(function(i,s,o,g,r,a,m){i['GoogleAnalyticsObject']=r;i[r]=i[r]||function(){ (i[r].q=i[r].q||[]).push(arguments)},i[r].l=1*new Date();a=s.createElement(o), m=s.getElementsByTagName(o)[0];a.async=1;a.data-privacy-src=g;m.parentNode.insertBefore(a,m) })(window,document,'script','//www.google-analytics.com/analytics.js','ga'); ga('create', 'UA-58937473-2', 'auto'); ga('send', 'pageview');
Slovenské centrum AICT: Slovenské centrum AICT logo
Monitoring teatrologickej literatury logo
Názov knihyBábky na česko-slovenskej medzi 1918 – 2018
Vydavateľstvo,
Rok vydania

Edícia Slovenské divadlo

1. vydanie

Zostavili: Dagmar Inštitorisová, Iveta Škripková, Dominika Zaťková

Editorky a výkonné redaktorky: Dagmar Inštitorisová, Iveta Škripková, Dominika Zaťková

Autori kapitol: Katarína Aulitisová, Szilárd Boráros, Anna Cigánová-Podobová, Maja Danadová, Kateřina Lešková Dolenská, Stanislav Doubrava, Miro Duša, Nela Dušová, Lenka Dzadíková, Ivan Gontko, Juraj Hamar, Dagmar Inštitorisová, Ida Hledíková, Michaela Homolová, Miloslav Klíma, Fero Lipták, Nina Malíková, Irena Marečková, Zoja Mikotová, Ľubo Piktor, Marián Pecko, Jana Pogorielová, Vladimír Predmerský, Bela Schenková, Ivan Sogel, Šimon Spišák, Alena Sušilová, Iveta Škripková, Andrej Šoltés, Pavel Uher, Pavel Vašíček, Barbora Krajč Zamišková, Dominika Zaťková, Ján Zavarský, Vlado Zetek

Grafický dizajn a zalomenie: Martin Mistrík

Jazyková korektúra slovenského textu: Ľubomír Gábor a editorky

Jazyková korektúra českého textu: Michaela Homolová

Vydal: Bábkové divadlo na Rázcestí, Banská Bystrica/Festival Bábkarská Bystrica TOUR 2018 v spolupráci s Divadelným ústavom v Bratislave, 2018, 256 s.

ISBN 978-80-570-0275-8   

Bábkové divadlo sa dlho pokladalo za ľudovú zábavu, potom zabávalo iba deti, pred rokom 1989 tvorilo obyčajne len „prílohu“ kamenných divadiel a často sa muselo uspokojiť s nedivadelnými priestormi. Preraziť tento obraz bábkového divadla vo vedomí divákov, a niekedy aj profesionálov, sa pokúšajú samotné bábkové súbory, odborníci, festivaly, ale hlavne bojovníci či bojovníčky, za aké treba pokladať editorky publikácie Bábky na česko-slovenskej medzi /1918 – 2018/ (Banská Bystrica, 2018) Dagmar Inštitorisovú, Ivetu Škripkovú a Dominiku Zaťkovú. Zostavenie podobnej publikácie v neposlednom rade podnietilo aj okrúhle výročie spolupráce či spoluexistencie českých a slovenských bábkových divadiel. Nielen obsah, ale aj forma publikácie vyjadruje zámer i spomínanú hlavnú myšlienku. Celá kniha, počnúc obálkou, je ladená v bielo-modro-červenej farbe, podobne okraje strán, jedna kapitola má dokonca strany rámcované modrou čiarou, inde sú strany zdobené trojfarebnými trojuholníčkami, každá kapitola sa nesie v inej farbe, anketová časť je tlačená na červených stranách.

Už po prvom prelistovaní možno usúdiť, že zostavovateľky sa snažili získať čo najviac materiálu, čo nie je chyba, ale práve toto zapríčinilo veľkú heterogénnosť publikácie v každom slova zmysle. Editorky hľadali zjednocujúci kľúč, preto materiál rozdelili do troch celkov. Prvý obsahuje viac-menej chronologicky spracované dejiny československého bábkarstva, ale zároveň aj osobné spomienky na spoluprácu s významnými predstaviteľmi bábkového divadla na oboch stranách. Tu sa mohlo viac prihliadať na štýl príspevkov, pretože niekedy prevažuje odborný, inde informačný či vedecko-populárny štýl, všade však prevažuje subjektívnosť. Druhý celok tvoria spomienky všetkých zúčastnených, kde sa subjektívnosť pripúšťa, ba dokonca vyžaduje, a poslednú líniu vypĺňa vecný materiál, názorne dokumentujúci činnosť bábkových divadiel vo vyčlenenom období, teda do roku 2018.

