…a možno by si zahúlil aj Čechov
Na prvý pohľad by sa dalo povedať, že inscenáciou hry nemeckého dramatika Davida Gieselmanna Plantáž vychádza SND v ústrety mladému divákovi. V súvislosti s ňou sa dokonca viackrát objavil aj termín generačná výpoveď. Takáto charakterizácia však môže vyznieť trochu zavádzajúco. Problémy a pocity postáv, ktoré hra predostiera, môžu byť totiž blízke širokému generačnému spektru divákov. O relatívnej výpovednej hodnote slova „mladý“ ani nehovoriac. Veď len vek samotných postáv Plantáže variuje od 20 do 49 rokov...
Všetko je len bublina
Dramaturgiu Mestského divadla ACTORES veľmi často tvoria práve autorské projekty (Utajení aktéri, Stretnúť ťa bolo krásne, Plot, Šuflikári atď.). V Inscenácii Bez mihnutia oka pokračuje divadlo v tejto tradícii.
Čo sa stane, keď ide o byt
Ryba to nemá na suchu ľahké. Hrozí jej smrť, a to často veľmi drastická a smutná. Najhoršie je, že si ju ani nikto nevšimne, pretože smrť takej gupky je vlastne nepodstatná. Je ich milión a utrpenie tej jednej nemusí nikoho zaujímať, keď je ich na svete tisíce. Presne o takej malej, všednej, nenápadnej, nemej, a tým bezbrannej rybičke píše Vasilij Sigarev vo svojej hre Gupka.
Richard na tróne z plexiskla…
Režisér uvádza na plagáte tieto tri charakteristiky svojho diela. Hororom by sa dala nazvať celá inscenácia. Komédiou to chcel zrejme nazvať každý divák, aby nemusel prijať fakt, že to bol horor. Romantiku našli zrejme všetci prítomní v komornom - skromnom charaktere veľkosti publika.
Proč bychom se netěšili, když nám Pán Bůh zdraví dal…
Predaná nevesta Bedřicha Smetanu patrí medzi najuvádzanejšie tituly v takmer deväťdesiatročnej histórii prvej slovenskej opernej scény. Od prvého uvedenia v apríli 1920 sa geniálne komické dielo dočkalo na javisku SND takmer osemsto repríz. Najnovšia inscenácia prichádza len tri roky po derniére tej ostatnej, Věžníkovej z roku 1996.
PRÍPAD MEDEIA: exkurzia pod povrch ženského zúfalstva
Uplynulá divadelná sezóna 2008/2009 nám darovala radosť zo stretnutia s antikou. V činohre Štátneho divadla v Košiciach sa zrodila inscenácia, ktorá je zbavená pachu naftalínu. Dva a pol tisícročia stará hra vstupuje do dialógu so súčasným publikom, komunikuje s ním súčasným divadelným jazykom, vyvoláva vzrušenie a búrlivú emocionálnu reakciu.
