Bábkové divadlo na Rázcestí, Banská Bystrica

Systematická osvetová činnosť v oblasti rodovej citlivosti, ktorej sa dlhodobo venujú Iveta Škripková a divadelné štúdio T.W.I.G.A., má za sebou ďalší úspešný krok vpred. V rámci projektu Lexikón sexizmu[1] (založeného na výskume verbálneho a neverbálneho násilia páchaného na ženách od súkromnej po verejnú sféru) vznikla divadelná inscenácia, ktorá priamo na tento ojedinelý výskumný projekt nadväzuje a predstavuje tak ďalšiu platformu pre tematizovanú verejnú debatu.

Desaťročná existencia divadelného štúdia T.W.I.G.A. predstavuje dostatočný priestor pre možnosť akejsi „bilancie“, respektíve hľadania aspoň nesmelých čŕt pri budovaní tradície. Oveľa jasnejšie sa už ale rysujú charakteristické prvky v špecifickej tvorbe Ivety Škripkovej, ako autorky (v tomto prípade všetkých jej autorských identít) a režisérky tohto štúdia. A spolu s ňou sa o nezameniteľnú podobu a poetiku zaslúžili aj jej herecké protagonistky, azda najvýraznejšie Mária Šamajová a Marianna Mackurová.

Bela Schenková predlohu Charlesa Perraulta výrazne upravila v medziach vlastnej poetiky formovanej štúdiom bábkoherectva na DAMU, vplyvmi cirkusu, jarmočného divadla a prácou v experimentátorských divadlách vo Francúzsku a Čechách. Kocúr v čižmách sa v jej inscenácii stal prefíkanou, dynamickou mačkou.

Tvorcovia a tvorkyne v Bábkovom divadle na Rázcestí (BDnR) si vybrali pre inscenáciu určenú deťom od šiestich rokov zaujímavú tému. Hra Tatranky ponúka pohľad na Slovensko a slovenskosť. V divadle pre deti je to nezvyčajná téma. Odvážny výber je hodný ocenenia. Naša spoločnosť je nasiaknutá hejslováctvom, pseudonárodovcami a predovšetkým nevedomosťou – neznalosťou vlastného jazyka a krajiny. Práve tí, ktorí sa najviac bijú do svojich slovanských pŕs a považujú sa vzor správnych Slovákov a Sloveniek, neovládajú ani len spisovnú normu národného jazyka.

Bábkové divadlo na Rázcestí prezentovalo v októbri 2011 Batolárium – divadelný projekt pre batoľatá od desiatich mesiacov do troch rokov. V propagačných materiáloch je uvedené, že na predstavení je „dovolené hýbať sa, dotýkať sa, skúmať, slintať, prdkať, smiať sa, aj plakať“[1].

Často sa píše a polemizuje nad tým, ako by malo správne „vyzerať“ divadlo pre deti a mládež, čo je a čo už nie je vhodné pre určité vekové kategórie. Faktom je, že sa v tejto diskusii neotvorí otázka, v akom veku je možné začať s divadelnými návykmi u detí, respektíve kedy je dieťa schopné recepcie diela.

Po rokoch intenzívnej spolupráce a dialógu režisérky Ivety Škripkovej a feministického združenia a časopisu Aspekt napokon došlo i k dlho očakávanej originálnej inscenácii divadelného štúdia TWIGA, pre ktoré Jana Juráňová napísala svoju pôvodnú hru Reality snov (prvotný názov Prievan). V istom zmysle znamená inscenácia naozaj vyvrcholenie desaťročného úsilia Škripkovej divadelných a genderových aktivít, súčasne ide ale aj o dôkaz, že slovenská dramatika reflektuje momentálny stav spoločnosti, ktorý dokáže s čitateľmi/divákmi komunikovať prostredníctvom divadelného tvaru.

Bábkové divadlo na Rázcestí oslávilo v decembri 50 rokov od založenia. Hoc administratívne bolo založené v apríli 1960, prvá premiéra „Šuki a Muki“ sa uskutočnila presne 10. decembra 1960. Divadlo teda oslavovalo tak, ako začalo – premiérou so symbolickým názvom PREMENY. Okrem tejto vzácnej udalosti sa ešte konal krst knihy k okrúhlemu výročiu.

Keď idete do bábkového divadla, najhrávanejšími titulmi sú klasické rozprávky. Od Kocúra v čižmách (Bratislavské bábkové divadlo), Čin-Čina (BBD, Staré divadlo Karola Spišáka), Psíčka a mačičky (BBD, SDKS, Bábkové divadlo na Rázcestí), Zlatej rybky (BBD), Popolvára (Bábkové divadlo Žilina), Šípkovej Ruženky (Bábkové divadlo Košice) k rozprávke Ako išlo vajce na vandrovku (SDKS, BDKE). Z autorov sa opakujú H. CH. Andersen, bratia Grimmovci, P. Dobšinský, J. Čapek, Ľ. Podjavorinská.

Piata inscenácia divadelného štúdia T.W.I.G.A. – Šmíračky –predstavuje ďalšiu umeleckú autorskú výpoveď kolektívu združeného okolo dramatičky a režisérky Ivety Škripkovej. Poetika tohto štúdia je založená na originálnej umeleckej výpovedi, ktorá sa tematicky zameriava na genderové otázky a ich prezentáciu prostredníctvom rodovo citlivého jazyka.