CIRKUS BEZ CIRKUSU
Cirkusové prostredie sa už niekoľko ráz objavilo na javiskách bábkových divadiel. Je v tom kus nostalgickej spomienky tvorcov na návštevy cirkusových predstavení v období detstva. Cirkusová atmosféra, manéž s klaunmi, artistami a zvieratami, provokuje tvorivé ambície bábkarov, priblížiť atraktívnosť cirkusového prostredia prostredníctvom rôznych druhov bábok, masiek a samozrejme klaunov. Niekedy zostávajú bábkové inscenácie iba v polohe kopírovania cirkusových výstupov prostredníctvom bábok, inokedy tvoria rámec k hľadaniu iných, napr. aj sociálnych otázok.
…a možno by si zahúlil aj Čechov
Na prvý pohľad by sa dalo povedať, že inscenáciou hry nemeckého dramatika Davida Gieselmanna Plantáž vychádza SND v ústrety mladému divákovi. V súvislosti s ňou sa dokonca viackrát objavil aj termín generačná výpoveď. Takáto charakterizácia však môže vyznieť trochu zavádzajúco. Problémy a pocity postáv, ktoré hra predostiera, môžu byť totiž blízke širokému generačnému spektru divákov. O relatívnej výpovednej hodnote slova „mladý“ ani nehovoriac. Veď len vek samotných postáv Plantáže variuje od 20 do 49 rokov...
Všetko je len bublina
Dramaturgiu Mestského divadla ACTORES veľmi často tvoria práve autorské projekty (Utajení aktéri, Stretnúť ťa bolo krásne, Plot, Šuflikári atď.). V Inscenácii Bez mihnutia oka pokračuje divadlo v tejto tradícii.
Čo sa stane, keď ide o byt
Ryba to nemá na suchu ľahké. Hrozí jej smrť, a to často veľmi drastická a smutná. Najhoršie je, že si ju ani nikto nevšimne, pretože smrť takej gupky je vlastne nepodstatná. Je ich milión a utrpenie tej jednej nemusí nikoho zaujímať, keď je ich na svete tisíce. Presne o takej malej, všednej, nenápadnej, nemej, a tým bezbrannej rybičke píše Vasilij Sigarev vo svojej hre Gupka.
Richard na tróne z plexiskla…
Režisér uvádza na plagáte tieto tri charakteristiky svojho diela. Hororom by sa dala nazvať celá inscenácia. Komédiou to chcel zrejme nazvať každý divák, aby nemusel prijať fakt, že to bol horor. Romantiku našli zrejme všetci prítomní v komornom - skromnom charaktere veľkosti publika.
Proč bychom se netěšili, když nám Pán Bůh zdraví dal…
Predaná nevesta Bedřicha Smetanu patrí medzi najuvádzanejšie tituly v takmer deväťdesiatročnej histórii prvej slovenskej opernej scény. Od prvého uvedenia v apríli 1920 sa geniálne komické dielo dočkalo na javisku SND takmer osemsto repríz. Najnovšia inscenácia prichádza len tri roky po derniére tej ostatnej, Věžníkovej z roku 1996.
