| Divadlo | Bratislavské bábkové divadlo |
|---|---|
| Inscenácia | Josef Čapek - Štefan Kulhánek: O psíčkovi a mačičke |
| Premiéra | 2. marca 2007 |
| Divadelná sezóna | 2006/2007 |
Preklad, dramatizácia a réžia: Štefan Kulhánek a.h., dramaturgia: Peter Palik, scéna a bábky: Eva Farkašová a.h, asistent réžie: Janka Sovičová
hrajú: Boris Bačík, Miroslava Dudková, Andrej Kováč, Janka Sovičová
Premiéra: 2. 3. 2007, Bratislavské bábkové divadlo
Rozprávka O psíčkovi a mačičke nie je nápaditým výberom a už tobôž nie, ak sa z nej má stať slávnostný titul pri príležitosti 50. výročia vzniku divadla. Psíčka a mačičku už v slovenských, predovšetkým bábkových, divadlách uviedli minimálne desaťkrát. V Bratislavskom bábkovom divadle trikrát, so zhruba štvrťročnou periodicitou: V roku 1957 ako prvú inscenáciu, vtedy ešte Štátneho bábkového divadla, naštudoval rozprávku Zdeněk Říha. V roku 1978 ju uviedli v réžii Štefana Kulhánka. No a v roku 2007, naozaj symbolicky, oslovilo vedenie divadla Kulhánka, aby rozprávku O psíčkovi a mačičke naštudoval opäť.
Režisér na zvolenú koncepciu potreboval štyroch hercov. Odkrytých animátorov psíčka (Andrej Kováč), mačičky (Miroslava Dudková) a úlohu rozprávača rozdelil medzi dvoch hercov (Boris Bačík a Janka Sovičová). Nie sú to však klasickí – zväčša statickí rozprávači. Žiadna javisková akcia sa neodohrá bez ich prítomnosti. To oni pomôžu priniesť psíčkovi a mačičke vedro s vodou na umývanie podlahy. Ak je to potrebné, pomocou malých scénických trikov sa zmenia na žabu, zajaca, havrana. Mladý herecký kolektív je plný energie a chute hrať, čo sa pozitívne odráža aj na dynamickosti inscenácie. Autorka výtvarnej stránky javiskového diela, Eva Farkašová navrhla pre bábkohercov kostýmy v čiernej a červenej farbe. Doplnky ako motýlik, traky, klobúk či baretka dodávajú ich výzoru varietný nádych.
Celkovo je výtvarné spracovanie inscenácie vkusné a estetické. Javisku dominuje červená farba. Bábky – manekýni psíčka a mačičky majú bielu farbu (až na psíčkovo ucho). Počas inscenácie vodia herci bábky troch veľkostí, pretože dej zachytáva aj časť, ako sa narodili a ako rástli.
Na scéne sa nachádzajú tri kufre. Od najmenšieho, ktorý slúži ako pudrenka až po nadrozmerný, do ktorého sa zmestia aj dvaja herci odrazu. Na javisku je dominantný a jeho funkcia sa variuje od primárnej, teda kufor, cez skriňu, až po malé pódium. K rozličným hereckým akciám použijú bábkoherci aj rebrík, dve stoličky, dáždnik a nápadito aj žlté nafukovacie plávacie koleso, ktorým stvárnia žabiu hlavu a v iných scénach slnko a mesiac.
Prostredný kufor slúži ako postieľka pre psíčka a mačičku. Ich dobrodružstvá delia dve noci. Počas jednej sa (ako Psíčkov sen) odohrá príbeh chlapčeka Protislava (Proťa, ako mu skrátene hovoria), ktorý sa nebál ničoho iba lekára. Je to síce didaktická, s dejom nesúvisiaca vsuvka, no menom a stvárnením Protislava (loptička bez ďalších znakov tváre ako oči, nos a ústa nastoknutá na ruke herca Borisa Bačíka) má v sebe aj dávku komiky.
Inscenácia je rámcovaná a pretkaná pesničkami, ktoré herci naživo hrajú (na base, gitare, ústnej harmonike) a spievajú. Texty, ktorých autorom je Robert Altman do slovenčiny prebásnil dramaturg inscenácie Pater Palik.
Keď psíček s mačičkou umyjú a vysušia podlahu a potom aj seba, prichádza v závere pečenie torty. V rozprávke pečú tortu z múky, mlieka, no aj z, pre ľudí zvláštnych, surovín, ako sú myši, či kosti. No v bratislavskom javiskovom spracovaní rozprávky okrem týchto pochutín pridávajú psíček a mačička do torty aj rôzne predmety z dvoch škatúľ s nápisom „rekvizity ŠBD“. A to je decentný náznak, že torta je vlastne určená divadlu, ktoré oslavuje 50. narodeniny.
Ostáva už len dúfať, že Psíčka a mačičku nebudú v Bratislavskom bábkovom divadle inscenovať skôr ako o 25 rokov a dovtedy bude dramaturgia divadla pre svojho diváka vyberať náročnejšie tituly. Všetko najlepšie! Najmä inscenácie.
Lenka Dzadíková vyštudovala teóriu a kritiku divadelného umenia na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave, kde bola pri zrode študentského časopisu Reflektor. Doktorandské štúdium absolvovala na tej istej fakulte prácou Prieniky bábkového divadla a popkultúry (2012).
Zúčastnila sa viacerých vedeckých konferencií a štúdie publikovala v zborníkoch. Ako členka redakcie festivalových denníkov aj ako porotkyňa sa zúčastňuje festivalov ochotníckeho divadla. Je dramaturgičkou programu pre deti na festivale Dotyky a spojenia. Zakladala a organizovala prvé ročníky projektu Medziriadky. Bola členkou výboru Slovenského centra AICT.
Venuje sa recenzistike so zameraním na tvorbu bábkových divadiel a divadelnej tvorby pre deti. Publikuje najmä v časopisoch kød - konkrétne o divadle, Loutkář, Javisko, Bibiana ako i vo viacerých reláciách Slovenského rozhlasu a na internetových portáloch Monitoring divadiel na Slovensku a Mloki.
Pracuje ako dokumentátorka v Divadelnom ústave v Bratislave.
