(function(i,s,o,g,r,a,m){i['GoogleAnalyticsObject']=r;i[r]=i[r]||function(){ (i[r].q=i[r].q||[]).push(arguments)},i[r].l=1*new Date();a=s.createElement(o), m=s.getElementsByTagName(o)[0];a.async=1;a.data-privacy-src=g;m.parentNode.insertBefore(a,m) })(window,document,'script','//www.google-analytics.com/analytics.js','ga'); ga('create', 'UA-58937473-2', 'auto'); ga('send', 'pageview');
Slovenské centrum AICT: Slovenské centrum AICT logo
Monitoring divadiel logo
Divadlo
InscenáciaLyman Frank Baum – Slavka Civáňová – Peter Vlčko: Čarodejník z krajiny OZ
Premiéra21. apríla 2017
Divadelná sezóna

Autori: Lyman Frank Baum – Slavka Civáňová – Peter Vlčko
Dramatizácia, texty piesní, dramaturgia: Slavka Civáňová
Hudba: Peter Vlčko
Scéna: Pavol Andraško
Bábky a kostýmy: Martin Von Dubravay
Kostýmová spolupráca: Peter Oravec
Výtvarník projekcií: Erik Bartoš
Pohybová spolupráca: Magdaléna Čaprdová
Réžia: Peter Oravec
Osoby a obsadenie:
Dorotka: Jana Labajová/Martina Slobodová
Toto, pes: Miloš Kusenda
Čarodejník Oz: Rudo Kratochvíl
Hastroš, strašiak: Michal Kalafut
Plecháč, plechový drevorubač: Roman Valkovič
Bojko, lev: Rado Hudec
Teta Ema: Oľga Schrameková
Strýko Henry: Ivan Gontko
Glinda, dobrá čarodejnica: Henrieta Kolláriková/Martina Slobodová
Elfaba, zlá čarodejnica: Danica Hudáková
MR. Mančik a MRS. Mančiková, Vrátnik a Vrátnička, Myší kráľ a Myšia kráľovná: Miroslav Bakura a Michaela Liptáková a. h.
Inšpícia, rekvizity a pomocné vodičské práce: Rúth Dolanová
Garderóba, pomocné vodičské práce: Mariana Cibulková
Text sleduje: Eva Špačková
Stavba scény: Jozef Horvát, Roman Šingliar, Ivan Matejovič
Scénické svetlo: Samuel Sucháň, Dávid Kara
Scénický zvuk: Ivan Vnuk, Peter Brat
Videoprojekcie: Ivan Vnuk, Peter Brat
Scénu, kostýmy a bábky vyrobili a ušili pracovníci dielní SDKS v Nitre:
Edita Cintulová, Tatiana Medzayová, Viera Snopová, Karol Ďurač, Jozef Horvát a Ján Kozár pod vedením Jána Bucha.
Premiéra: 21. a 23. apríla 2017 vo Veľkej sále Starého divadla Karola Spišáka v Nitre
V Starom divadle Karola Spišáka v Nitre sa pred očami diváka otvára očarujúci fantazijný svet hudobnej rozprávky plný podivuhodných, strašidelných, ale aj smiešnych tvorov a bytostí, ktorý má schopnosť získať si sústredenú pozornosť detského diváka, ale aj nejedného dospelého.
Tvorcovia nitrianskej inscenácie Čarodejník z krajiny OZ siahli po svetoznámej rovnomennej predlohe od amerického autora L. Franka Bauma a pripojili sa tak k bohatej tradícii divadelných a filmových adaptácií tohto diela. Tou najznámejšou je filmový muzikál The Wizard of Oz z roku 1939, v ktorom sa objavila dnes už legendárna pieseň Over the Rainbow skladateľa Harolda Arlena. Nitrianska adaptácia príbehu o dobrodružstvách Dorotky a jej psíka Tota v zázračnej krajine Oz sa takisto nesie vo výrazne hudobnom duchu. Inscenátorom sa podarilo funkčne prepojiť pôvodnú autorskú hudbu Petra Vlčka s odkazom na slávny film, v podobe prebratia melódie leitmotívu Over the Rainbow, ktorý v Nitre zaznieva ako pieseň Niekde tam za tou dúhou.
