| Divadlo | Bratislavské bábkové divadlo |
|---|---|
| Inscenácia | Barón Prášil, alebo farebný širokouhlý sen penzistu Jozefa Prášila |
| Premiéra | 4. mája 2007 |
| Divadelná sezóna | 2006/2007 |
Bratislavské bábkové divadlo
Námet, dramaturgia a texty piesní: Jozef Mokoš, Realizačný scenár a réžia: Juraj Adamík, Scéna: Vladimír Sadílek, Bábky a kostýmy: Lenka Kadlečíková, Hudba: Peter Vaňouček, Zvuková réžia: Martin Králik
Obsadenie:
Pani Nováková – suseda: Marta Sádecká
Turek, Medveď, Kapitán lode: Vladimír Sadílek
Veľryba, Včela, Prášilov sen: Lucia Butašová
Dôchodca Jozef Prášil: Juraj Adamík
Premiéra: 4. 5. 2007, Bratislavské bábkové divadlo
V Bratislavskom bábkovom divadle sa už dlhšiu dobu nedá hovoriť o dramaturgickej línii. Výber titulov sa zdá byť náhodný, výber režisérov tiež. Za dlhým a lákavým názvom najnovšej inscenácie Barón Prášil alebo farebný širokouhlý sen penzistu Jozefa Prášila sa však skrýva po viacerých stránkach nevyvážené javiskové dielo z kategórie „len aby bolo“.
Predstaviteľ Jozefa Prášila je zároveň režisérom, iný herec zároveň scénografom inscenácie. Neupieram nikomu právo byť talentovaným vo viacerých disciplínach, no nie je jednoduché byť režisérom i hercom odrazu. Inscenácii potom chýba odstup, nadhľad, kritické oko. Tak ako aj v tomto prípade. Juraj Adamík je charizmatický herec. Ako režisér pripravil niekoľko dobrých gagov, no väčšine chýba dôvtip a nápaditosť.
Vladimír Sadílek hrá Turka, medveďa i kapitána lode. Jeho herecký prejav je slabý. Z pohybového badať nezáujem – jednoducho povedané, „ako keby by sa mu nechcelo“. Z bulletinu sa dozvedáme, že Sadílek je aj autorom scény. Tá je lepšia ako jeho herectvo.
Jozef Prášil premieta svoje zážitky z Ruska, Turecka, z plavby po mori. Projekcia je nápaditá. Premietacie plátno tvorí tenká presvitajúca fólia. Na pomyselnom plátne, teda za fóliou sa zjaví odpočítavanie a tabuľka, na ktorej je napísaný názov výletu – presne tak ako to poznáme zo starých nemých filmov. Herci znázorňujú akcie z filmu animovaním plošných bábok. Dej sa potom z plátna prenesie na javisko. Herci používajú aj trojrozmerné bábky. Tie sa vždy zjavia iba na krátku chvíľu a len tak prejdú z jednej strany javiska na druhú. Herci ich nijakým spôsobom neanimujú. Bábky ako by v inscenácii ani neboli. Zato medveď (Vladimír Sadílek celý v hnedom kožuchu) dostáva priestoru priveľa.
Scéna je náznakovo (vchodovými bytovými dverami) rozdelená na dve časti. Pred dverami postáva otravná suseda, ktorá býva v byte pod Prášilom, pani Nováková (Marta Sádecká) a snaží sa rôznymi trikmi donútiť Prášila, aby otvoril. Z reproduktorov sa priebežne ozýva jej hlas a búchanie – kričí na Prášila, aby nerobil taký hluk. Za dverami je Prášilov byt. Priestory sú členené aj nasvietením javiska.
Ženskú časť realizačného tímu tvoria Lenka Kadlečíková – autorka kostýmov a bábok, predstaviteľka Novákovej Marta Sádecká, ktorá vytvorila otravnú susedu, s akou sme sa už stretli všetci a Lucia Butašová. Mladá herečka bola oživením hereckej zložky inscenácie. Škoda len, že jej spev bol miestami afektovaný. Asi najväčšou prednosťou inscenácie je hudba so šansónovými prvkami (Peter Vaňouček). Texty piesní Jozefa Mokoša sú vtipné a nápadité.
Inscenácii Barón Prášil alebo farebný širokouhlý sen penzistu Jozefa Prášila chýba dynamika. Isto by jej pomohlo aj viac hereckého zanietenia a neprvoplánového humoru. Mohlo by sa totiž stať, že pre náročnejšieho diváka sa stane farebnou širokouhlou nočnou morou.
Lenka Dzadíková vyštudovala teóriu a kritiku divadelného umenia na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave, kde bola pri zrode študentského časopisu Reflektor. Doktorandské štúdium absolvovala na tej istej fakulte prácou Prieniky bábkového divadla a popkultúry (2012).
Zúčastnila sa viacerých vedeckých konferencií a štúdie publikovala v zborníkoch. Ako členka redakcie festivalových denníkov aj ako porotkyňa sa zúčastňuje festivalov ochotníckeho divadla. Je dramaturgičkou programu pre deti na festivale Dotyky a spojenia. Zakladala a organizovala prvé ročníky projektu Medziriadky. Bola členkou výboru Slovenského centra AICT.
Venuje sa recenzistike so zameraním na tvorbu bábkových divadiel a divadelnej tvorby pre deti. Publikuje najmä v časopisoch kød - konkrétne o divadle, Loutkář, Javisko, Bibiana ako i vo viacerých reláciách Slovenského rozhlasu a na internetových portáloch Monitoring divadiel na Slovensku a Mloki.
Pracuje ako dokumentátorka v Divadelnom ústave v Bratislave.