Prvú kapitolu pod názvom Minulosť otvára príspevok nestora, divadelného kritika a teatrológa Vladimíra Predmerského. Vzácne na tomto texte je množstvo faktov, mien a zážitkov, ktoré tvoria nielen históriu bábkarstva, ale zachytávajú aj atmosféru jednotlivých období (do 70. rokov minulého storočia) prostredníctvom citácií z publikácií či prehovorov mnohých odborníkov i pracovníkov bábkových divadiel. Autor realisticky hodnotí vzájomné pôsobenie českých a slovenských bábkarov, uznáva veľký podiel českých spolupracovníkov na vzniku a vývoji bábkového divadla na Slovensku. Podrobne sleduje vznik jednotlivých divadelných scén, spomína na mnohých účastníkov tohto procesu od vzniku Československa, pritom nezabúda ani na vzdelávanie a vyzdvihuje zásluhu profesorov na FD AMU a JAMU pri výchove slovenských dramaturgov, režisérov, scénografov i hercov. Všíma si, že mnohí slovenskí absolventi sa po štúdiách nevracali domov a úspešne pôsobili (a pôsobia) na českých scénach, na Slovensko chodia iba hosťovať. V. Predmerský sleduje aj umelecký vývin divadiel, zmeny v scénografii, javiskovom usporiadaní, používaných typoch bábok, vo vstupoch živého herca na javisko atď. Spája ich vždy s konkrétnymi menami a vytvára tak galériu celých generácií, pôsobiacich v bábkových divadlách. Kriticky sa vyrovnáva s obdobím tzv. slovenského štátu i s maniermi nastupujúceho socializmu. Vidí nielen úspechy, ale aj ťažkosti, zhody i nezhody na oboch pertraktovaných stranách, pričom si pri hodnoteniach zachováva profesionálny odstup. Autor používa informačný jazykový postup, ktorý neumožňuje hlbšie preniknúť do problémov, lebo sa venuje predovšetkým faktografii.

Článok Jindřicha Veselého Poslanie lútok na Slovensku možno pokladať za ilustráciu, ale aj za doklad, že aj pred rokom 1919 sa Česi zaoberali bábkovým divadlom na Slovensku. Autorovo odporúčanie, že bábkové divadlo je užitočné hlavne v „krajinách národnostne ohrožených“, bolo pre Slovensko veľmi aktuálne. Historička a teoretička bábkového divadla i jeho kritička Nina Malíková sa sústreďuje na osobnosti, ktoré sa najviac zaslúžili o vzájomnú spoluprácu (K. Brožek, H. Cigánová, I. Schenková atď.). Osobitne si všíma kočujúce divadlá, medzi iným aj Teatro Tatro. Aj ona, rovnako ako V. Predmerský, disponuje množstvom faktografického materiálu. Ida Hledíková, teatrologička, historička a vysokoškolská pedagogička, už dlhodobo sleduje a zaznamenáva pohyby bábkového divadla na Slovensku, tentokrát sa sústredila na českých tvorcov, ktorí v 70. až 90. rokoch ovplyvňovali jeho smerovanie. Veľa priestoru dostali predovšetkým Karel Brožek a Ctibor Turba, ale aj výtvarníci ako K. Hejcman či hudobný skladateľ G. Roletzký. Škoda, že autorka nevenovala väčšiu pozornosť kompozícii textu, možno by boli pomohli podtituly, ktoré by zabránili porušovaniu chronológie výkladu.

Ďalšiu veľkú kapitolu s názvom Súčasnosť otvára teatrologička Lenka Dzadíková, ktorá sa venuje prepojeniu medzi Českom a Slovenskom v oblasti bábkového divadla po roku 1993. Táto autorka veľmi logicky člení svoj príspevok na podkapitoly, čím udržiava vytýčenú líniu a nevracia sa k už komentovaným problémom. Všíma si a zdôvodňuje ochladenie vzájomných vzťahov a otvára novú kapitolu v ich existencii, a to je hosťovanie Slovákov na Slovensku. Ide väčšinou o absolventov českých škôl (aj keď už aj v Bratislave je katedra bábkarstva), ktorí ostávajú pracovať v Česku (V. Dočolomanský, B. Schenková, B. Mazúch, M. Chomolová a ďalší). Naopak, českí tvorcovia chodia na Slovensko iba hosťovať, nereflektujú na post stálic v slovenských bábkových divadlách. L. Dzadíková, podobne ako aj predchádzajúci autori, iba vymenuje názvy inscenácií, no nevenuje priestor interpretácii aspoň významnejších inscenovaných diel. A napokon konštatuje: „Vzájomné výmeny sú viac dôsledkom prirodzených vzťahov medzi národmi, ktoré sú aj po rozdelení spoločného štátu nadštandardné.“[1] Príspevok L. Dzadíkovej patrí k tým najzaujímavejším v zborníku.