Tento zjavný odkaz na filmový muzikál je v konečnom dôsledku len akýmsi okrajovým znakom inscenácie. Oveľa viac v popredí stojí autorská originalita tvorcov. Hudbou aj textom inscenátori preukázali schopnosť získať si priazeň detského diváka a čo je dôležité, aj bez zbytočného príklonu k prehnanej insitnosti, naivite či gýču. Texty piesní Slavky Civáňovej, ktorá je zároveň aj autorkou dramatizácie, primárne nemajú za cieľ posúvať dej inscenácie. Skôr pôsobia ako pomyselný refrén či emocionálny alebo myšlienkový dôvetok konkrétnych situácií.
Kontaktnosť inscenácie zďaleka nespočíva len v jej hudobnosti, ale najmä vo veľmi pôsobivom vizuálnom spracovaní. Nitriansky Čarodejník má potenciál účinkovať ako kúzelná pastva pre oči detského diváka. Réžia Petra Oravca kombinuje činoherné postupy so širokou škálou prejavov bábkového divadla, pestrou premenlivou scénografiou, videoprojekciou či zvukovými efektmi. Práca s rôznymi princípmi bábkového divadla a výtvarná javisková hravosť vnáša do nitrianskeho Čarodejníka prvky imaginatívnosti, ale taktiež ponúka aj funkčné riešenia pre časté premeny priestorov deja, a to najmä pomocou tieňových bábok. Kostýmovanie niektorých postáv presahuje tradičné činoherné funkcie kostýmu a jasne smeruje k objektovej bábke.
Napriek rôznorodosti javiskových postupov inscenácia vytvára umelecky aj myšlienkovo kompaktný celok, v ktorom sa poľahky orientuje aj detský divák. A to nielen vďaka sceľujúcej réžii, ale aj dobrej dramatizácii. Civáňovej dramatizácia sa po vzore predchádzajúcich adaptácií sústredila na redukciu množstva dejových peripetií pôvodného románu a zamerala sa na nosné situácie a motívy. No napriek tomu dĺžka predstavenia dosahuje až dve hodiny s prestávkou, čo je pre udržanie pozornosti detského diváka, najmä vekovej kategórie predškolského veku, pomerne náročné. Bez ohľadu na dĺžku sa zdá, že idey pôvodného Baumovho textu sú vďaka premyslenému zhusteniu deja čitateľné a forma ich adresovania si dokáže udržať detskú pozornosť, o čom svedčia aj početné spontánne reakcie maloletého obecenstva.
Príbeh čarovnej krajiny Oz v nitrianskom divadle tlmočí hneď niekoľko posolstiev. Dorotka si na svojej dobrodružnej ceste uvedomí hodnotu domova, do ktorého sa túži vrátiť, hodnotu rodiny, priateľstva a spoznáva aj silu úprimného priania. Postupne sa zoznamuje s obyvateľmi krajiny Oz, ktorí rovnako ako ona po niečom túžia. Strašiak Hastroš by chcel získať rozum, lev Bojko odvahu a Plecháč zasa srdce. Pomoc im prisľubuje slávny a obávaný čarodejník Oz, avšak pod jednou podmienkou: Dorotka a jej noví priatelia musia poraziť zlú čarodejnicu Elfabu. Ako vo väčšine rozprávok, aj v tejto napokon dobro nad zlom víťazí a kamaráti Elfabu spoločnými silami premôžu – a nielen to. Získajú tiež všetko, po čom túžili, a to aj bez pomoci čarov a kúziel. Vďaka úprimnému prianiu v sebe Hastroš, Bojko a Plecháč objavia vysnívané vlastnosti a Dorotka sa tiež konečne navráti domov do Sivého údolia k tete a strýkovi.
