Bábkové divadlo na Rázcestí, Banská Bystrica

Kto by nepoznal Kytice K. J. Erbena či už v čítanej, alebo filmovej podobe, alebo jeho strašidelnú rozprávku Otesánek a známu repliku „Mámo, já mám hlad!“. Erbenov vycibrený štýl písania balád sa odzrkadlil aj v tejto hororovej rozprávke o bezdetných, chudobných rodičoch, ktorí túžia po dieťatku.

V úvode tejto recenzie by mohla byť úvaha o originalite, či vhodnosti výberu predlohy Psíček a mačička. Počet inscenácii dramatizácie Čapkových rozprávok na Slovensku už presahuje počet desať. Dôvody opätovného inscenovania vlastne v každom zo slovenských bábkových divadiel sú však úplne jasné. Ide o fakt, že stále dorastá nová generácia detí, ktoré môže inscenácia rozprávok z tejto, povedzme to pateticky, nesmrteľnej knižky zaujať.

Banskobystrické BDnR nemá veľkú divadelnú sálu, ale má svoje šapito a pre najmenšie deti ideálny priestor nazývaný TEÁTRIO. Zmestí sa tam hŕstka detí a rodičov, ale kontakt hercov s nimi je bezprostredný. Z očí do očí, z úst do uší. Na tomto základnom princípe je do tohto prostredia koncipovaná aj dramaturgia pre najmenších pod názvom Zahrajte sa s rozprávkami. Obyčajne jeden- dvaja herci hrajú deťom rozprávky rôznych žánrov a zamerania. Vzniká z toho také malé experimentálne divadlo, kde si autori a realizátori, ale najmä herci overujú, kam sa až dá ísť s divadelnou ilúziou pre najmenšie deti. Prostredie TEÁTRIA využil dramaturg a režisér Martin Geišberg pre svoju hru O víle menšej ako makové zrnko.

Bábkové divadlo na Rázcestí chápe, že je potrebné „zvykať“ deti na divadlo od útleho veku. Divadlo pre najmenších má svoje špecifiká. Musí počítať s tým, že deti sú zvedavé a spontánne, na všetko čo sa deje reagujú a odpovedajú aj na básnické otázky. Preto je najvhodnejšie s týmto rátať a vytvoriť inscenáciu, ktorá bude počítať s reakciami divákov, alebo ich bude do deja priamo zapájať. V Bratislavskom bábkovom divadle sa platforma inscenácií pre najmenších nazýva Škôlkohry (sú to vždy inscenácie, ktoré po premiére v divadle putujú po škôlkach, nehrajú sa v rámci programu pre verejnosť).

Banskobystrické Bábkové divadlo na Rázcestí sa vďaka systematickým aktivitám svojej riaditeľky a režisérky Ivety Škripkovej stalo centrom aktivít, ktoré sa snažia zvýšiť povedomie o rodovej rovnosti. V projekte Ružový a modrý svet sa zaoberajú rodovo citlivou pedagogikou – rodovou kompetenciou, uplatňovaním rodovej perspektívy vo vzdelávaní, spravodlivosťou v deľbe práce medzi mužmi a ženami. V rámci tohto projektu vznikli inscenácie pre deti Anička Ružička a Tonko modrinka i Neposlušné macíky a pre starších inscenovaná čítania - v programe divadla známe ako „Iné stredy“ a inscenácia Citová výchova hadej ženy.

Ak sa dobre pamätám, začalo sa to v roku 2003 celkom „nevinne“ spoluprácou banskobystrického BDnR s fakultou humanitných vied UMB. Projekt bol venovaný ženským autorkám americkej a slovenskej proveniencie a tvorcovia, presnejšie povedané tvorkyne ho nazvali scénickým čítaním.

Úsilie Ivety Škripkovej, dramaturgičky a autorky projektu rodovej problematiky zaužívaných stereotypov pohľadu na dievča a chlapca, ale aj ženu a muža, je za posledné sezóny obdivuhodné. Otvorila ju znova vo svojej novej hre pre najmenších /Ne/poslušné macíky, ktorá je ďalším pokračovaním cyklu Zahrajte sa s rozprávkami IX. (V avizovanom mesačnom programe je hra uvedená pod gramaticky správnym názvom /Ne/poslušní macíkovia).

Bábkové divadlo na Rázcestí v bedekri k divadelnej sezóne 2007/2008 avizovalo, že jeho dramaturgický plán sa bude niesť v znamení rôznych zvedavostí. Zvedavosť prvá – strach a zvedavosť druhá – ľudská kreativita sa snúbia v hre Restart: Frankenstein, ktorú na motívy románu Mary Schellyovej napísal mladý slovenský dramatik Michal Ditte.

Premiéra: 14. 3. 2007, Bábkové divadlo na Rázcestí Banská Bystrica [...]