Teatrologička, kritička a šéfredaktorka časopisu Loutkář Kateřina Lešková Dolenská je náprotivkom L. Dzadíkovej, lebo mapuje pôsobenie Slovákov v Čechách. Zo stálych divadelníkov najviac priestoru venuje M. Homolovej, ktorú si všíma ako režisérku, herečku, scenáristku, reprezentantku syntetického divadla. Vymenúva množstvo slovenských umelcov, ktorí v Čechách hosťovali, ale významnejšie neovplyvnili charakter českého bábkového divadla, možno s výnimkou M. Pecka, ktorý je pravidelným hosťom a do českého divadla priniesol „poněkud zemitější divadelní přístup. Je režisérem velkého gesta, expresivního výrazu, radikálních interpretací a nebojí se využívat ani patřičnou dávku patosu, tedy přesně toho, čemu se čeští tvůrci… zpravidla vyhýbají.“[2] Kapitolu zo súčasnosti bábkového divadla uzatvárajú dva príspevky. Estetik Juraj Hamar opísal cestu bábkového divadla oboch štátov do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO v kapitole Bábkarstvo na Slovensku a v Čechách. Stalo sa to v Addis Abebe 1. decembra 2016. A napokon bábkoherečka a vysokoškolská pedagogička Barbora Krajč Zamišková uzatvára informačnú časť publikácie interpretáciami desiatich najlepších inscenácií v chronologickom zoskupení. To jej umožňuje zachytiť vývinovú líniu bábkového divadla, výsledky vzájomnej spolupráce a smerovanie k emancipácii. Keďže autorka niektoré inscenácie nevidela, opiera sa o množstvo citácií.

Posledný celok tvorí anketa, kde si oslovení bábkari a ich spolupracovníci spomínajú na výnimočné zážitky zo vzájomnej spolupráce.

V kontexte tejto publikácie vyniká príspevok Ivety Škripkovej, riaditeľky Bábkového divadla na Rázcestí v Banskej Bystrici, ktorá sa venovala spolupráci bábkarov z pozície usporiadateľky slovenského festivalu Bábkarská Bystrica. Nejde tu len o množstvo faktografického materiálu, ktorý dokladá dôležitosť a rozsah tohto podujatia, ale aj o zaujímavé a podnetné pozorovanie daného stavu bábkového divadla na oboch stranách. Spomenutý festival má polyfunkčný, žánrový charakter, čo umožňuje širokú spoluprácu a gestorstvo, zabezpečujúce nielen materiálnu stránku festivalu, ale aj jeho hodnotu. V tejto súvislosti spomína hlavne odborné časopisy a katedry vysokých škôl. Zároveň sa vie aj kriticky postaviť k takým javom, ako je úbytok českých divadiel na festivale a klesajúca iniciatíva z českej strany. Príčiny vidí napríklad v začínajúcej jazykovej bariére, nacionalizme i v nezáujme mladej generácie o slovenské divadlo pre deti. Napriek tomu konštatuje, „že práve preto, lebo od roku 1994 sme žili a žijeme v demokracii, sme mohli využiť náš vzájomný osobný potenciál a uskutočniť toľko obojstranných akcií… Demokracia je totiž výborná, i keď nie bezchybná. Je to základ pre všetko, čo je tvorivé a živé.“[3]

Publikácia obsahuje množstvo fotografií z jednotlivých predstavení, čo iste podporuje jej príťažlivosť. A naopak – jej hodnotu znižuje absencia odbornej literatúry (ostala iba v poznámkach), ale aj nedôslednosť pri kompozícii (chýba práca výkonného redaktora, ktorý by zasiahol aj do jazykovej stránky textov a odstránil napr. hovorové prvky z odborného textu) a technickej stránke knihy (umiestnenie poznámkového aparátu do pravého rohu hore je porušené napr. v celom príspevku B. Krajč Zamiškovej). Rušivo pôsobia aj rozličné podoby rámcovania strán, ktoré bránili voľnejšej práci s umiestnením poznámok a textom pod obrázky.

