Keď sa jedného dňa zobudil Adolf Hitler v Žiline

Réžia: Filip Nuckolls
Preklad: Michal Hvorecký
Dramatizácia a dramaturgia: Lenka Garajová
Scéna: Lukáš Kuchinka
Kostýmy: Lucie Šperlová
Hudba: Dan Fikejz
Účinkujú:
Hitler: Jaroslav Kysel
Sawatzki: Ján Dobrík
Sensenbrink: Michal Koleják
Predavač: Braňo Bačo
Belliniová: Ivana Kubáčková
Krӧmeierová: Iveta Pagáčová
Özlemová/Künastová: Tajna Peršić
Jenny/Kasslerová/Sestrička: Anna Nováková
Lekár: Boris Zachar
Premiéra: 16. júna 2018, Mestské divadlo Žilina
Timur Vermes v roku 2012 vydal svoj debutový satirický román Er ist wieder da. Kontroverzným námetom i literárnou kvalitou si jeho prvotina získala svetový úspech a rýchlo sa stala bestsellerom. Kniha bola preložená do viac ako 20 jazykov a stala sa predlohou pre ďalšie umelecké spracovania. Jednou z najznámejších je rovnomenná filmová adaptácia režiséra Davida Wnendta z roku 2015. V samotnom Nemecku vzniklo niekoľko divadelných dramatizácii a v minulom roku tiež v českom Divadle na Jezerce.
Slovenský preklad s titulom A je tu zas vyšiel v roku 2014 a jeho divadelnú adaptáciu v roku 2018 uviedlo Mestské divadlo v Žiline.
Čím je ale nemecký román tak provokatívny? Nemecký autor oživil postavu Adolfa Hitlera. Prináša drsnú kritiku spoločnosti očami a komentármi vodcu Tretej ríše, ktorý sa v okolnostiach celkom rýchlo zorientuje a prostredníctvom sociálnych médií pod rúškom humoru odkrýva politické zlo. Ale aj keď pôsobí ako komická postava, nie je to úplne pravda, stále sa jedná o bytosť historickú, ktorá si za každým svojím rozhodnutím stojí tak, ako ho vykonala. Priznaná absurdita príbehu oživeného Adolfa Hitlera paradoxne odhaľuje moc masových médií a ich skresľovanie reality.
Dej románu sa začína prebudením Adolfa Hitlera uprostred Berlína v roku 2011 na mieste svojho niekdajšieho bunkra. Keďže sa mu nedarí nájsť svoj úkryt, dočasné bydlisko mu poskytne predavač v novinovom kiosku. S jeho pomocou sa zoznamuje s realitou doby, v ktorej sa vlastne ocitol. Predavač sa s ním dá do reči a v domnienke, že ide o herca, ho nechá prenocovať vo svojom stánku. Medzičasom sa Hitler oboznámi s aktuálnym stavom svetovej politiky a informuje sa o súčasných udalostiach. Neskôr ho v stánku objavia televízni producenti, ktorí ho považujú za extrémne dôveryhodného komediálneho imitátora a dajú mu priestor v humornej televíznej relácii, kde komentuje dianie. V show pravdaže Hitler vystupuje ako Hitler, teda reaguje na témy a kritizuje súčasný stav so smrteľnou vážnosťou.
Pútavá a zároveň desivá je Vermesova historická štúdia o povahe tohto nacionálneho fanatika. Autor uviedol, že vychádza z niekoľkých životopisných prameňov o Adolfovi Hitlerovi, rovnako aj zo záznamov jeho verejných vystúpení. Jeho hrdina tak získal znepokojivú vierohodnosť vo vyjadrovaní a komentároch na súčasnú západnú kultúru. Vďaka kombinácii s historickými faktami je literárna postava presvedčivá a mnohokrát sa čitateľ môže prichytiť pri tom, ako sa zabáva spolu s Hitlerom a nie na ňom. I keď spočiatku to vyzerá naopak. V modernom svete je neohrabaným, zmäteným storočným starčekom. Čím viac však pozoruje svet okolo seba, tým viac získava presvedčenie, že našiel spôsob ako využiť YouTube a Facebook na propagandu svojho staronového programu. I keď reálie diela vychádzajú z nemeckého prostredia, prináša témy, ktoré sú komunikovateľné aj v našom prostredí.
Najzaujímavejšou výzvou je ale iste konštrukt historickej postavy vo fiktívnom strete so súčasnosťou. Archetyp historickej negatívnej osobnosti vystupuje ako bizarne sympatický sprievodca nemeckou sociálnou a politickou situáciou. Preto je pochopiteľné, že je výzvou pre zaujímavé filmové či divadelné spracovania a predovšetkým pre herecké stvárnenie.Predstaviteľ filmovej postavy, nemecký herec Oliver Masucci, si za rolu Hitlera vo filme podľa Vermesovej predlohy zaslúžil nomináciu na Nemeckú filmovú cenu pre najlepšieho herca v hlavnej úlohe.
V žilinskej inscenácii sa v hlavnej úlohe predstavil hosťujúci Jaroslav Kysel. Herec si pre stvárnenie postavy osvojil typickú posturiku Adolfa Hitlera a spolu s maskovaním
