(function(i,s,o,g,r,a,m){i['GoogleAnalyticsObject']=r;i[r]=i[r]||function(){ (i[r].q=i[r].q||[]).push(arguments)},i[r].l=1*new Date();a=s.createElement(o), m=s.getElementsByTagName(o)[0];a.async=1;a.data-privacy-src=g;m.parentNode.insertBefore(a,m) })(window,document,'script','//www.google-analytics.com/analytics.js','ga'); ga('create', 'UA-58937473-2', 'auto'); ga('send', 'pageview');
Slovenské centrum AICT: Slovenské centrum AICT logo
Monitoring divadiel logo
Divadlo
InscenáciaBohuslav Martinů: Hry o Márii
Premiéra9. októbra 2009
Divadelná sezóna

Dirigent: Jaroslav Kyzlink
Zbormajster: Pavol Procházka
Dramaturgia: Slavomír Jakubek
Osoby a obsadenie:
Archanjel Gabriel: Denisa Hamarová
Panny pochabé (sólo): Monika Fabianová
Obchodníci s olejmi: Ján Ďurčo, Martin Malachovský
Ženich: Katarína Sroková, Denisa Hamarová, Jozef Kundlák, Mikuláš Doboš
Mariken: Katarína Štúrová
Diabol: Gustáv Beláček
Principál (hovor. Rola): Boris Farkaš
Boh Syn: Ján Ďurčo
Matka Božia: Denisa Hamarová
Maškaron: Jozef Kundlák
Pijan: Mikuláš Doboš
Dievča: Miriam Maťašová
Mária: Katarína Štúrová
Kováč: Martin Malachovský
Kováčova dcéra: Denisa Hamarová
Krčmár: Ján Ďurčo
Sestra Paskalina: Adriana Kohútková
Sestra Marta: Katarína Sroková
Komentátor: Boris Farkaš
Sólové kvarteto: Jozef Kundlák, Katarína Štúrová
Premiéra 9. októbra 2009 v Opere Slovenského národného divadla v Bratislave
Prvá premiéra okrúhlej deväťdesiatej sezóny Slovenského národného divadla patrila Hrám o Márii Bohuslava Martinů. Uvedením tohto javiskového diela si Opera SND pripomenula päťdesiate výročie úmrtia skladateľa. Hry o Márii sa však na doskách našej prvej scény dočkali len koncertného uvedenia s niekoľkými reprízami.
V roku Bohuslava Martinů sa konali, najmä u našich severných susedov, rôznorodé podujatia pripomínajúce si toto výročie. Veľký počet koncertov, festivalov s niekoľkoročnou tradíciou venovaných skladateľovi – ako Festival Bohuslava Martinů v Poličke či Dni Bohuslava Martinů v Prahe, výstavy a konferencie venované jeho skladateľskej osobnosti, i uvádzanie javiskových diel v divadlách po celej Českej republike aj v zahraničí, patrili k akciám počas celého roka. Národné divadlo v Brne uviedlo lyrickú operu Julietta a komickú operu Svadba, pričom s Juliettou hosťovali v júni v Slovenskom národnom divadle. Severočeské divadlo opery a baletu Ústí nad Labem zaradilo do repertoáru jednodejstvovú operu Veselohra na Moste a Národné divadlo v Prahe uviedlo v októbri Hry o Márii. Z ďalších podujatí treba spomenúť každoročnú Interpretačnú súťaž Nadácie Bohuslava Martinů či veľký projekt súborného vydania diel skladateľa realizovaný Inštitútom Bohuslava Martinů, ktorý začne vychádzať od roku 2010.
Martinů skomponoval cyklus opier Hry o Márii v tridsiatych rokoch dvadsiateho storočia. Po tvorivom období v Paríži, v ktorom využíval prvky jazzu a avantgardy, začal využívať prvky ľudovej českej hudby, ktoré sú silno prítomné v Hrách o Márii. Cyklus pozostáva zo štyroch príbehov: Panny pochabé a panny múdre, Mariken z Nimégue, Narodenie Pána a Sestra Paskalina. Dve kratšie opery Panny pochabé a panny múdre a Narodenie Pána tvoria prológy k dvom závažnejším operám v cykle. Príbehy sú inšpirované biblickými príbehmi (Panny pochabé a panny múdre, Narodenie Pána) a stredovekými legendami (Mariken z Nimégue, Sestra Paskalina), a tematicky sú spriaznené mariánskou tematikou.
