| Divadlo | Divadlo West, Bratislava |
|---|---|
| Inscenácia | Jean–Claude Islert: NO, NIE JE TO JEDNODUCHÉ... |
| Premiéra | 27. apríla 2007 |
| Divadelná sezóna | 2006/2007 |
Divadlo West Bratislava
Preklad: Lubica Lukáčová • Scéna a kostýmy: Slávka Semancová • Výber hudby: Ľubo Roman • Réžia: Ľubo Roman • Hrajú: Ľubo Roman, Karin Haydu, Lucia Hurajová, Dagmar Bruckmayerová, Pavol Topoľský.
Premiéra: 27. apríla 2007, Divadlo West Bratislava
Divadlo West sa prezentuje „výhodou“, že nemá stály súbor, a preto môže divákom prezentovať hry v podaní umelcov z rôznych divadiel. Zaujímavé je, že inscenácie sa od seba veľmi nelíšia, väčšinou ide o situačné komédie svetových dramatikov. Je pravda, že herecké obsadenie je skutočne rôznorodé, ale stále tu zostáva jeden základný problém, v podstate najzákladnejší. A to ten, že takmer všetky inscenácie v divadle West režírujú herci. Ani inscenácia No, nie je to jednoduché… nie je výnimkou.
Ústrednou postavou francúzskej komédie je šestdesiatnik Eduard, ktorého stvárňuje samotný režisér inscenácie Ľubo Roman. Eduard je neustále obklopený krásnymi ženami – jeho študentkou a zároveň milenkou je krásna, dvadsať ročná Soňa (Karin Haydu), bývalou manželkou, šarmantnou Máriou (Dagmar Bruckmayerová) a atraktívnou dcérou Júliou (Lucia Hurajová).
Samozrejme, že je dôležité uvádzať v divadlách aj ľahšie texty. Divadlo West je práve tým populárne,že svojím divákom ponúka odľahčený humor. Neznamená to však, že by to malo byť na úkor umenia. Žiaľ v inscenácii No, nie je to jednoduché… to tak je. A už aj jej názov to dokazuje.
Pri tejto inscenácii vzniká problém s hodnotením, pretože jej chýba inscenačný zámer, interpretácia, práca s textom, s rekvizitami, mizanscény, hercom charaktery. Zodpovednosť nad týmto všetkým má režisér, ktorý si na seba zobral príliš veľa, okrem réžie a hlavnej postavy má na starosti aj výber hudby.
Scéna presne podporuje zámer inscenácie, respektíve nemať nijaký zámer a nič nevypovedať, tvorí ju izba s oranžovými stenami, sedaciou súpravou, stolíkom a s niekoľkými dverami. Taktiež kostýmy, sú súčasné a v niektorých prípadoch len prvoplánovo popisne extravagantne skombinované.
Základ, na ktorom má byť postavená inscenácia je pravdepodobne herectvo. Herci chcú vzbudzovať smiech veľmi jednoduchým spôsobom. Svoje postavy poňali klišeovite, nevyužívajú mizanscénu, neprejavuje sa ich práca na postave. Využívajú skôr improvizáciu a zdôrazňujú to, čo diváci ocenia. Jediným pokusom o groteskné stvárnenie postavy je Dagmar Bruckmayerová ako Mária, exmanželka Eduarda. Vytvorila komickú postavu s charakteristickými expresívnymi pohybmi a mimikou, postavu obohatila zmeneným hlasom.
Napriek všetkým umeleckým problémom, ktoré inscenácia No, nie je to jednoduché… prináša treba pripomenúť prvotný význam divadla West. A ten je jednoduchý. Keďže je divadlo zároveň aj kaviarňou, divák sa v ňom má cítiť príjemne a pohodlne. A v kabaretnom type divadla sú nedostatky inscenácie predsa len ľahšie odpustiteľné. Gurmánske uspokojenie však nadmieru prevýšilo to umelecké. A tu je nevyhnutné sa zamyslieť nad tým, či chceme chodiť do divadla na kvalitné víno alebo kvalitné umenie. No, nie je to jednoduché…
Lea Vitkovská je absolventka divadelnej vedy Vysokej školy múzických umení v Bratislave. Venuje sa divadelnej réžii a dramaturgii.
