Štátne divadlo Košice (činohra)

Činoherným titulom Svedectvo krvi slávnostne uzatvorilo Štátne divadlo Košice nielen oficiálne ročný projekt Európskeho hlavného mesta kultúry Košice 2013, ale aj trojicu inscenácií, ktorými sa zapojilo do spomínaného projektu: balet Sándor Márai (jún 2013), opera 66 sezón (december 2013) a činohra Svedectvo krvi (december 2013).

Zaradiť po sérii súčasných príbehov do repertoáru Štátneho divadla Košice shakespearovský titul bola od dramaturga M. Gazdíka dobrá voľba. Jeho posun do súčasnosti zas odvážnou otázkou, či to text a jeho javisková realizácia v takom náročnom tvare ustoja. Nie nadarmo sa hovorí, že kto neriskuje, nemá, avšak v tomto prípade by sa riskovanie s klasikou dalo nazvať krokom vedľa. Na jednej strane stojí výborný prvotný nápad zjednodušiť a moderne prerozprávať obľúbenú Shakespearovu drámu o zrade, klamstve, vražde, túžbe po moci a šialenstve kráľa Macbetha, ďalej využitie novo zrekonštruovaného priestoru Malej scény na komorné spracovanie veľkej dramatiky, ako aj zaangažovanie renomovaného režiséra a najvychytenejších hercov súboru.

Po šiestich desaťročiach vytiahla na svetlo divadelných reflektorov dramaturgia Štátneho divadla hru Jonáša Záborského Najdúch a venovala ju autorovej tohtoročnej dvojstoročnici. Väčšina inštitúcií si však pri takomto výročí pripomína akokoľvek kontroverzných, či „problémových“ autorov s náležitou úctou, resp. aspoň s novým, aktuálnym, výnimočným výkladom ich diela.

Minimalistický režijný štýl Eduarda Kudláča je divadelnej verejnosti známy. Jeho košická inscenácia Zločinu a trestu teda čo sa týka použitia (či skôr nepoužitia) divadelných prostriedkov neprekvapila. Pre domáce publikum, ktoré sa s podobným antiiluzívnym prístupom nestretáva tak často, však môže striedmo spracovaný Dostojevskij pôsobiť nezvyčajne.

Dramaturg M. Gazdík doplnil repertoár Štátneho divadla Košice o úspešnú českú komédiu na spôsob commedie dell´arte. Po tituloch zameraných najmä na náročnejšieho diváka tak dostáva opäť priestor hra, ktorej výberom sa ponuka divadla rozšírila o ďalší titul, ktorého ambíciou je najmä zabaviť diváka a ponúknuť hercom radosť z hrania a využitie ich komediálneho nadania.

V Štátnom divadle v Košiciach nezabudli na deti ani v tejto sezóne. Pripravili pre ne klasickú rozprávku o troch prasiatkach, ale trochu netradične. Košické divadlo siahlo po texte od Ľubomíra Feldeka, ktorý z troch dávnych anglických prasiatok spravil tri súčasné slovenské a z jeho vlka sa vykľul úžerník. Feldekova hra je zbavená niekoľkých rozprávkových klišé, ktoré od tejto notoricky známej rozprávky očakávame.

V slovenských divadlách je meno francúzskeho dramatika Jeana Anouilha (1910 - 1987) dobre známe. Veď len za posledné dva roky boli jeho texty u nás premiérované minimálne štyrikrát a v Košiciach sa uskutočnila ďalšia, piata premiéra. Po tohtoročnom nitrianskom uvedení hry Colombe pod názvom Columbína, ju uvádzajú v Štátnom divadle Košice pod názvom Vtáčatko.

Zaradiť do repertoáru komédiu W. Shakespeara Ako sa vám páči bolo po sérii dramatických čísel na veľkej scéne Štátneho divadla dobre premysleným dramaturgickým rozhodnutím. Shakespeare zostáva stále najsilnejším diváckym lákadlom a realizačnou výzvou. Aj napriek tomu, že v tejto hre nejde o sujetové divadlo, príbeh Ako sa vám páči je vďačným rozprávaním o láske. Jedného dňa sa mladší syn Rowlanda de Boys, Orlando, ocitne vo vojvodstve Vojvodu Frederika, ktorý je po vyhnaní svojho brata absolútnym diktátorom v krajine. Stretáva tam vojvodovu neter Rosalindu a zaľúbia sa do seba.

Hra súčasného poľského autora Andrzeja Stasiuka Čakanie na Turka je groteskou o tom, ako sme žili a žijeme. Príbeh by sa dal vyrozprávať na hocijakom mieste, kde sa narušil rokmi zabehnutý stereotyp príchodom nových čias. Špecifikom tejto hry je však fakt, že hovorí o hraniciach, ktoré sú pádom komunizmu a otvorením schengenského priestoru zrušené a, v tomto prípade, predané tureckému investorovi, na ktorého sa podobne ako u Becketta „čaká“, avšak s tým rozdielom, že tento očakávaný „Turek“ napokon predsa len príde a nie je to Turek, ale krásna a tajomná Turkyňa... Stasiukova hra nemoralizuje, ale s vtipom poukazuje na náš stredoeurópsky priestor.