Vysoká škola múzických umení v Bratislave

Inscenácia hry Orchester od Jeana Anouilha mala na Malej scéne VŠMU premiéru 21. 11. 2008, v naštudovaní Michala Vajdičku, absolventky odboru herectva Henriety Mičkovicovej a hercov 4.ročníka, prevažne odboru muzikálové herectvo. Z týchto faktov aj vzhľadom na koncepciu hry bol zrejmý muzikálový charakter inscenácie, s výraznou hudobnou stránkou… Ako to však nakoniec dopadlo?

Chorá dcérka skladateľa Clauda Debussyho uprosila otecka, aby skomponoval balet, príbeh ktorého si sama vymyslela. Láska medzi vojačikom a baletkou síce nápadne pripomína Andersenovu rozprávku “O statočnom cínovom vojačikovi”, no dievčatku sa asi zažiadalo vidieť ho v baletnom prevedení. Tak vznikla Skrinka hračiek, ktorá bola prvým detským baletom v histórii hudby dvadsiateho storočia.

Prví študenti odboru muzikálové herectvo sa konečne po troch rokoch štúdia dočkali prvej inscenácie. Je ťažké vidieť rozdiely medzi muzikálovým herectvom a štúdiom činoherného herectva, keďže ide o takmer identický program, a tiež tento rozdiel nie je ľahké odhaliť ani v ich prvej inscenácii. Jeden zo zásadných problémov je v tom, že tento ročník vedie Ingrid Timková, ktorá je síce jednou z najlepších slovenských činoherných herečiek ale nemá muzikálové skúsenosti, respektíve nemá ich toľko, aby mohla zodpovedne vyučovať tento špecifický umelecký druh. Pravdepodobne by potom nedošlo k niektorým problematickým pasážam v inscenácii.

Po inscenáciách donekonečna obohratej klasiky, či už slovenskej alebo svetovej, zameranej predovšetkým na anglo-americkú drámu, je ostatná študentská produkcia divadla Malá scéna VŠMU rozhodne obohatením. Jedným z dôvodov je fakt, že tvorcovia sa rozhodli pre text mladej rumunskej dramatičky Gianiny Cărbunariu, ktorá patrí k najvychytenejšej mladej generácii európskych dramatikov a dramatičiek. V repertoári MS VŠMU táto inscenácia môže zarezonovať aj z hľadiska postoja mladých divadelníkov k dielu takmer rovesníčky, pretože nedochádza k akémusi stretu záujmov alebo ku generačnému rozdielu. Konfrontácie s mŕtvymi klasikmi bolo predsa dosť, treba sa realite pozrieť z očí do očí a to aj v oblasti súčasnej drámy a divadla.

Na Katedre bábkarskej tvorby Divadelnej fakulty VŠMU došlo tento akademický rok k zaujímavej a nie častej situácii. Vznikli tu až štyri absolventské inscenácie. Svoje štúdium totiž končia tri študentky a jeden študent odboru bábkarská réžia a dramaturgia.

Žiadny scenár, žiadna osnova. Stručné vety s výstižným významom. Improvizácia. Sypká soľ, ktorá určuje dĺžku. Dí – aktuál sa tvorí na mieste. Je vytváraná stretávajúcimi sa, v danom čase, na danom mieste. Tu a teraz. Ako hovorí bulletin - ak to neurobím teraz, tak nikdy, lebo podmienky sa zmenia nástup, tlak, nutkanie, vôľa - viera, túžba, chcenie, pohyb, cesta, život.

Rozprávky majú v živote človeka zvláštne poslanie. Nielen že kladú dôraz na hodnoty, ktoré ho robia cnostným, ale takisto poukazujú na ľudské slabosti. V detstve nás vychovávajú, v období dospievania ich zvykneme považovať za lacný sentiment a klam, no po rokoch sa k nim predsa len vrátime, poznačení skúsenosťami zo života, kedy nie vždy dobro vyhralo nad zlom. A zrazu sú tie rozprávky akoby pozitívnym relaxom, alebo vierou, že dobro a spravodlivosť predsa len existujú.

Veselá inscenácia bábkarskej katedry hýri vtipom, sebairóniou a hlavne energiou. To, čo sme ani nečakali, nakoniec prišlo bez ohlásenia a urobilo nám veľkú radosť. Rovnako, ako keď hlavná hrdinka nášho príbehu, Berta Bartolottiová, ktorá je v celom mestečku známa ako nenapraviteľná pôžitkárka, omylom dostala poštou dieťa. Nečakaná situácia však priniesla nečakané zmeny, a tak sa trochu neobratná, trochu nezodpovedná matka pre svoje dieťa zmenila k lepšiemu a on, naopak, k horšiemu. Treba však povedať, že svätuškárovi Conradovi, to nebolo zas tak na škodu. Absolvujúci študent Peter Palik v spolupráci s tretím ročníkom bábkohercov, siahol po u nás neveľmi známej rakúskej autorke, a treba povedať, že vskutku úspešne.

Katedra bábkarskej tvorby už dlhší čas spolupracuje s francúzsko – slovenským občianskym združením Deti Dunaja. V roku 2002 ho založili dve Slovensky žijúce v Paríži. Jeho cieľom je materiálna a humánna podpora opustených, týraných a postihnutých detí na Slovensku. Pozývajú ich na prázdniny do Francúzska, podporujú v jazykových kurzoch i kultúrnych a športových aktivitách. Pre získanie financií organizujú v Paríži vianočné predajné trhy slovenských umeleckých a remeselných výrobkov i výtvarné výstavy.

Rozmach filmového a televízneho priemyslu v 60. rokoch v Anglicku spôsobil, že diváci sa z divadla hromadne presunuli do kín a pred televízne prijímače. Najväčší úspech zaznamenali práve spracovania známych a súčasných divadelných hier a románov. Len zriedka sa stretávame s divadelnou inscenáciou, ktorá naopak vychádza zo slávneho filmu. O to viac je potrebné si takéto úsilie tvorcov ceniť a podporovať ho, keďže sa tým jednoznačne prehlbuje vzťah a súvislosti medzi filmovým a divadelným umením.