Originálna banskobystrická Madama Butterfly
V ostatných dvoch desaťročiach sa banskobystrická Štátna opera vyprofilovala za tribúnu razantného odkrývania v slovenskom prostredí opomínaných kapitol hudobnodramatickej literatúry. V odvážnom zámere neignorovať medzinárodné trendy (čo sa v značnej miere stáva v Bratislave i Košiciach), upriamovala dramaturgiu prioritne na renesanciu ranej tvorivej periódy Giuseppe Verdiho a epoch pred a za ňou. Tak sa divák počnúc rokom 1992 mohol postupne zoznamovať s tragickými belcantovými opusmi Gaetana Donizettiho a Vincenza Belliniho, s raritami „mladého“ Verdiho, ale aj s bežne neuvádzanými titulmi z pier talianskych veristických skladateľov.
V Caffe RozKOkoš každý môže všetko, no nik nevie, čo chce
Inscenácia Caffe RozKOkoš sa snaží preniesť divákov do kabaretu či putiky prvej polovice 20. storočia. Na miesto, kde človek v istom čase mohol stretnúť Edith Piaf, Marlene Dietrich, Josephine Baker a Franka Sinatru. Divadelná sála je preto ponorená do prítmia lámp a klasické hľadisko dopĺňajú okrúhle stolíky so sviečkami.
Eugen Onegin
Druhou premiérou Baletu SND v sezóne 2010/2011 bola baletná dráma v dvoch dejstvách „ONEGIN“, ktorej autorom choreografie, réžie a koncepcie hudobnej dramaturgie je Vasilij Medvedev, autorom libreta Valerij Modestov, scénu a kostýmy navrhol Peter Čanecký, predstavenie hudobne naštudoval a dirigoval Peter Feranec a. h. Premiéry sa konali 18. a 19. februára v novej budove SND, Sála opery a baletu.
Šlabikárové fantazmagórie
Ešte pred začiatkom predstavenia po foyeri Divadla Ludus pobehuje herec Lukáš Tandara, ktorý predstavuje malého prváčika Lukyho. Na chrbte má školskú aktovku, v ktorej schováva svoje písacie potreby a desiatu od starostlivej maminy. Kostým evokuje priam rozprávkový prototyp malého školáčika – flanelová károvaná košeľa a nohavice na traky. Luky sa vo foyeri infantilným tónom a s hranou rečovou vadou (trochu šušle a ako inak – nevie vysloviť „r“) prihovára deťom, no aj dospelým či uvádzačkám, všetkých slušne zdraví a pozýva na divadlo.
Orbis pictus 3D
Inscenácia Abeceda zjedla teba v réžii študentky VŠMU Jany Mikitkovej je zameraná na cieľovú skupinu detí od 5 rokov. Mikitková a dramaturgička inscenácie Miriam Kičiňová sa inšpirovali pedagogickým odkazom Jana Amosa Komenského a jeho dielom Orbis Pictus, teda Svet v obrazoch. Koncept školy hrou, schola ludus a filozofia Divadla Ludus sú spojené nádoby, do ktorých Mikitkovej inscenácia programovo zapadá.
Smrť na hranici bdenia a sna
Umieranie je jedno (možno jediné) z javov, ktoré sú pomalé a tušené, a pritom nevyhnutné. Smrť, ktorá prichádza postupne, ale o to intenzívnejšie sa tlačí do ľudského podvedomia ako spomienka, je v dnešnej dobe stále tabuizovaná. A to sú len niektoré z najintenzívnejších pocitov, o ktorých chceme vedieť čo najmenej, ale pritom na ne myslíme. Čas dožívania, postupného konca, pomalého zomierania, ale o to drastickejšieho a obludnejšieho, sa stalo hlavným motívom diela Samuela Becketta.