Prvý biblický príbeh hovorí o pannách, ktoré majú v bdelosti vyčkávať na mystického ženícha – Krista, ktorý prichádza vykúpiť svet. Pannám pochabým sa však v spánku minul olej a prosia panny múdre o pomoc. Tie im poradia obchodníkov s olejom, ktorí odmietnu pomôcť pochabým pannám. Kristus, ktorý prichádza, sa odvracia od panien pochabých, pretože len ten kto vydržal v bdelosti, môže byť spasený.
Stredoveká legenda Mariken z Nimégue rozpráva o dievčati, ktoré sa pod vplyvom diabla vydalo na zlé chodníčky. Principál, ktorý sa objaví na začiatku opery, stručne informuje o deji predstavenia. Krásnu Mariken posiela otec do mesta na nákupy, kde sa zdržala oveľa dlhšie ako chcela. Na cestu späť sa vydala cez les, kde zablúdila. Stratená začala prosiť o pomoc pekelné sily. Na pomoc jej prišiel sám diabol, ktorý si ju vzal za manželku na sedem rokov. Mariken vedie po celý čas zhýralý život naplnený hriechom, pokiaľ neuvidí divadelné predstavenie o Maškarónovi. Hra je o hriešnikovi, za ktorého odpustenie prosí Panna Mária pred Kristom. V Mariken sa začalo prebúdzať svedomie, odvráti sa od diabla a vydáva sa na cestu pokánia, čím sa stane jej duša vykúpená.
Druhú polovicu večera, po prestávke, otvárala opera biblickým príbehom Narodenie Pána. Do deja publikum uviedol zbor, ktorý rozprával o Panne Márii, ktorá si hľadala nocľah. Po odmietnutiach krčmára a kováča našla nocľah v maštali. Na druhý deň ráno uzdravila kováčovu dcéru, ktorá bola od narodenia kalika. Na záver opery zaznieva zbor v chválospeve Boha.
Po kratšom prológu Narodenie Pána nasleduje finále večera v podobe opery o mníške – sestre Paskaline s rovnomenným názvom. Paskalina odíde z kláštora s rytierom a jej miesto zastúpi Panna Mária. Blúdi po svete so svojím milým, nemá však pokoja, pretože ju prenasleduje diabol. Zabije rytiera a vina padne na Paskalinu. Pri poprave sa modlí k Panne Márii, ktorá ju zachráni pred smrťou v plameňoch. Následne sa opäť ocitá v kláštore. Dozvedá sa, že sestra Paskalina nikdy neodišla a po celý čas bola podporou ostatným sestrám. Paskalina vidí prichádzať Pannu Máriu v jej mníšskom rúchu v zástupe sestier. Tá jej odovzdá jej rúcho. Následne Paskalina umiera. Ostané sestry ju uložia na jej lôžko a modlia sa pri nej modlitbu Dona nobis pacem – Daruj nám pokoj. Paskalina konečne našla pokoj.
Orchester pod vedením Jaroslava Kyzlinka podal priemerný výkon, miestami však i veľmi presvedčivý. Po prvej opere, v ktorej orchester SND nevybočil z hraníc mezzoforte, ukázal, že vie siahnuť aj po ďalších dynamických odtieňoch. V Mariken z Nimégue niektoré z nich predviedol. Do krásneho pianissima sa stiahol pri hovorenom slove Principála, pri tanci Mariken bolo počuť dialógy medzi jednotlivými nástrojovými skupinami. Tanec Mariken sa podarilo dirigentovi vypracovať veľmi plasticky a dramaticky, pomalým crescendom s narastajúcim orchestrálnym zvukom veľmi presvedčivo vypointoval napätie. Škoda, že takýchto miest nebolo počas večera viac. Nástupy orchestru boli presné, nástrojové skupiny ladili, ale inak bol výkon orchestru fádny, málo dynamicky diferencovaný. Dirigent dokázal orchester rozohrať do veľkého forte, za cenu nezrozumiteľnosti spievaného slova. Bol to permanentný jav večera, orchester prekrýval ako zbor, tak i sólistov. Výsledkom bola veľakrát obrovská masa zvuku orchestru a spevákov, bez jasnosti slov. Taká bola najmä modlitba Dona nobis pacem v závere opery Sestra Paskalina.