vydarene zhmotnil ilúziu historickej postavy. Rozprávačom románu je hlavná postava a i v dramatizácii a dramaturgickej úprave Lenky Garajovej sú ťažiskom komédie jeho monológy. Jaroslav Kysel aj zmenou hlasu napodobňuje Hitlerov prejav a zvláda tiež rýchle striedanie intenzity reči vzhľadom na jeho charakteristickú výbušnosť. Herec má svoju postavu pod kontrolou a darí sa mu vyvolávať žiadané reakcie publika, ako komické, tak aj mrazivo desivé. Divák si užíva vtipnú nepatričnosť maskovaného herca vo videodokrútkach zo žilinských ulíc, no v kľúčových situáciách si uvedomuje, ako blízko ku skutočnosti sú jeho plány na „očistenie“ Nemecka, ktoré zdanlivo humorne odznievajú v televíznom programe.
Aj keď ide o mimoriadne intenzívnu pozornosť, ktorú vzbudzuje hlavná postava, rovnako zaujímavé je aj subtílne odkrývanie vzťahov s ďalšími postavami. Napríklad jeho profesionálny a zľahka romantický obdiv k pani Belliniovej. Ráznu šéfku produkčnej spoločnosti herecky zosobňuje Ivana Kubáčková. Iveta Pagáčová ako osobná asistentka Krӧmeierová a Ján Dobrík v úlohe snaživého redaktora Sawatzkého sú postavami, ktoré Hitlera ako umelca úprimne obdivujú až napokon prepadnú jeho dogme. V interakcii s nimi postava Hitlera nadobúda podivne otcovský rozmer. Sawatzkému napríklad radí, ako zviesť ženu a Krӧmeierovej sa pokúša poradiť v móde, keďže sa mu nepozdáva jej gotický štýl vizáže. Zároveň jej pomáha aj pri vyrovnávaní sa s rozchodom s priateľom. V oboch prípadoch však v stabilnej rétorike vodcu. Jednou z kľúčových scén je situácia, keď mladá asistentka Krӧmeierová odmieta ďalej pracovať pre Hitlera potom, ako jej babička prezradí, že jej rodičia zomreli v koncentračnom tábore. Spôsob, akým ju Hitler presviedča, aby pokračovala, je naozaj chladnou pripomienkou jeho skutočnej moci.
Dramaturgicky sa žilinská inscenácia sústredí predovšetkým na líniu Hitlera a jeho mediálnej kariéry. Čoskoro sa stane hviezdou televíznej show a obľúbenou osobnosťou na sociálnych médiách. Vo výstupoch nešetrí útokmi proti cudzincom, imigrantom, politikom a fanúšikovia prijímajú jeho oduševnené rozhorčenie ako paródiu. Tabu, ktoré práve nemecký autor svojím dielom narušil, ukrýva inovatívny pohľad na spoločenskú kritiku prostredníctvom tej najkontroverznejšej postavy nemeckých a svetových dejín. Výnimočnosť tohto románu tkvie v archetypálnom vykreslení negatívnej postavy tak, že vzbudzuje nielen sympatie, ale dokonca súhlas.
Nápaditosť Vermesovho románu však chýba žilinskej inscenácii. Režisér Filip Nuckolls zvolil minimum divadelných prostriedkov. Využil jednoduchú scénografiu, kde dominantným prvkom je novinový kiosk na ľavej strane javiska a uprostred veľký stôl, predstavujúci jednak Hitlerovu pracovňu, zasadaciu miestnosť agentúry, či priestor štúdia, kde sa natáča jeho show. Využité sú tiež svetelné efekty a videoprojekcia v pozadí, kde sa odohrávajú predpripravené dokrútky Hitlera na potulkách Berlínom, reálne z ulíc Žiliny. Inscenácia teda viac ako na invenčnom prístupe stojí a padá na hlavnom protagonistovi, hercoch a ťaží z kvalitnej predlohy. Až na niekoľko dramaturgických škrtov vytvorili žilinskí inscenátori solídnu divadelnú ilustráciu románu, pričom mali šťastnú ruku vo výbere herca. Jaroslav Kysel stvárnil výrazný charakter bez karikatúry, ale s nadhľadom nad historickým pozadím a pretlmočil kontroverznosť archetypálneho zla do rafinovane komplexnej komediálnej postavy.
Kým pretrvá kultúrny fenomén románu A je tu zas i žilinská inscenácia si iste nájde svojho diváka. Minimálne pre porovnania s čitateľským alebo filmovým zážitkom. Je potrebné vyvarovať sa pasívnemu prijímaniu zábavnej stránky parodovanej osobnosti v danom kontexte a jej slov. Aj napriek komickému aspektu, témy ktoré postava komentuje, sú problémami súčasnosti a práve tie kriticky odhaľuje román. Divadelnej inscenácii chýba práve výraznejší apel na to, ako nebezpečne pravdivo sa tento absurdný príbeh podobá na každodennú skutočnosť a politickú hrozbu. A to nie len v Nemecku.

Katarína Kučová

Katarína Kučová je absolventkou štúdia Teória a kritika divadelného umenia na VŠMU v Bratislave. Počas štúdia publikovala články v školskom časopise i v odborných periodikách. V súčasnosti sa profesionálne venuje marketingu a PR. Od roku 2012 je členkou SC AICT a recenziami prispieva do projektu Monitoring divadiel na Slovensku.