Divadlo Alexandra Duchnoviča, Prešov

Téma nostalgie a konfrontovania sa s minulým režimom je v slovenskom divadelnom priestore stále živá a zdá sa ešte nevyčerpaná. Hra Štefana Suchého Vtáčie mlieko zobrazuje túto tému v prostredí bývalého družstva na rusínskom vidieku. Hrdých, napredujúcich ľudí ženúcich sa za majetkom stavia do kontrastu s bežným jednotlivcom, ktorý nie je schopný sa prispôsobiť súkromným ani celospoločenským zmenám. Hra však nie je baladou o beznádejnom stave spoločnosti. Hovorí o stratenej generácii poprevratových podnikateľov a ich neprispôsobivých rovesníkov, ktorú ale môže zachrániť ich potomstvo vyznávajúce skutočné hodnoty.

Prešovské Divadlo Alexandra Duchnoviča uvádza popri tituloch v rusínčíne tiež inscenácie v ukrajinskom jazyku. Je to jedna z kultúrno-politických úloh tohto divadla vo vzťahu k minoritám na Slovensku.

Komický paradox francúzskeho filozofa Jeana Buridana sa stal hlavným motívom, tematickým východiskom a nosnou metaforou osudu postáv najnovšej hry Karola Horáka.

Divadlo Alexandra Duchnoviča si za ostatných dvadsať rokov vyslúžilo v slovenskom divadelnom kontexte výnimočné postavenie dvoma výraznými javmi - jasne formulovanou dramaturgiou a nezvyčajne vyrovnaným hereckým súborom. Prvú poznávaciu veličinu - umelecký program - kreoval nebohý Vasiľ Turok.

Aj Rastislav Ballek patrí k režisérom, ktorí sa snažia dramaturgicky i režijne vysporiadať s vývinovými míľnikmi moderného európskeho divadla, ktoré sa na Slovensku dlhé roky z politických dôvodov nenosili. No pomaly dvadsať rokov po páde totality by bolo prirodzenejšie, keby sa takéto tendencie už dávno naplnili. Lenže divadelná prax má vo všeobecnosti svoje zotrvačnosti. A na Slovensku k zotrvačnosti treba prirátať aj objektívne podmienky, divadelnej praxe, ktorá vymenila tlak ideologický za tlak finančný, zložito prepletený s tlakom komerčným.

Kto by si pomyslel, že ani nie 20 rokov po prekonaní princípov socialistického realizmu sa jeden z jeho pilierov vráti na naše javiská... Ale stalo sa. Svetozár Sprušanský v prešovskom divadle Alexandra Duchnoviča zavŕšil 23. mája 2008 „ruskú trilógiu“. Po Čechovovom zaujímavom Ujovi Váňovi (2005) a ilustratívnom Revízorovi N. V. Gogoľa (2006) sa vrátil k rannej hre Maxima Gorkého Na dne.

Po rokoch prebíjania sa štátom málo podporovanou alternatívnou scénou, sa Uhlár opäť vracia do prešovského DADu. V roku 2003 pripravil s kolektívom oddaných hercov divadla inscenáciu Prelud. Pokračoval s overenými tvorivými postupmi, ktorým herecký ansámbel divadla rozumie. A celkom zákonite obmieňal aj svoje tradičné témy. Tie sú vždy ukotvené v spoločenskom i osobnom živote. Pre divákov s tradičnejšou diváckou skúsenosťou sú prekvapujúce, šokujúce, neraz aj vzrušujúce.

Divadlo Alexandra Duchnoviča Prešov Preklad: Valerij Kupka, hudba: Norbert Bodnár [...]