorka v Divadelnom ústave v Bratislave.

Uverejnené: 12. januára 2025Kategórie: Recenzie / Monitoring divadiel

Recenzentka: Lenka Dzadíková

Lenka Dzadíková vyštudovala teóriu a kritiku divadelného umenia na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave, kde bola pri zrode študentského časopisu Reflektor. Doktorandské štúdium absolvovala na tej istej fakulte prácou Prieniky bábkového divadla a popkultúry (2012). Zúčastnila sa viacerých vedeckých konferencií a štúdie publikovala v zborníkoch. Ako členka redakcie festivalových denníkov aj ako porotkyňa sa zúčastňuje festivalov ochotníckeho divadla. Je dramaturgičkou programu pre deti na festivale Dotyky a spojenia. Zakladala a organizovala prvé ročníky projektu Medziriadky. Bola členkou výboru Slovenského centra AICT. Venuje sa recenzistike so zameraním na tvorbu bábkových divadiel a divadelnej tvorby pre deti. Publikuje najmä v časopisoch kød - konkrétne o divadle, Loutkář, Javisko, Bibiana ako i vo viacerých reláciách Slovenského rozhlasu a na internetových portáloch Monitoring divadiel na Slovensku a Mloki. Pracuje ako dokumentátorka v Divadelnom ústave v Bratislave.

Posledné recenzie

Zanechajte komentár

Go to Top