Slovenské národné divadlo, Bratislava (opera)

Gounodova opera Faust má pre slovenskú operu kľúčový význam. V septembri 1989 jej bratislavská inscenácia v réžii Jozefa Bednárika (v tom čase predovšetkým činoherného režiséra) spôsobila ozajstný prevrat v divadelnom vnímaní opery u nás. Revolúcia v slovenskom opernom divadle tak tesne predchádzala novembrovým udalostiam – Bednárikova prelomová inscenácia priniesla nielen dovtedy nevídanú prepojenosť javiskových zložiek, ale aj filozoficky silnú a občiansky odvážnu výpoveď o manipulácii mocných so slabými. Vstúpiť do takéhoto kontextu, navyše len dvadsať rokov po pamätnej udalosti, automaticky znamená vystaviť sa porovnávaniu.

Pre sezónu 2009/2010 naplánovala dramaturgia Opery SND popri troch nových inscenáciách (Mozartova Čarovná flauta, Gounodov Faust, Belliniho Puritáni) aj dve koncertné naštudovania málo frekventovaných operných diel. Hry o Márii, dedikované päťdesiatemu výročiu úmrtia českého skladateľa Bohuslava Martinů, na začiatku októbra otvorili jubilejnú 90. sezónu. V januári ponúkla Opera SND svojmu obecenstvu dielo bratislavského rodáka Johanna Nepomuka Hummela Mathilde de Guise.

Mozartova Čarovná flauta patrí medzi obľúbené tituly Opery SND. Od derniéry ostatnej inscenácie z roku 1997 (réžia Miroslav Fischer) uplynuli len tri roky a už sa na plagát vrátila. Režijno-interpretačná tradícia Mozartovho diela, ktoré popri rozprávkovom príbehu sleduje aj eticko-filozofickú rovinu, u nás od prvého uvedenia roku 1929 až doposiaľ smeruje predovšetkým k mladšiemu divákovi.

Prvá premiéra okrúhlej deväťdesiatej sezóny Slovenského národného divadla patrila Hrám o Márii Bohuslava Martinů. Uvedením tohto javiskového diela si Opera SND pripomenula päťdesiate výročie úmrtia skladateľa. Hry o Márii sa však na doskách našej prvej scény dočkali len koncertného uvedenia s niekoľkými reprízami.

Kvantitou realizovaných réžií sa Andrea Hlinková v sezóne 2008/2009 suverénne zaradila na čelo slovenských operných režisérov: z celkového počtu 11 nových inscenácií v troch slovenských operných domoch sa mladá režisérka podpísala pod štyri, čo predstavuje viac než tretinový podiel na slovenskom opernom koláči (Madama Butterfly a Polepetko v ŠD Košice, Silvano v banskobystrickej Štátnej opere a Opustený ostrov v bratislavskom SND).

Predaná nevesta Bedřicha Smetanu patrí medzi najuvádzanejšie tituly v takmer deväťdesiatročnej histórii prvej slovenskej opernej scény. Od prvého uvedenia v apríli 1920 sa geniálne komické dielo dočkalo na javisku SND takmer osemsto repríz. Najnovšia inscenácia prichádza len tri roky po derniére tej ostatnej, Věžníkovej z roku 1996.

Sezóna 2007/2008 sa v Opere SND nezačala práve najpokojnejšie. Počas prázdnin nastúpila po Oliverovi Dohnányim na uvoľnený post šéfa súboru Gabriela Beňačková. Svetoznáma primadona, no ako sa čoskoro ukázalo, neskúsená manažérka, pozíciu neustála. Za jej kratučkej éry sa stihol prehĺbiť už existujúci chaos v opere na pokraj prevádzkového kolapsu.

Rok 2008 sa nesie v znamení stého výročia narodenia Eugena Suchoňa. Bokom osláv samozrejme neostali ani slovenské operné scény. Košická opera síce nezaradila do repertoáru žiadnu novú inscenáciu, v septembri pripravila aspoň slávnostný koncert z diela skladateľa. Banskobystrická Štátna opera sa blysla historicky významným, divadelne mimoriadne inšpiratívnym uvedením rekonštruovanej urverzie Krútňavy a opera Slovenského národného divadla siahla po monumentálnej hudobnej dráme Svätopluk.

Geniálny samouk, psychologizujúci realista, osamotený revolučný duch, bohém, alkoholik. Modest Petrovič Musorgskij, člen Mocnej hŕstky, jeden z najpozoruhodnejších zjavov hudobnej histórie. Kompozičným štýlom predbehol dobu - počas života bojoval s nepochopením, dnešok ho miluje. Hoci kvôli rozháranej povahe viacero z jeho diel ostalo len v náčrtoch, tie zavŕšené patria medzi skvosty hudobnej literatúry.

Hoci svet zažíva renesanciu predverdiovského belcanta už vyše pol storočia, v našich končinách patrí táto oblasť k vytrvalo obchádzaným miestam. Z viac než 120 diel trojice belcantistov Rossini – Donizetti – Bellini sú slovenskému divákovi dôverne známe len komické opery - Nápoj lásky, Don Pasquale, Barbier zo Sevilly. Tragické opery belcantistov sa na slovenské javiská - až na skromné výnimky - nedostali.