Od sto k piatim

Réžia: Vladimír Nadj a.h.
Dramaturgia: Valerij Kupka a.h.
Scéna: Štefan Hudák a.h.
Kostýmy: Anna Simková a.h.
Hudba: Norbert Bodnár a.h.
Hrajú:
Herasym Nykodymovyč Kalytka, bohatý roľník – V.Rusiňák
Paraska, jeho žena – S. Škovranová
Roman, ich syn – M. Iľkanin
Savka, Herasymov kmotor, roľník – J. Tkáč
Bonaventura, kopáč – I. Stropkovský
Neznámy, žid – I. Latta
Motria, slúžka – V. Brehová / J. Sisáková
Klym, robotník – E. Libezňuk / Ľ. Mindoš
Premiéra 18. decembra 2009, Divadlo Alexandra Duchnoviča Prešov
Prešovské Divadlo Alexandra Duchnoviča uvádza popri tituloch v rusínčíne tiež inscenácie v ukrajinskom jazyku. Je to jedna z kultúrno-politických úloh tohto divadla vo vzťahu k minoritám na Slovensku. V kontexte divadelného hľadania a umeleckého smerovania tohto divadla inscenácie v ukrajinskom jazyku ťahajú za kratší koniec – minimálne v prípade posledne uvedenej hry Karpenka-Karyja Sto tisíc je to tak. Netvrdím, že ide o zbytočný titul, no inscenačne a divácky prináša veľmi málo. Inscenácia tejto realistickej frašky nie je odvážne interpretovaná, ani výraznejšie aktualizovaná, dokonca nie je ani bohvieako vydarenou komédiou. Naivita, takmer rozprávkovosť textu, smiešne moralizovanie a upozorňovanie na neduhy jednotlivca a spoločnosti ostali čo sa týka výkladu, aj napriek svojej univerzálnosti, v období vzniku hry – teda na konci devätnásteho storočia.
Významný klasik, ukrajinský dramatik, herec a režisér, zakladateľ realistického divadla Ivan Tobylevič, pod pseudonymom Karpenko-Karyj napísal množstvo historických hier a komédií, v ktorých kládol dôraz na psychológiu postáv. V komediálnej fraške Sto tisíc prostredníctvom príbehu o bohatom roľníkovi Gerasimovi Nikodimovičovi Kalitkovi, ktorý chce byť ešte bohatší ako je a samozrejme chce zbohatnúť nekalým spôsobom, dramatik poukazuje na to, že „každý je strojcom svojho šťastia, no nadmerná špekulácia a kalkulácia môže viesť k tomu, že nám v rukách ostanú samé nuly.“ Pre autora bolo dôležité zobraziť vývoj vnútorného sveta postavy, jeho premenu od absolútnej eufórie cez šialené „kutie piklov“ v mašinérii intríg až po očakávané odhalenie podvodu a totálne zrútenie vystavaného vzdušného zámku. Dnešný divák odhalí vývoj udalostí už z prvých výstupov – čudné správanie sa Neznámeho (v inscenácii Žida), trefný a zámerne nejasný komentár Hľadača pokladov a Gerasimovo vzrušené rozplývanie sa nad rastúcimi pozemkami a majetkami, evokujú vývoj udalostí. Nasledujú tajné stretnutia a špekulácie ako urobiť z piatich tisíc rovných sto tisíc. Dialógy sú miestami nekonečné, aj napriek akčnému a presnému herectvu Vasiľa Rusináka, ktorému sa darí dokonale vystihnúť pominutie mysle človeka omámeného predstavou hŕby ľahko získaných bankoviek. V kontraste k naháňačke za mamonou je príbeh čistej lásky Gerasimovho syna Romana a slúžky Motrie. Roman chudobnú a peknú Motriu uprednostní pred lákavými ponukami dcér bohatých roľníkov a svoju lásku uchráni a presvedčí o nej svojich rodičov. Popri dôraze na ľudské slabosti vo vzťahu k peniazom sa réžia hosťujúceho Vladimira Nadja pohráva aj s ďalšími momentmi v texte, napríklad zobrazením patriarchálneho videnia sveta a s tým spojeného podceňovania žien (je to evidentné najmä v prípade postavy Gerasimovej manželky Parasky, v tomto prípade naozaj neplatí – „za všetkým hľadaj ženu“). Z hľadiska réžie a tiež pre herecký výkon protagonistu je najzaujímavejší posledný výstup – záver hry je zdvojený a prináša aj moment istého odstupu v správaní všetkých postáv a tiež v komentáre zo strany hlavnej postavy. Gerasim sa po zistení, že v balíčkoch bankoviek je okrem prvej samý čistý papier, pokúsi o samovraždu – obesí sa. Včas ho zachránia a po prebudení sa vlastnými rukami opäť pokúsi zaškrtiť – v apokalyptickej atmosfére a modrom, blikajúcom svetle sa Gerasim premieňa na mátohu a divák netuší, či sa mu opakovaná samovražda podarila alebo nie. Nasleduje „prebudenie“ – krátky, vtipný monológ v zmysle ponaučenia a dojem, že Gerasimovi sa to celé len snívalo.
Z niekoľkých nápadov vo výtvarnej a hudobnej zložke inscenácie môžeme dedukovať, že to inscenátori nemyslia úplne vážne, hru zľahka parodujú a pri väčšej interpretačnej snahe diváka dokonca nachádzame moment konfrontácie tohto nevinného príbehu s oveľa väčšími tragédiami dnešného sveta vo finančnej kríze. Na scéne po celý čas visia a sušia sa uteráky a utierky s motívom bankoviek – metafora prepierania špinavých peňazí je vtipná a trefná.
Faktom ostáva, že inscenácia neprináša mnoho sociálnej a politickej satiry, psychológia postáv je z hľadiska súčasného vnímania nezaujímavá (myslím, že aj v zmysle inšpirácie pre hereckú prácu). Inscenátori sa spoliehajú vo vzťahu k bežnému divákovi na očakávaný dopad klasickej dramatiky tohto typu – jednoduchá zápletka, prostý príbeh, pár vtipných výrokov, zopár komických situácií a výstupov, priznaný nadhľad nad moralizovaním, miestami šikovne parodujúce herectvo a to všetko v rýchlom spáde. Tak ako Gerasim nezarobí sto tisíc a príde aj o svojich päť, divák čo sa týka divadelného zážitku smeruje „od desiatich k piatim“, teda v našom prípade od stotisícových očakávaní k päťtisícovej nude v povinnej divadelnej jazde.

