(function(i,s,o,g,r,a,m){i['GoogleAnalyticsObject']=r;i[r]=i[r]||function(){ (i[r].q=i[r].q||[]).push(arguments)},i[r].l=1*new Date();a=s.createElement(o), m=s.getElementsByTagName(o)[0];a.async=1;a.data-privacy-src=g;m.parentNode.insertBefore(a,m) })(window,document,'script','//www.google-analytics.com/analytics.js','ga'); ga('create', 'UA-58937473-2', 'auto'); ga('send', 'pageview');
Avatar photo

Michaela Mojžišová

Michaela Mojžišová absolvovala hudobnú vedu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského, v roku 2010 tu obhájila vedecký titul PhD. Venuje sa kritickej a publicistickej činnosti v oblasti operného divadla, je autorkou monografie Od Fausta k Orfeovi. Opera na Slovensku 1989 – 2009 vo svetle inscenačných poetík. Pracuje v Ústave divadelnej a filmovej vedy Slovenskej akadémie vied. Je hlavnou redaktorkou časopisu Slovenské divadlo a odbornou redaktorkou mesačníka Hudobný život.

POZVÁNKA DO ZÁZRAČNEJ KRAJINY DETSTVA

Mozartova Čarovná flauta patrí medzi obľúbené tituly Opery SND. Od derniéry ostatnej inscenácie z roku 1997 (réžia Miroslav Fischer) uplynuli len tri roky a už sa na plagát vrátila. Režijno-interpretačná tradícia Mozartovho diela, ktoré popri rozprávkovom príbehu sleduje aj eticko-filozofickú rovinu, u nás od prvého uvedenia roku 1929 až doposiaľ smeruje predovšetkým k mladšiemu divákovi.

Banskobystrická Linda pod zvolenskou strechou

Donizettiho Linda di Chamounix je aj v svetovom opernom kontexte len veľmi skromne uvádzaným dielom. Podľa operného portálu www.operabase.com ju v súčasnosti nemá v repertoári žiadna z významnejších operných scén, s výnimkou plánovaného septembrového koncertného uvedenia v londýnskej Covent Garden. Slovenské javiská sa s jednou z najdlhších Donizettiho opier doposiaľ nestretli. Pozíciu prvolezcu na seba – ako v prípade viacerých opusov predverdiovského belcanta (Belliniho Puritáni, Kapuletovci a Montekovci, Donizettiho Viva la mamma, Favoritka) - opäť vzala banskobystrická Štátna opera. Poslednú premiéru sezóny 2008/2009 uviedla v rámci opernej časti festivalu Zámocké hry zvolenské.

Hlinkovej režisérsky debut v SND

Kvantitou realizovaných réžií sa Andrea Hlinková v sezóne 2008/2009 suverénne zaradila na čelo slovenských operných režisérov: z celkového počtu 11 nových inscenácií v troch slovenských operných domoch sa mladá režisérka podpísala pod štyri, čo predstavuje viac než tretinový podiel na slovenskom opernom koláči (Madama Butterfly a Polepetko v ŠD Košice, Silvano v banskobystrickej Štátnej opere a Opustený ostrov v bratislavskom SND).

Proč bychom se netěšili, když nám Pán Bůh zdraví dal…

Predaná nevesta Bedřicha Smetanu patrí medzi najuvádzanejšie tituly v takmer deväťdesiatročnej histórii prvej slovenskej opernej scény. Od prvého uvedenia v apríli 1920 sa geniálne komické dielo dočkalo na javisku SND takmer osemsto repríz. Najnovšia inscenácia prichádza len tri roky po derniére tej ostatnej, Věžníkovej z roku 1996.

Operná rarita v Banskej Bystrici

Banskobystrická Štátna opera už prinajmenšom tri desaťročia kreuje svoj profil v zmysle najobjavnejšieho, dramaturgicky najnekonvenčnejšieho operného divadla na Slovensku. V pomyselnej štatistike vlajočiek vztýčených na bielych miestach slovenskej opernej mapy by ich najviac patrilo práve našej najmladšej a najmenšej opere. Málo uvádzané novinky vyvažujú najpopulárnejšími titulmi operného, operetného a muzikálového repertoáru.

Peklo si nesiem v sebe, na najhlbšom dne srdca

Sezóna 2007/2008 sa v Opere SND nezačala práve najpokojnejšie. Počas prázdnin nastúpila po Oliverovi Dohnányim na uvoľnený post šéfa súboru Gabriela Beňačková. Svetoznáma primadona, no ako sa čoskoro ukázalo, neskúsená manažérka, pozíciu neustála. Za jej kratučkej éry sa stihol prehĺbiť už existujúci chaos v opere na pokraj prevádzkového kolapsu.

Svätoplukovi gýč nepristane

Rok 2008 sa nesie v znamení stého výročia narodenia Eugena Suchoňa. Bokom osláv samozrejme neostali ani slovenské operné scény. Košická opera síce nezaradila do repertoáru žiadnu novú inscenáciu, v septembri pripravila aspoň slávnostný koncert z diela skladateľa. Banskobystrická Štátna opera sa blysla historicky významným, divadelne mimoriadne inšpiratívnym uvedením rekonštruovanej urverzie Krútňavy a opera Slovenského národného divadla siahla po monumentálnej hudobnej dráme Svätopluk.

ŠŤASTNÝ KONIEC PERIPETIÍ KRÚTŇAVY

Peripetie Suchoňovej Krútňavy sú snáď najnapínavejším príbehom krátkych dejín slovenskej opery. Napriek tomu, že ideologické výhrady nie sú už takmer dvadsať rokov aktuálne, až storočnica Eugena Suchoňa sa konečne stala impulzom k inscenovaniu originálnej partitúry diela, ktorú pred piatimi rokmi (s dávnejším požehnaním skladateľa) rekonštruoval Vladimír Bokes. Už samotné uvedenie je čin hodný pozornosti a uznania.

Sakury temné

Na rozdiel od pôvodnej slovenskej drámy, nachádzajúcej si miesto v dramaturgii kamenných i alternatívnych divadiel, je slovenská operná tvorba živoriacim organizmom. Diela, ktoré uzreli svetlo rámp po Novembri 1989, by sa dali spočítať na prstoch. Z nich polovica sa uhniezdila v „neoperných“ divadlách (štyri „stokárske“ opery, Cirostratus v GUnaGU), sakrálne diela Víťazoslava Kubičku Martin Luther a Kristov dotyk žijú kočovným životom. SND okrem starších diel Eugena Suchoňa (Svätopluk, Krútňava), Jána Cikkera (Vzkriesenie) a Tibora Freša (Martin a slnko) uviedlo tri detské opery, dva roky po úspechu svetovej premiéry v Kolíne nad Rýnom konečne v slovenskej premiére The Players Juraja Beneša a v ostatnej sezóne komorné dielo Martina Burlasa Kóma.

Go to Top