Divadlo Kontra, Spišská Nová Ves

Chladný írsky vidiek, pochmúrnosť, strnulé životy, alkohol, jednoduchosť, sedem rokov, vražda. To je len pár slov charakterizujúcich McDonaghovu hru Lebka z Connemary, ktorú v slovenskej premiére uviedlo spišskonovoveské Divadlo Kontra. Martin McDonagh jednoznačne patrí medzi divácky príťažlivých autorov, o čom sa v Divadle Kontra presvedčili už pri uvedení jeho hry Poručík z Inishmore. Preto rozhodnutie inscenovať ďalšiu McDonaghovu hru nie je prekvapením.

Po dvadsiatich štyroch rokoch je Sam Shepard a jeho True West späť. Tentokrát pod názvom Pravý západ v novom preklade Lucie Olosovej, ktorá už pre Divadlo Kontra preložila hru írskej autorky Marie Jones (Fly me to the Moon), ale tiež komédiu Nicka Reeda Life Kouč. Tentoraz nás javiskový priestor prenesie do Spojených štátov amerických.

Divadlo Kontra už druhýkrát siahlo po divadelnej hre írskej autorky Marie Jones. Prvýkrát to bola inscenácia hry Kamene vo vreckách, taktiež v réžii Klaudyny Rozhin a účinkovali v nej Peter Čižmár a Mikuláš Macala. Marie Jones zasvätila väčšinu svojej dramatickej tvorby mestu Belfast – svojmu rodisku aj domovu. V hrách sa pohráva s potenciálnym dôvtipom a inteligenciou u belfastských žien a skúma, akým spôsobom žijú v neľahkých podmienkach.

Colin je naozaj dobrý kouč. Bez debaty. S dravou profesionálnou asertivitou predstaví publiku najprv seba a potom ďalšie postavy. Stručne okomentuje východiskovú situáciu z osobnej perspektívy. Ako sa dostal od koučovania špičkových manažérov ku koučovaniu asistentky svojej bývalej klientky Fiony. Pre prácu asistentky má zakríknutá Wendy všetky predpoklady, len nevie povedať „nie“. Jej nadriadená Fiona má preto naraz schôdze s viacerými klientmi. Fiona rozbieha svoj podnik s takzvaným obmedzeným finančným rozpočtom a v dobe, kedy je núdza o dobrých asistentov. Peniaze však najskôr idú na výmenu koberca, nakoľko je „alergická“ na farbu toho pôvodného, lebo ako potenciálne úspešná manažérka z lepšej spoločnosti rozmýšľa egocentricky.

Inscenácia Divadla Kontra zaujme najskôr myšlienkou transformovať Shakespearovu tragédiu na monodrámu. Núka sa hneď viacero možností, ako drámu preonačiť, resp. uhlov pohľadu, z ktorých možno príbeh rozprávať.

Býva dobrým zvykom, že v repertoári kamenných divadiel sa pravidelne objavuje jedna z najznámejších Shakespearových hier – Hamlet. Inscenovanie tohto titulu býva výzvou aj pre ostatné typy divadiel: od bábkových cez alternatívne až po divadlá malých javiskových foriem. Úspešné spišskonovoveské mini- divadlo Kontra zas predurčuje, že divák prichádza na ich predstavenia s určitým očakávaním. Toto očakávanie naplnili aj tentoraz.

Umieranie je jedno (možno jediné) z javov, ktoré sú pomalé a tušené, a pritom nevyhnutné. Smrť, ktorá prichádza postupne, ale o to intenzívnejšie sa tlačí do ľudského podvedomia ako spomienka, je v dnešnej dobe stále tabuizovaná. A to sú len niektoré z najintenzívnejších pocitov, o ktorých chceme vedieť čo najmenej, ale pritom na ne myslíme. Čas dožívania, postupného konca, pomalého zomierania, ale o to drastickejšieho a obludnejšieho, sa stalo hlavným motívom diela Samuela Becketta.

Aj napriek patriotickému pátosu, ktorý v sebe slovné spojenie „Matica slovenská” nechtiac prechováva, sa tvorcom Divadla KONTRA podarilo vniesť do jej domu v Spišskej Novej Vsi aj trochu iné než len národno-historické súvislosti

Blízky vzťah k súčasnej írskej hre potvrdzuje divadlo Kontra zo Spišskej Novej Vsi aj svojou – v poradí štvrtou – inscenáciou: In-Year-Face drámou Bedbound od E. Walscha. Jej scénickým stvárnením divadlo pokračuje v nastavenej tradícii priestorového naturalizmu, scénografického minimalizmu a hereckej expresivity. Hoci by sa mohlo zdať, že cool dráma, ktorá zažila vrchol (predovšetkým v anglosaskom svete) v 90. rokoch minulého storočia, má svoj zenit už za sebou, pocity a dezilúzie príznačné pre dnešok nie sú nepodobné tým, ktoré koncom storočia priniesli Európe politické zmeny a strata sociálnych istôt.

Hovorí sa, že dvakrát nevstúpiš do tej istej rieky. Divadlo Kontra zo Spišskej Novej Vsi si napriek tomu v írskom dramatickom rybníku omočilo svoje nohy i do tretice. Kým prvé dve inscenácie boli sociálne ladenými monodrámami z pera mladšej generácie Dublinčanov, hra pre dvoch hercov Kamene vo vreckách je dielom ženy strednej generácie – dramatičky Marie Jones, ktorá žije a tvorí v Belfaste v Severnom Írsku. Drsný humor a cool poetiku Marka O'Rowea (Howie a Rookie) a Conora McPhersona (Rum a vodka) tentoraz vystriedala miestami až karikatúrna hyperbola, skombinovaná navyše s citlivo aplikovanou dávkou dojímavosti. Tragikomický podtón, typický pre írsku drámu, ale blízky aj Divadlu Kontra, však opäť ostal.