Romana Štorková Maliti

Romana Maliti ukončila v roku 2000 štúdium etnológie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského a v roku 2001 štúdium divadelnej vedy na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Pôsobila ako odborná referentka na Ministerstve kultúry SR (2001), ako odborná redaktorka, vedúca Oddelenia vonkajších vzťahov, programová dramaturgička Štúdia 12, programová manažérka festivalu Nová dráma/New Drama, šéfredaktorka časopisu kød - konkrétne o divadle v Divadelnom ústave (2001 – 2009), programová dramaturgička projektu Košice 2013 – Európske hlavné mesto kultúry (2009). Od roku 2001 pracovala v rade pre zahraničné divadlo pri Medzinárodnom festivale Divadelná Nitra, kde bola v rokoch 2010 - 2012 zástupkyňou riaditeľky a manažérkou pre zahraničné vzťahy. Od roku 2014 je doktorandkou na Ústave východoevropských studií Filozofickej fakulty Karlovy univerzity v Prahe, kde sa venuje štúdiu a výskumu poetiky súčasnej ruskej drámy. Venuje sa tiež prekladu súčasnej drámy z ruského jazyka a príležitostne pôsobí ako dramaturgička (Divadlo Aréna, SND) a herečka (Divadlo SkRAT, Divadlo Exyt Víchod).
Je členkou Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov a príležitostne publikuje o divadle v denníkoch a odborných periodikách.