Eva Kyselová
Eva Kyselová vyštudovala divadelnú vedu na Divadelnej fakulte VŠMU v Bratislave. V rokoch 2009 - 2015 absolvovala interné doktorské štúdium odboru Teorie a praxe divadla na pražskej DAMU, zakončené dizertačnou prácou Vývoj slovenskej činohry v 20.-70. rokoch 20.storočia a jej dialóg s českým divadlom. Venuje sa divadelnej kritike, spolupracuje s periodikami kød, Javisko, Slovenské divadlo, Loutkář, SAD, Tvořivá dramatika, Amatérská scéna, Theatralia, je hodnotiteľkou projektu IS. Monitoring divadiel. Od roku 2006 ječlenkou Slovenského centra AICT. V roku 2008 absolvovala študijný pobyt na Katedry teorie a kritiky DAMU Praha v rámci programu Erazmus. Zúčastnila sa medzinárodných teatrologických konferencií na Slovensku, v Čechách, Poľsku, Slovinsku. Absolvovala semináre divadelnej kritiky AICT v rámci festivalov v Nemecku, Poľsku, Maďarsku a Holandsku. Pracuje v dokumentácii Divadelního ústavu/Institut umění Praha, je internou pedagogičkou Katedry teorie a kritiky a externe vyučuje na Katedre produkce.
Čierne na bielom, a predsa neviditeľné
Dramaturgická spolupráca: Monika Kováčová, Výprava: Miriam Struhárová a.h., Hudba: Juraj [...]
Hrdinom proti (vlastnej) kríze
Ostatnou premiérou sezóny 2008/2009 v divadle Malá scéna VŠMU je inscenácia prvotiny Júliusa Barča-Ivana 3000 ľudí, ktorá pochádza z roku 1935. V roku 2009 si pripomíname sté výročie narodenia tohto pozoruhodného a významného slovenského dramtatika, ktorého tvorba so železnou pravidelnosťou zapĺňa repertoár takmer každého slovenského divadla.
Umelecký kompromis v znamení znovuzrodenia improvizácie
Improvizácia patrí k divadlu, tak ako k nemu patria herci, herečky, režisér či kostýmy, hoci jej výskyt nie je ani pravidelný, ani vždy rovnako intenzívny a predovšetkým nie je väčšinou vopred ohlásená. Z improvizácie sa zrodili mnohé divadelné formy, ktoré sú dnes súčasťou dejinného kontextu divadla a čo je obdivuhodné, majú svoje stále miesto i vrámci etablovania alebo vytvárania nových divadelných praktík či trendov.
A predsa existuje…?
Ešte pred dlho očakávanou premiérou sa takmer každé prázdne miesto v priestoroch VŠMU zaplnilo naozaj „ťažkými“ a večne provokujúcimi otázkami typu „Existuje Boh?“, „Je sloboda chaos?“, „Je sex skutočný?“ a mnohými inými, ktoré sa stali doslova reklamnou kampaňou inscenácie Boh, vyvolali ošiaľ a prebudili v potenciálnom divákovi a diváčke zvedavosť a nutkavú potrebu sa odpovede na tieto otázky dozvedieť.
„Teplé“ nie je horúce
Meno a tvorba Rainera Wernera Fassbindera nie sú v slovenskom divadelnom kontexte často skloňované, rozhodne nepatria medzi najznámejšie, a to i napriek tomu, že Fassbinder zanechal v európskom divadelnom a filmovom umení nezmazateľnú stopu. Vďaka svojmu neštandardnému životnému štýlu, prístupu k umeniu a prívalu nových tém a foriem predstavoval značný posun vpred a nazeranie na a cez umenie úplne inou optikou, azda dovtedy netradičnou. Bez pochýb zostáva naďalej, i viac ako dvadsať rokov po svojej smrti, príťažlivým a inšpiratívnym dramatikom, režisérom, umelcom.
Hrdzavenie kultu alebo všetko je dovolené?
Už dlhší čas sa dá sledovať nejasné smerovanie dramaturgie divadla Štúdia L+S. Divadla, ktoré v druhej polovici 20. storočia výraznou mierou zasiahlo do formovania slovenských divadelných dejín a zaslúžene mu patrila osobitá pozícia a miesto medzi najvyhranenejšími slovenskými scénami. Čo však zostalo z tejto epochy, je len zaprášená spomienka a fotografie vo foyeri divadla.
MUZIKÁLOVÉ FRAGMENTY
Prví študenti odboru muzikálové herectvo sa konečne po troch rokoch štúdia dočkali prvej inscenácie. Je ťažké vidieť rozdiely medzi muzikálovým herectvom a štúdiom činoherného herectva, keďže ide o takmer identický program, a tiež tento rozdiel nie je ľahké odhaliť ani v ich prvej inscenácii. Jeden zo zásadných problémov je v tom, že tento ročník vedie Ingrid Timková, ktorá je síce jednou z najlepších slovenských činoherných herečiek ale nemá muzikálové skúsenosti, respektíve nemá ich toľko, aby mohla zodpovedne vyučovať tento špecifický umelecký druh. Pravdepodobne by potom nedošlo k niektorým problematickým pasážam v inscenácii.
BUĎ COOL, BUĎ FRESH, DAJ SI PAUZU!
Po inscenáciách donekonečna obohratej klasiky, či už slovenskej alebo svetovej, zameranej predovšetkým na anglo-americkú drámu, je ostatná študentská produkcia divadla Malá scéna VŠMU rozhodne obohatením. Jedným z dôvodov je fakt, že tvorcovia sa rozhodli pre text mladej rumunskej dramatičky Gianiny Cărbunariu, ktorá patrí k najvychytenejšej mladej generácii európskych dramatikov a dramatičiek. V repertoári MS VŠMU táto inscenácia môže zarezonovať aj z hľadiska postoja mladých divadelníkov k dielu takmer rovesníčky, pretože nedochádza k akémusi stretu záujmov alebo ku generačnému rozdielu. Konfrontácie s mŕtvymi klasikmi bolo predsa dosť, treba sa realite pozrieť z očí do očí a to aj v oblasti súčasnej drámy a divadla.
ČAKANIE NA DIVU A ESENCIU
Autorské divadlo sa v divadelnej obci považuje za viacmenej záležitosť výsostne alternatívnych divadiel a nezávislých divadelných zoskupení. To má samozrejme svoje príčiny, ktoré súvisia pravdepodobne so zázemím alebo spoločenským kontextom a podmienkami, v akých konkrétne divadlá tvoria.