Spevákom – sólistom i zboru, sa dá vyčítať na mnohých miestach slabá artikulácia textu. V jazyku, v ktorom sa spieva a ktorému rozumie obecenstvo, je dôsledná výslovnosť textu o to dôležitejšia a žiadúca. Potom sa počas celého večera stávalo, že textu nebolo rozumieť kvôli nezrozumiteľnej artikulácii alebo kvôli objemnému zvuku orchestra, ktorý prekryl speváka či zbor. Tým sa divák môže ľahko stratiť v deji, pretože nerozumie spievanému textu.
Trinásti sólisti večera, niektorí vo viacerých úlohách, podali pekné výkony. Úloha Principála v Mariken z Nimégue a Komentátora v Sestre Paskaline bola vhodne zverená činohernému hercovi Borisovi Farkašovi. V úlohe Mariken sa predstavila Katarína Štúrová so svojím mäkkým zamatovým sopránom. I keď jej rola bola pekne vypracovaná, veľakrát sa stávalo, že ju nebolo počuť cez mohutný zvuk orchestra. Štúrovej pôsobivým partnerom v roli Diabla bol z Prahy hosťujúci Svatopluk Sem. Zaujal pekným zvučným barytónom, ktorý sa niesol nad zvukom orchestra. V záverečnej opere Sestra Paskalina dominovala Adriana Kohútková so svojím tmavším sopránom. Spomedzi výkonov nemôžem opomenúť počas celého večera vyrovnaný výkon zboru SND a tiež pekný výkon detského zboru Pressburger Singers.
V bulletine sa uvádza nasledujúci text: „Všetky prvky divadelného predstavenia – hudba, spev, dramatický pohyb, tanec, slovo – sa akoby oslobodzujú z nanútenej jednoty starej opernej poetiky a v rôznych kombináciách, z rôznych perspektív tlmočia dej a myšlienku diela.“ Z tohto hľadiska je v neprospech Hier o Márii, že sa dočkali koncertného uvedenia. Tlmočníci deja – ako tanec a dramatický pohyb i celá scénická realizácia, jednoducho chýbali. Dokreslili by dej a divák by plynulejšie mohol sledovať jeho vývoj. Veľmi markantná absencia týchto prvkov bola najmä pri tanci Mariken, v ktorom zvádza mužov. Ich prítomnosť by priniesla divákom určite väčší divadelný zážitok ako počúvanie napínavej, dramatickej hudby, pozerajúc sa na hrajúci orchester a sediacich spevákov.
Tiež je na mieste si položiť otázku, či je koncertné uvedenie opery príťažlivé pre divákov. Sotva do polovice zaplnené hľadisko mnou navštívenej poslednej reprízy (22.12.) určite o tom nesvedčí. Skôr sa prikláňam k scénickej realizácii opery, v ktorej by okrem samotnej hudby aj elementy, ako tanec alebo výtvarné riešenie, mohli rozohrať divadelné predstavenie do kompaktného celku. Okrem pripomenutia si skladateľského odkazu Bohuslava Martinů uvedením Hier o Márii si Opera SND obohatila hoci len na krátky čas svoj repertoár o ďalšie dielo dvadsiateho storočia.

Od Uverejnené: 10. septembra 2009Kategórie: Recenzie / Monitoring divadiel

Recenzentka: Petra Kovačovská

Petra Kovačovská je absolventkou Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave – odbor muzikológia, Filozofickej fakulty Masarykovej univerzity v Brne – odbor management v kultuře a doktorandského štúdia na Filozofickej fakulte Masarykovej univerzity – odbor hudobná veda. Pôsobí v Štátnom komornom orchestri Žilina na oddelení dramaturgie a koncertnej prevádzky. Dlhoročne pôsobí ako členka chrámového zboru Ad Una Corda v Pezinku.

Posledné recenzie

Zanechajte komentár

Go to Top