Vysoká škola múzických umení v Bratislave

Inscenáciou Bola raz jedna trieda sa vrátite do zlého sna. Cez doznievajúce záchvaty smiechu budú divákovi ešte dlho víriť v hlave dávno zabudnuté vety z nočných môr: „Ja mám iba jedny nervy! Sadni si, päť! Toto musíte vedieť, aj keď vás o polnoci zobudím! Obsah štvorca zostrojeného nad preponou pravouhlého trojuholníka sa rovná súčtu obsahov štvorcov zostrojených nad jeho odvesnami. 863.“ A ešte množstvo iných viet, ktoré ste sa pokúšali celé roky vytesniť. Ibaže niečo také nie je možné.

Inscenácie hier Ödöna von Horvátha na Slovensku by sme vedeli zrátať snáď na prstoch jednej ruky. Neveľká tradícia obsahuje staršie inscenácie hier Kazimír a Karolína a Historky z Viedenského lesa inscenované v Divadle Astorka Korzo ´90. Novšia tradícia zas inscenáciu hry Viera, láska, nádej inscenovanú v Divadle Jonáša Záborského a opäť Kazimíra a Karolínu v Mestskom divadle Žilina. Doterajšiu presilu Kazimíra a Karolíny posilňuje aj najnovšia študentská inscenácia tejto hry uvedená na Malej scéne VŠMU v réžii Kataríny Lesayovej.

Ak máte naozaj radi syr, pizzu quattro formaggi si pravdepodobne nedáte. Viete totiž, že štyri druhy syra pokope spôsobia pomiešanie chutí a syrový galimatiáš vás akurát tak dokonale presýti. Ak máte radi vtipné riešenie rodovej rovnosti a problematiky rodových stereotypov, inscenácia Quattro formaggi vo vás vyvolá podobný pocit.

Prof. Otto Pick sa pri otváracej inscenácii 14. ročníka Pražského divadelného festivalu nemeckého jazyka, Kafkovho Procesu mníchovského Kammerspiele, vyjadril, že azda sa ani nedá nájsť vhodnejší príklad súčasného stavu spoločnosti, aký nám ukazuje vo svojom diele Franz Kafka. Nielen vďaka týmto oslavným slovám a skvelým inscenáciám jeho tvorby však nestráca Kafka auru príťažlivosti, záujmu, istej dávky všeplatnosti a nadčasovej aktuálnosti.

Nie je zvykom, že by študenti réžie a dramaturgie siahli v rámci svojich inscenácií po problematickom texte, ktorý nie je preložený a nekonvenuje mladému veku študentov herectva. Skôr je zvyčajné, že sa spoliehajú na istotu v podobe klasiky či súčasnej úspešnej dramatiky. Je preto vždy osviežením a pridanou hodnotou, ak si vyberú zložitejšiu cestu. Riziká sú totiž rovnaké!

Rozpor medzi osobnou, vnútornou túžbou a morálnou povinnosťou je vďačným zdrojom mnohých (nielen literárnych) diel, predstavuje pre ne spôsob ako poukázať na vzájomnú zavislosť medzi niečím, čo je v konečnom dôsledku nespojiteľné a vychádza z úplne odlišných prameňov.

Ostatnou premiérou sezóny 2008/2009 v divadle Malá scéna VŠMU je inscenácia prvotiny Júliusa Barča-Ivana 3000 ľudí, ktorá pochádza z roku 1935. V roku 2009 si pripomíname sté výročie narodenia tohto pozoruhodného a významného slovenského dramtatika, ktorého tvorba so železnou pravidelnosťou zapĺňa repertoár takmer každého slovenského divadla.

Spúšťame prvé slovenské metro! Ohlasovali pozvania na predstavenia inscenácie Zazi v metre. Metro a túžba odviezť sa ním je totiž rámcujúcim motívom románu Raymonda Queneaua Zazie dans le métro.

Ešte pred dlho očakávanou premiérou sa takmer každé prázdne miesto v priestoroch VŠMU zaplnilo naozaj „ťažkými“ a večne provokujúcimi otázkami typu „Existuje Boh?“, „Je sloboda chaos?“, „Je sex skutočný?“ a mnohými inými, ktoré sa stali doslova reklamnou kampaňou inscenácie Boh, vyvolali ošiaľ a prebudili v potenciálnom divákovi a diváčke zvedavosť a nutkavú potrebu sa odpovede na tieto otázky dozvedieť.

Meno a tvorba Rainera Wernera Fassbindera nie sú v slovenskom divadelnom kontexte často skloňované, rozhodne nepatria medzi najznámejšie, a to i napriek tomu, že Fassbinder zanechal v európskom divadelnom a filmovom umení nezmazateľnú stopu. Vďaka svojmu neštandardnému životnému štýlu, prístupu k umeniu a prívalu nových tém a foriem predstavoval značný posun vpred a nazeranie na a cez umenie úplne inou optikou, azda dovtedy netradičnou. Bez pochýb zostáva naďalej, i viac ako dvadsať rokov po svojej smrti, príťažlivým a inšpiratívnym dramatikom, režisérom, umelcom.