Odhliadnuc od uvedených chybičiek krásy možno publikáciu Bábky na česko-slovenskej medzi pokladať za potrebnú a čiastočne zapĺňajúcu biele miesta v dejinách slovenského bábkového divadla v Československu i po jeho rozpade.


[1] Dzadíková, L.: Prepojenia medzi Českom a Slovenskom v oblasti bábkového divadla po roku 1998. In: Bábky na česko-slovenskej medzi 1918 – 2018. Banská Bystrica: Bábkové divadlo na Rázcestí, Banská Bystrica/Festival Bábkarská Bystrica TOUR 2018 v spolupráci s Divadelným ústavom v Bratislave, 2018, s. 103. ISBN 978-80-570-0275-8

[2] Lešková Dolinská, K.: Loutkaři a bábkari v UNESCO (vazby mezi českým a slovenským loutkářstvím po roce 1993). In: Bábky na česko-slovenskej medzi 1918 – 2018. Banská Bystrica: Bábkové divadlo na Rázcestí, Banská Bystrica/Festival Bábkarská Bystrica TOUR 2018 v spolupráci s Divadelným ústavom v Bratislave, 2018, s. 120-121. ISBN 978-80-570-0275-8

[3] Škripková. I.: Festival Bábkarská Bystrica a česko-slovenské spojenia. In: Bábky na česko-slovenskej medzi 1918 – 2018. Banská Bystrica: Bábkové divadlo na Rázcestí, Banská Bystrica/Festival Bábkarská Bystrica TOUR 2018 v spolupráci s Divadelným ústavom v Bratislave, 2018, s. 231. ISBN 978-80-570-0275-8

Od Uverejnené: 5. októbra 2021Kategórie: Recenzie / Monitoring teatrologickej literatúry

Recenzentka: Marta Žilková

Marta Žilková (1942) je absolventkou Filozofickej fakulty Univerzity P. J. Šafárika v Prešove (aprobácia slovenský jazyk – ruský jazyk). Tri roky učila na Gymnáziu E. Gudernu v Nitre, potom na Pedagogickej fakulte v Nitre na katedre slovenského jazyka a literatúry, ďalej pracovala v Archeologickom ústave Slovenskej akadémie vied v Nitre ako výkonná redaktorka vedeckého časopisu Slovenská archeológia. Od roku 1999 pôsobila ako vedecká pracovníčka (neskôr aj riaditeľka) Ústavu literárnej a umeleckej komunikácie Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Prednášala teóriu mediálnej kultúry a metodiku estetiky. V roku 1977 obhájila titul PhDr., v roku 2002 titul PhD., v roku 2003 sa habilitovala na docenta a v roku 2005 získala titul profesora v odbore estetika. Je autorkou novej estetickej disciplíny – praktická estetika. Vydala niekoľko monografií z oblasti mediálnej kultúry a literatúry pre deti a mládež (Dráma v audiálnej tvorbe, 1995; Dieťa v kontexte postmoderny, 2001; Výhry a prehry mediálnej drámy, 2004; Globalizačné trendy v mediálnej tvorbe, 2006; Intertextuálne a intermediálne interpretácie, 2012), tri preklady kníh z oblasti semiotiky (z maďarského, ruského a poľského jazyka). S kolektívom autorov vydala vysokoškolskú učebnicu Praktická estetika. V 90. rokoch založila vysokoškolské divadlo VYDI a časopis Občas-Nečas. Bola vedúcou riešiteľkou niekoľkých grantových projektov VEGA a KEGA. Pravidelne vystupovala na domácich i zahraničných konferenciách. Napísala stovky odborných článkov a recenzií doma i v zahraničí (Maďarsko, Rusko, Švajčiarsko, Česko). Je editorkou viacerých zborníkov (Globalization Trends in Media – prestížne anglické vydavateľstvo Cambridge Scholars Press v roku 2006; Slovenská kresťanská kultúra, 2010 – Ostrihom, atď.). Bola členkou Institute for Semiotic Studies (ISSS) so sídlom vo Viedni. Posledné roky je na dôchodku a venuje sa recenzovaniu divadiel a literatúry pre deti a mládež.

Posledné rezencie

Zanechajte komentár

Go to Top