(function(i,s,o,g,r,a,m){i['GoogleAnalyticsObject']=r;i[r]=i[r]||function(){ (i[r].q=i[r].q||[]).push(arguments)},i[r].l=1*new Date();a=s.createElement(o), m=s.getElementsByTagName(o)[0];a.async=1;a.data-privacy-src=g;m.parentNode.insertBefore(a,m) })(window,document,'script','//www.google-analytics.com/analytics.js','ga'); ga('create', 'UA-58937473-2', 'auto'); ga('send', 'pageview');
Domovská stránkaSprávca2023-01-20T21:43:49+01:00

M A R I Š A

Dráma Aloisa a Viléma Mrštíkovcov Mariša patrí k profilovým dielam plodnej epochy českej realistickej dramatiky z dedinského prostredia, ktorá sa rodila v posledných desaťročiach 19. storočia. V českom divadle zohrávalo toto dielo zvlášť významnú úlohu. Českí divadelníci sa k hre systematicky vracali a ich stvárnenia odzrkadľovali mnohé z dôležitých vývojových tendencií českého herectva, českej divadelnej réžie, ba aj českého divadelného výtvarníctva.

Mariša bezosudová alebo Esencia tragédie v bielej pene

Dráma bratov Mrštíkovcov patrí dnes už ku klasickému dedičstvu českých scén. Hoci sa Mrštíkovci rozhodli pre folklorizovanú tragédiu, na Slovensku sa takáto folklorizácia v ostatných desaťročiach minulého storočia nestala typickým obalom hry (SND, DSNP Martin).

Minimá minimalizmu

V Mestskom divadle Žilina sa rozhodli po dvoch skúsenostiach režiséra Eduarda Kudláča s textami Rolanda Schimmelpfenniga siahnuť po hre Push Up 1 - 3. Tento výber v sezóne slovenských premiér je celkom pochopiteľný. Hra má tematicky čo povedať aj nášmu divákovi, jej obsah je do určitej miery celkom prenosný, a je to jedna z ďalších výziev pre režiséra Eduarda Kudláča ako posunúť, prehĺbiť, využiť svoj minimalistický režijný rukopis.

POZVÁNKA DO ZÁZRAČNEJ KRAJINY DETSTVA

Mozartova Čarovná flauta patrí medzi obľúbené tituly Opery SND. Od derniéry ostatnej inscenácie z roku 1997 (réžia Miroslav Fischer) uplynuli len tri roky a už sa na plagát vrátila. Režijno-interpretačná tradícia Mozartovho diela, ktoré popri rozprávkovom príbehu sleduje aj eticko-filozofickú rovinu, u nás od prvého uvedenia roku 1929 až doposiaľ smeruje predovšetkým k mladšiemu divákovi.

A plešatým narastú vlasy a neuznaní budú vážení!

Nie je zvykom, že by študenti réžie a dramaturgie siahli v rámci svojich inscenácií po problematickom texte, ktorý nie je preložený a nekonvenuje mladému veku študentov herectva. Skôr je zvyčajné, že sa spoliehajú na istotu v podobe klasiky či súčasnej úspešnej dramatiky. Je preto vždy osviežením a pridanou hodnotou, ak si vyberú zložitejšiu cestu. Riziká sú totiž rovnaké!

Go to Top