(function(i,s,o,g,r,a,m){i['GoogleAnalyticsObject']=r;i[r]=i[r]||function(){ (i[r].q=i[r].q||[]).push(arguments)},i[r].l=1*new Date();a=s.createElement(o), m=s.getElementsByTagName(o)[0];a.async=1;a.data-privacy-src=g;m.parentNode.insertBefore(a,m) })(window,document,'script','//www.google-analytics.com/analytics.js','ga'); ga('create', 'UA-58937473-2', 'auto'); ga('send', 'pageview');
Domovská stránkaSprávca2023-01-20T21:43:49+01:00

Šlabikárové fantazmagórie

Ešte pred začiatkom predstavenia po foyeri Divadla Ludus pobehuje herec Lukáš Tandara, ktorý predstavuje malého prváčika Lukyho. Na chrbte má školskú aktovku, v ktorej schováva svoje písacie potreby a desiatu od starostlivej maminy. Kostým evokuje priam rozprávkový prototyp malého školáčika – flanelová károvaná košeľa a nohavice na traky. Luky sa vo foyeri infantilným tónom a s hranou rečovou vadou (trochu šušle a ako inak – nevie vysloviť „r“) prihovára deťom, no aj dospelým či uvádzačkám, všetkých slušne zdraví a pozýva na divadlo.

Orbis pictus 3D

Inscenácia Abeceda zjedla teba v réžii študentky VŠMU Jany Mikitkovej je zameraná na cieľovú skupinu detí od 5 rokov. Mikitková a dramaturgička inscenácie Miriam Kičiňová sa inšpirovali pedagogickým odkazom Jana Amosa Komenského a jeho dielom Orbis Pictus, teda Svet v obrazoch. Koncept školy hrou, schola ludus a filozofia Divadla Ludus sú spojené nádoby, do ktorých Mikitkovej inscenácia programovo zapadá.

Smrť na hranici bdenia a sna

Umieranie je jedno (možno jediné) z javov, ktoré sú pomalé a tušené, a pritom nevyhnutné. Smrť, ktorá prichádza postupne, ale o to intenzívnejšie sa tlačí do ľudského podvedomia ako spomienka, je v dnešnej dobe stále tabuizovaná. A to sú len niektoré z najintenzívnejších pocitov, o ktorých chceme vedieť čo najmenej, ale pritom na ne myslíme. Čas dožívania, postupného konca, pomalého zomierania, ale o to drastickejšieho a obludnejšieho, sa stalo hlavným motívom diela Samuela Becketta.

Slávik ako predjedlo

Poetika dramatických textov Josefa Topola bola v čase svojho vzniku úzko prepojená s Divadlom za branou, ktoré Topol založil v roku 1965 spolu s režisérom Otomarom Krejčom, dramaturgom Karlom Krausom a hercami Janem Třískou a Mariou Tomášovou. Stavebným kameňom tohto divadla bol komorný priestor – v intímnej blízkosti komunikujúci s divákom, a dramaturgia opierajúca sa o lyrickú drámu, ktorá dokázala aj bez výraznejšieho deja do hĺbky analyzovať najhlbšie pohnútky v psyché človeka.

Túžba ako groteska

Činohra SND siahla po náročnom titule, na druhej strane, ako dokazuje aj táto inscenácia, divácky vďačnom. Hry Tennesseeho Williamsa, jedného z najvýznamnejších amerických i svetových dramatikov, tento divácky potenciál majú, a zvlášť možno jeho najznámejšia hra Električka, zvaná túžba.

Parva Slovensko

Text humoristu a trnavského lokálpatriota Benjamína Škreka Parva Roma (Malý Rím) s ľahkosťou reflektuje históriu Trnavy, s ňou spojené notoricky známe osobnosti a s nadhľadom poukazuje na špecifiká nielen Trnavčanov, ale slovenského národa vôbec. Historický prierez zahŕňa príchod Cyrila a Metoda, Bavorov, Hunov, trnavských futbalových fans a zároveň náhľad na dnešnú dobu.

Go to Top