(function(i,s,o,g,r,a,m){i['GoogleAnalyticsObject']=r;i[r]=i[r]||function(){ (i[r].q=i[r].q||[]).push(arguments)},i[r].l=1*new Date();a=s.createElement(o), m=s.getElementsByTagName(o)[0];a.async=1;a.data-privacy-src=g;m.parentNode.insertBefore(a,m) })(window,document,'script','//www.google-analytics.com/analytics.js','ga'); ga('create', 'UA-58937473-2', 'auto'); ga('send', 'pageview');

Otec na materskej dovolenke – to je mužská záležitosť

Home/Recenzie / Monitoring divadiel/Otec na materskej dovolenke – to je mužská záležitosť
Divadlo
InscenáciaPetr Šabach – Peter Palik – Miro Mihálek: Postaraj sa!
Premiéra17. decembra 2021
Divadelná sezóna

Petr ŠABACH – Peter PALIK – Miro MIHÁLEK: Postaraj sa!

Preklad: Peter PALIK

Dramaturgia: Uršuľa TURČANOVÁ

Hudba: Ondřej DANIŠ

Výprava a réžia: Peter PALIK

Účinkuje:

Muž: Ondřej DANIŠ

Premiéra: 17. 12. 2021 v Štúdiu Divadla Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene

Na javisku sa vyníma klasická gitara. Prichádza Ondřej Daniš s gitarovým puzdrom. Diváka prekvapí, keď z neho vytiahne maličkú gitaru. Tresnutím zatvorí puzdro od gitary. Divadlo jedného herca začalo.

Veľká gitara symbolizuje otca, malá zasa syna Pepina, dôvod náhlej zmeny životných plánov barového muzikanta. Slovami „Postaraj sa!“ cituje svoju manželku. Ako otec sa teraz on musí postarať o syna, lebo jeho žena zabezpečuje rodine dobrý a stály finančný príjem. A po odpracovaných hodinách sa venuje ešte aj vedeckej kandidátskej práci, svojho školiteľa si z odborného hľadiska nevie vynachváliť…

Na začiatku bol Petr Šabach. Autor kníh, podľa ktorých vytvorili Česi už zopár výborných filmov. Novela Putování mořského koně (1998) je trocha uletený až fiktívny denník otecka na rodičovskej dovolenke. Výberom toho najpodstatnejšieho a „najšťavnatejšieho“ vznikol hutný dramatický text, racionálny i subjektívny zároveň. Je poznačený vecným „mužským“ prístupom k prežívaným okolnostiam a zároveň sa hrá s popismi situácií i so slovíčkami. Osviežujúca a vtipná je krátka ukážka nezmyselných, vzájomne si odporujúcich replík v dialógoch otca a malého Pepina. Inscenáciou sa totiž v najneočakávanejších situáciách ozýva jedno jediné detské slovo, ktoré pomenúva napríklad aj vysnívané dokonalé dielo z piesku. Čo je pre malého celý svet, je pre veľkého banalita. Čo malý urobí inštinktívne, je pre veľkého záležitosť mimoriadne dôležitá – a predsa banalita. Ako Pepino jedol? Čo vykakal? Čo sa mu darí? Otecko sa prediera cez nástrahy denného režimu kŕmenia, vychádzok, hier a hygieny. Tieto samozrejmosti každodenného života na rodičovskej dovolenke tematizované v expozícii ustupujú v javiskovej výpovedi do pozadia. Vynárajú sa podstatné línie, ktoré postupne gradujú. Publikum oslovujú stereotypy patriarchálnej kultúry – ale naopak. Manžel opisuje, ako sa jeho manželka vracia domov neskoro večer a na jeho otcovské zážitky a starosti sa pozerá zhora, akoby mu chcela povedať, že on jej svetu vedeckej kariéry nemôže rozumieť. Nasledujúce týždne obchádza dieťa i svojho muža. A muža začína stále viac trápiť neodbytná otázka: Kto je ten manželkin školiteľ, spoločník? Aký je medzi nimi vzťah?

V knižnej predlohe Šabach neuvádza profesiu rozprávača, je však možným predobrazom hlavnej postavy: spisovateľ až do roku 1989 striedal rôzne občianske povolania a pracoval aj ako nočný vrátnik, čo je protagonistova druhá práca (ktorú prijal, aby zvýšil rodinný rozpočet). V javiskovom prevedení DJGT hrá Ondřej Daniš barového muzikanta. Herec sa podieľa na inscenácii zároveň aj ako hudobník. Svoj výstup dopĺňa hudobnými improvizáciami na spôsob krátkych citácií známych filmových melódií a tiež autorskými piesňami s vtipným textom. Do textov preniesol Daniš rutinu rodičovskej dovolenky aj osobné pocity otca, ktorý sa začína štylizovať do pozície morského koníka.[1]

Striedavo používa obe gitary, podľa dôležitosti ich metaforizovaného mužského náprotivku v konkrétnej situácii: pieseň starostlivosti o dieťa odohrá na malej gitare a pieseň o osobných pocitoch zase na veľkej. Malú gitaru viackrát odkladá na vysokú „detskú“ stoličku, alebo ju – sťaby dieťa – ukladá spať.