Hudobná rozprávka čarovnej krajiny Oz očakáva od protagonistov okrem činohry nezriedka aj bábkohereckú prácu, pohyb a spev. To sa najzreteľnejšie prejavuje v postavách strašiaka Hastroša (Michal Kalafut), Plecháča (Roman Valkovič) a leva Bojka (Rado Hudec). Tieto postavy okrem hercov reprezentujú aj výborne spracované objektové bábky. Tie herci striedavo opúšťajú primárne počas piesní, v ktorých približujú svoj vnútorný svet, a následne sa do nich opätovne stroja. Toto „vyzliekanie“ prináša nielen funkčnú metaforu, ale vytvára priestor pre pohybové a aj choreografické prvky. Tieto postavy sú tiež výraznými nositeľmi humoru, ktorý jednoznačne pôsobí aj na detských divákov. Výkony Kalafuta, Hudca a Valkoviča sú dobrou ukážkou plastického, živého a sympaticky hravého hereckého prejavu.
Ďalšou pomyselnou trojicou sú čarodejné postavy. Zlá čarodejnica Elfaba v stvárnení Danice Hudákovej v sebe snúbi efektnú zmes strašidelnej komiky. Hudáková sleduje vyrovnanú líniu pomerne štylizovaného herectva priam operetne teatrálnej čarodejnice v pozitívnom zmysle slova. Dobrá čarodejnica Glinda, ktorá je priam cukríkovo sladkým stvorením s nánosom pojašenosti, herecky o čosi lepšie vyniká v podaní Henriety Kollárikovej než jej alternantky. Na druhej strane v spievaných pasážach zasa mierne dominuje práve Martina Slobodová. V postave čarodejníka OZa Rudo Kratochvíl zosobnil dobromyseľného podvodníka a spolu s predstaviteľmi tety Emy (Oľga Schrameková) a strýka Henryho (Ivan Gontko) do inscenácie priniesol hrejivé a ľudské tóny, ktoré si rozprávka žiada.
Postava hlavnej hrdinky, ktorú stvárňuje Jana Labajová (v alternácii s Martinou Slobodovou) si vyžaduje v porovnaní s fantazijnými bytosťami krajiny Oz viac činohernú polohu a ponúka skromnejšie príležitosti hravej divadelnosti. Herečka sa však v tomto užšom rámci pohybuje so šantivou ľahkosťou prejavu, ktorý mierne oťažieva následkom zložitých situácií, ktorým musí postava Dorotky čeliť. Najpôsobivejšie sú momenty Labajovej speváckych výstupov, keď herečka podtrhuje svoj cit pre stvárnenie detskej postavy bez výraznejších zakolísaní. Labajová spomedzi protagonistov spevácky vyniká najmä technickým zvládnutím hlasového aparátu, intonačnou presnosťou. Dorotkinho verného priateľa, psíka Tota reprezentuje psia bábka na kolieskach, ktorú veľmi sugestívne vedie Miloš Kusenda. V sérii epizodických postáv sa objavujú aj Miroslav Bakura a Michaela Liptáková.
Početné obsadenie inscenácie a technická náročnosť jej predvedenia viedli k angažovaniu takmer celého súboru Divadla Karola Spišáka. Zdá sa však, že široký autorský tím hercov, výtvarníkov a iných tvorivých spolupracovníkov inscenáciu pozitívne obohatil. Nitriansky Čarodejník z krajiny OZ predstavuje divadelne kultivovanú, pestrofarebnú hudobnú rozprávku, ktorá a priori nehľadá oporu v prvoplánovosti, nie je fragmentárnym sledom činoherných výstupov, pesničiek a tancov, ale poctivým divadlom pre deti.

Od Uverejnené: 27. októbra 2017Kategórie: Recenzie / Monitoring divadiel

Recenzentka: Nora Ibsenova

Nora Ibsenova vyštudovala odbor divadelných štúdií na DF VŠMU. Okrem divadla sa aktívne venuje najmä hudbe (je členkou skupiny Fallgrapp) a taktiež výučbe spevu.

Posledné recenzie

Zanechajte komentár

Go to Top