Divadlo Ludus, kreatívne centrum mladých Bratislava

Čo v živote hľadáme a prečo to nevieme nájsť? Aké hodnoty sú skutočne dôležité a čo nám naopak uberá na šťastí? Vieme sa vôbec orientovať v tom, čo je pre nás dobré a čo zlé, alebo si vyberáme podľa toho, čo nám káže spoločnosť? Aká je cena našej dôstojnosti? Tieto aj ďalšie otázky si položili mladí tvorcovia v inscenácii Hysterikon, ktorú uviedli v divadle LUDUS.

Inscenácia Pozor, dobrý pes vznikla na základe románu pre mládež Keď sa pes smeje Juraja Šebestu. Tento román je jednou z mála pôvodných slovenských kníh pre mládež a získal hneď niekoľko ocenení: Objav roka, Cenu Stana Radiča na festivale Kremnické gagy 2009 či cenu Najlepšia kniha pre mládež. Juraj Šebesta pôsobí ako prekladateľ, pedagóg, publicista i ako spisovateľ. V románe Keď sa pes smeje ukazuje príbeh bratislavskej rodiny – takej, akých je v každom paneláku neúrekom.

Nová inscenácia divadla Ludus Pod Perinou je určená tým najmenším deťom v predškolskom veku. Je preto absolútne imaginatívna, hravá, bez slov a interaktívna. Nebuduje dej ani situácie, nemá roly či charaktery. Detského diváka sa snaží osloviť prostredníctvom klauniády, ktorá síce nie je technicky vycibrená ani náročná, avšak pre deti je ohromne zábavná a ohurujúca.

Ambíciu skúmať Ľudovíta Štúra dnešným pohľadom a podať vyčerpávajúcu výpoveď o jeho osobnosti si za cieľ dali režisér Kamil Žiška a dramaturg Miro Dacho, ktorí v divadle Ludus uviedli inscenáciu s názvom ... Tvoj Ludevít. Už samotný titul a použitie pôvodného archaického mena Ludevít naznačujú, že tvorcovia siahli po autentických archívnych materiáloch. Ich interpretácia teda nie je determinovaná školskými poučkami o štúrovcoch, ale naopak snaží sa túto osobnosť nanovo definovať.

Divadlo Ludus dáva značný priestor študentom VŠMU a mladým divadelníkom, aby na jeho scéne mohli realizovať svoje nápady. Tento krát tu uviedli jednu inscenáciu dokonca troch mladých režisérok, Jany Mikitkovej, Nade Uherovej a Kristíny Chlepkovej. Celý koncept, v ktorom sa detskému publiku predvedú tri bájky, je dielom Kamila Žišku a Petra Kubu. Každá režisérka uviedla divadelné spracovanie jednej bájky. Príbehy sú prepojené jednotnou výtvarnou koncepciou, keď sa odzadu nasvietení herci prezliekajú za bielym závesom. Táto tieňohra je nielen pôsobivým vizuálnym a zjednocujúcim prvkom, ale aj otvoreným priznaním divadelnej konštrukcie.

Dnešné deti vyrastajú v dobe rýchlych inovácií v technike a často tieto podnety prijímajú rýchlejšie ako dospelí. Preto sa môže zdať, že aj v divadle je ťažké ich zaujať. Tradičné rozprávkové príbehy, postavy a inscenačné postupy napriek tomu pre deti prinášajú hodnoty, ktoré sa nedajú nahradiť. Inscenačný tím Divadla Ludus sa preto rozhodol nájsť zlatú strednú cestu a inscenovať príbeh, v ktorom sú jednak typické konflikty dobra a zla, no zároveň sa tu predstavujú motívy vychádzajúce z najnovších vesmírnych a iných technických výskumov.

Ešte pred začiatkom predstavenia po foyeri Divadla Ludus pobehuje herec Lukáš Tandara, ktorý predstavuje malého prváčika Lukyho. Na chrbte má školskú aktovku, v ktorej schováva svoje písacie potreby a desiatu od starostlivej maminy. Kostým evokuje priam rozprávkový prototyp malého školáčika – flanelová károvaná košeľa a nohavice na traky. Luky sa vo foyeri infantilným tónom a s hranou rečovou vadou (trochu šušle a ako inak – nevie vysloviť „r“) prihovára deťom, no aj dospelým či uvádzačkám, všetkých slušne zdraví a pozýva na divadlo.

Inscenácia Abeceda zjedla teba v réžii študentky VŠMU Jany Mikitkovej je zameraná na cieľovú skupinu detí od 5 rokov. Mikitková a dramaturgička inscenácie Miriam Kičiňová sa inšpirovali pedagogickým odkazom Jana Amosa Komenského a jeho dielom Orbis Pictus, teda Svet v obrazoch. Koncept školy hrou, schola ludus a filozofia Divadla Ludus sú spojené nádoby, do ktorých Mikitkovej inscenácia programovo zapadá.

Život sa niekedy zdá ako nekonečný a vyčerpávajúci beh na dlhej trati plnej prekážok. Človek, hoci z posledných síl, sa stále za niečím ženie, snaží sa dosiahnuť zahmlené ideály, ktoré sa nejasne rysujú na ďalekom horizonte. Niekedy je táto snaha tak úporná, že „bežci“ strácajú zo zreteľa jej cieľ a zmysel. Metafora života ako maratónskeho behu sa stala inšpiráciou pre hru Clauda Confortésa Maratón. Inscenácia tohto zaujímavého titulu v Divadle LUDUS, v réžii Petra Kubu a dramaturgii Mira Dacha, túto metaforu nahliadla z mnohých uhlov a vyťažila z nej maximum myšlienkového a dramatického potenciálu.

Autorská inscenácia Václava Púčika Trik Trejsy vznikla na motívy známeho detektívneho komiksu s hlavnou postavou Dicka Tracyho. Hoci nejde o myšlienkovo náročný titul, je nutné inscenácii prisúdiť kvality, ktoré v rámci divadelných produkcií „na odreagovanie“ rozhodne má. Inscenácia predovšetkým zachováva s patričnou dôslednosťou estetiku americkej detektívky tridsiatych rokov, a to po všetkých stránkach, čím vytvára divácky atraktívnu muzikálovú šou.