DRAVÁ METAMORFÓZA VZŤAHOV

Réžia: Daniela Cádrová, dramaturgia: Melánia Krajancová, obsadenie: Ján Hyža, Mirka Pavlíková, Matej Žák, Adriana Geričová.
Premiéra: 21. 6. 2007, MsKS Senica
Inscenátori divadelnej inscenácie „Črepy lekna“ z občianskeho združenia oPROTI (Senica) sa pokúšajú adaptačne pristúpiť k románu Borisa Viana „Peny dní“. Dominantnú líniu hry Melánie Krajancovej predstavujú vzťahy ľudí, metamorfózy ich citov, smerom od počiatočného vzplanutia až k chorobnej odcudzenosti.
Tvorcovia vychádzajú jednak z priamočiarejšej, reálnej dejovej línie, ale smerujú skôr k hrovej štylizácii až abstraktnosti. Tu však vznikajú rôzne úskalia takéhoto prístupu. Prejavuje sa to najmä v citeľnej fragmentárnosti i v asociatívnej štruktúre divadelnej inscenácie.
Režisérka Daniela Cádrová strieda realistickú ilustráciu vzťahov mladých postáv s výraznou štylizáciou. Divadelná inscenácia vďaka tomu nadobúda významovú bohatosť i bizarnú hravosť najmä vo výtvarnej a hereckej zložke. Predvedené scénické obrazy predstavujú pestro prepojený celok. Prednostne v nich vynikajú tie časti, v ktorých sa zjavne odkrývajú partnerské vzťahové city. Tie sa výrazne variujú počas divadelnej inscenácie, striedajú svoju intenzitu, hĺbku i silu. Režisérka väčšinou kontrastne inscenuje situačné komické vsuvky spolu s prežívanými, intenzívnejšími citovými dialógmi. Dohromady sa tak tvorí tragikomická varieta vzťahov.
Štyria protagonisti (Ján Hyža, Mirka Pavlíková, Matej Žák, Adriana Geričová) musia pritom zvládať nielen rôzne postavy v inscenovanej hre, ale aj prelínať rôzne druhy herectva. Umne je pritom využité najmä bábkoherectvo. Nosené bábky v kombinácii s javajkami dotvárajú spleť postáv, zväčša komických figúrok. Z nich vyniká predovšetkým Franz Kefka vzbudzujúci kuriózne monštruóznu podobu autority. Bábkové postavičky zas inokedy spĺňajú i symbolickú funkciu napr. v podobe myšičky. Okrem využitého bábkoherectva sa herci odvážne púšťajú i do rafinovanejších spevných pasáží.
Ivan Hyža prezentuje typ živelnejšieho protagonistu s espritom. Má zmysel pre hrový element herectva. Dôkladne postihuje jednotlivé metamorfózy charakteru svojej postavy. Matúš Žák zvláda skôr kultivované stránky citového prežívania. Mirka Pavlíková obohacuje svoj prejav o zjavnú dávku dynamickej pružnosti a vitality. Adriana Geričová stelesňuje štylizovanejšie polohy hereckého prejavu.
Výtvarnú zložku divadelnej inscenácie vytvárajú rôzne tvarované kubusy z drôteného pletiva, umožňujúce praktické premiestňovanie a hlavne obmieňanie v jednotlivých scénických obrazoch. Abstraktne vytvorená scénografia nadobúda rovnako cielenú bizarnosť celku. I dôsledne povyberaná hudba predstavuje v divadelnej inscenácii priliehavé prelínanie humorných i vážnejších častí deja a prispieva tak k celkovej atmosférotvornosti.
Divadelná inscenácia „Črepy lekna“ vďaka náročnej koncepcii môže pôsobiť zbytočne zložito a preto neucelene až rozbito. Ide však o zámer, ktorý sa miestami viac inokedy menej darí napĺňať. Problematickejším sa ukazuje lavírovanie medzi komickosťou a vážnosťou niektorých scén hneď za sebou. Inscenátori totiž nevytvárajú dostatočný kontrast na ich odlíšenie, resp. citlivejšie odstupňovanie. Ide však v tomto prípade o ambiciózny pokus o zhostenie sa predlohy, inšpirovanej románom Borisa Viana „Peny dní“, kde až čas ukáže zreteľnejšie kontúry v náročnosti prístupu.

Miroslav Ballay

Miroslav Ballay je absolventom odboru psychológia a estetika na Pedagogickej fakulte UKF v Nitre. V rokoch 2001 - 2004 bol interným doktorandom v Ústave literárnej a umeleckej komunikácie Filozofickej fakulty UKF, odbor estetika a dejiny estetiky. Od roku 2004 pôsobí na Katedre kulturológie Filozofickej fakulty UKF. Momentálne zastáva post vedúceho katedry. Prednáša a vedie semináre z disciplín Dejiny slovenskej divadelnej kultúry, Dejiny umeleckej kultúry - divadlo, Divadelná tvorba a recepcia, Tvorivý seminár (divadelná kritika), Divadelná dielňa a iné. Publikuje vedecké štúdie a kritiky vo viacerých časopisoch a magazínoch Culturologica Slovaca, Slovenské divadlo, kød - konkrétne o divadle, VLNA, Javisko, Salto, Tanec, denník Pravda a iné. Hlavným centrom jeho záujmu je interpretácia divadelného diela, nezávislá divadelná kultúra, nové alternatívne formy divadla. Vydal monografie Ticho v divadelnom diele (2006), Farma v jeskyni (2012), Kontinuita Študentského divadla VYDI (2012). Je zostavovateľom a editorom viacerých zborníkov a kolektívnych monografií: Minority v subsystéme kultúry (2013), Kumšt (k) smrti (2015), 3xS – zborník prednášok o divadle (2015), (De)tabuizácia smrti v diskurzoch súčasného umenia (2016) ai. Je zapojený do projektu Monitoring divadiel na Slovensku. Je členom Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov A.I.C.T./I.A.T.C.