Scéna je civilná a funkčná, bez problémov komunikuje s dejom i jeho javiskovým stvárnením: stolík so stoličkou, vysoká stolička s operadlom, kreslo. Stolík so stoličkou predstavujú rodinný byt aj vrátnicu, kde máva muž nočné služby. Stolík má pod stolovou doskou ešte jednu dosku ako priečinok, je tam zošit nočných služieb na vrátnici. Na stole je položená fľaša s alkoholom, pohár, kávová šálka. Pod stolom na zemi je škatuľa na rekvizity. Vysoká stolička môže byť rovnako detská ako aj barová. Bar nie je miestom javiskového deja, ale evokujú ho spomienky protagonistu na predchádzajúci život (krátka scéna s farebným osvetlením). Kreslo je priestorom na oddych, ale i priestorom pre blízku osobu, návštevy. Protagonista je oblečený jednoducho: károvaná košeľa, pod ňou tričko s nápisom „Music man“ a džínsy. Herecký prejav Ondřeja Daniša je civilný, výrazné gestá nahrádza skôr funkčná manipulácia s každodennými predmetmi, napr. s retiazkou alebo hodinkami. Výraznejšie gestá používa herec iba v scéne bez rekvizít, napríklad vo vypätom dialógu s vlastným alter egom. Keď sa muža na javisku zmocní splín, sám seba provokuje depresívnymi myšlienkami spojenými s manželkou a vlastnou hodnotou v rámci tradičnej predstavy o živiteľovi rodiny. Sedí uvoľnene na barovej stoličke, snáď sa i trochu pohojdáva a s ironickým úsmeškom ukazuje na veľkú gitaru. Vysmieva sa sám sebe. Ku cti mu slúži, že sa ani v myšlienkach neuchyľuje k agresivite. Iba vylievanie malého množstva kávy na koberec má metaforický význam: adresátom tohto ironického i zúfalého gesta je jeho neprítomná manželka…

Malá gitara a veľká gitara zostávajú na javisku dlho spolu. Otec aj syn riešia vo svojich svetoch podobné problémy. Kvôli rodinnému rozpočtu sa veľký muž zamestná ako nočný strážnik. Malý muž stavia na pieskovisku stále lepšiu a lepšiu stavbu. Veľký vidí, ako malý rieši vzťah so svojím rivalom, väčším a tučnejším Markusom, a nechce priveľmi zasahovať. Malý ani netuší, že veľký pozoruje a zbožňuje zvodnú Markusovu mamičku či ako ju satiricky hodnotí. Malý muž pôjde skoro spať a nebude vedieť, čo sa udeje v tú noc, keď sa veľký muž priskoro vráti z nočnej služby. Nepochopil by otcov súboj s rivalom, ktorého otec nájde doma s mamou. Tvorcovia inscenačného textu Peter Palik a Miroslav Mihálek vedome opomenuli autorom opisované psychologické a právne dôsledky nočnej udalosti. Divákovi je jasné, že súboj dvoch dospelých mužov o jednu ženu nemôže dopadnúť zmierom. V konečnom dôsledku môže zvíťaziť len muž so záväzným vzťahom k žene a k jej dieťaťu, muž, ktorý má pre nich skutočnú hodnotu.

Vznikol príbeh o dobrom otcovi, príbeh bez zbytočnej ideológie. Je podnetom k zamysleniu sa nad tým, či musí byť česká a slovenská rodina len tradičná a konzervatívna. V našej spoločnosti veľmi dlho pretrvával názor vychádzajúci zo vzťahov a hodnôt patriarchálneho typu rodiny, ktorý historicky podporilo aj obdobie socializmu: ak muž nemal vyšší príjem než jeho manželka, neplnil si poriadne manželské a rodičovské povinnosti. Muž mal od začiatku produktívneho života oproti žene na tej istej pozícii vyšší plat. Posledné desaťročia priniesli síce v spolužití dvoch ľudí mnohé posuny (už i naše zákony plnohodnotne pamätajú na možnosť „otcovskej“ dovolenky), no stereotypy v našom podvedomí stále zostávajú. Česká spoločnosť je však v tomto trochu liberálnejšia než slovenská, preto nezaškodí priblížiť si iný pohľad na hodnoty manžela a otca v rodine očami renomovaného českého autora.  


[1] Morský koník je jediný známy živočíšny druh, ktorý sa rozmnožuje tak, že starostlivosť o nesamostatné potomstvo preberá samček. Samička vloží vajíčka do samčekovho vajcovodu na bruchu a on ich v ňom nosí niekoľko týždňov. Keď sa z nich vyliahnu miniatúrne koníky, samček ich vypustí priamo do vody ako úplne samostatné. O tomto živočíchovi sa píše aj v inscenačnom bulletine.

Frederika Čujová vyštudovala divadelnú vedu a etnológiu na Vysokej škole múzických umení a Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, pracuje v Divadelnom ústave.

Uverejnené: 1. júla 2022Kategórie: Recenzie / Monitoring divadiel

Recenzentka: Frederika Čujová

Frederika Čujová vyštudovala divadelnú vedu a etnológiu na Vysokej škole múzických umení a Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, pracuje v Divadelnom ústave.

Posledné recenzie

Zanechajte komentár

Frederika Čujová vyštudovala divadelnú vedu a etnológiu na Vysokej škole múzických umení a Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, pracuje v Divadelnom ústave.

Go to Top