Bábkové divadlo v Košiciach

Písané z predstavenia pre deti, pred ktorým učiteľka prečítala obsah hry, a z večernej premiéry dňa 4.novembra 2011 Nemecká stredoveká legenda o Potkaniarovi, ktorý svojou zázračnou hrou na píšťalke zachráni mesto Hameln nad Vezerou pred zničujúcim premnožením potkanov, je všeobecne známa nielen z vrcholného diela českého spisovateľa Viktora Dyka, ale za posledné obdobie z vynikajúceho bábkového filmu Krysař českého režiséra Jiřího Bártu.

Nielen muzikálové divadlo na Slovensku, ale už aj bábkari majú svojho svätého Františka z Assisi. Zaslúžila sa o to v prvom rade poľská autorka Marta Guśniowska s hrou O bračekoch, sestričkách svätého Františka. Autorkiným východiskom bol sv. František, medziiným, ako patrón zvierat vykonávajúci svoju kresťanskú misijnú činnosť na Zemi ešte predtým, ako ho po smrti vyhlásil pápež Gregor IX. za svätého.

Jasánek, Buratino, Pinocchio... S menom dreveného hrdinu Collodiho rozprávky (Pinocchiove dobrodružstvá) je úzko spätý aj vývin profesionálnych bábkových divadiel v bývalom Československu.

V českých bábkových divadlách sa francúzsky stredoveký milostný príbeh o láske Aucassina ku krásnej Nicollete hrá už niekoľko rokov. (Najznámejšia je adaptácia Pavla Aujezdského pre liberecké Naivní divadlo z roku 1980, v réžii Markéty Schartovej. Vo februári 2010 hru uviedlo brnianske Divadlo Radost v réžii Z. Mikotovej).

Poslednou premiérou košického bábkového divadla v sezóne 2008/09 bola hra Halky Marčekovej En, Ten, Tiky. Autorka, televízna scenáristka, spracovala do podoby bábkovej hry motívy anglických rozprávok, ako ich zozbieral Joseph Jacobs (1854 - 1916). Tak sa po rozprávke francúzskej (Kapitán Tulipán) a bieloruskej (Filipko a ježibaba) dostala na košické javisko rozprávka anglická.

Cirkusové prostredie sa už niekoľko ráz objavilo na javiskách bábkových divadiel. Je v tom kus nostalgickej spomienky tvorcov na návštevy cirkusových predstavení v období detstva. Cirkusová atmosféra, manéž s klaunmi, artistami a zvieratami, provokuje tvorivé ambície bábkarov, priblížiť atraktívnosť cirkusového prostredia prostredníctvom rôznych druhov bábok, masiek a samozrejme klaunov. Niekedy zostávajú bábkové inscenácie iba v polohe kopírovania cirkusových výstupov prostredníctvom bábok, inokedy tvoria rámec k hľadaniu iných, napr. aj sociálnych otázok.

V Košiciach sa stretla dlhoročná zohratá bieloruská tvorivá skupina: autor Siarhej Kovaľov, výtvarník Valerij Račkovskij, hudobný skladateľ Pavel Kondrusevič a litovský režisér Oleg Žugžda. Meno režiséra som si zapamätal už dávnejšie aj ako dramatizátora rozprávok (Kráska a zvera, Popoluška) jeho inscenácií v ukrajinskom Užhorode a bulharskom Targovišti. Scénograf Račkovskij sa zasa zaslúžil o mimoriadny úspech predstavenia Orwellovej Farmy zvierat v srbskej Banja Luke (2007) a ocenenú Kondrusevičovu hudbu k Červenej čiapočke v Žugždovej réžii (Bieloruské bábkové divadlo z Mogilievska) som počul na festivale v Subotici (2001). (Aký je ten svet malý...). Spomínam to preto, že Košičania si tento raz do divadla nepozvali žiadnych druhotriednych tvorcov.

Márne lovím vo svojej pamäti, kedy naposledy (a či vôbec) uviedol režisér Paľo Uher takú jednoduchú rozprávku ako teraz v Košiciach. Veď Uher je v povedomí kritikov zapísaný ako režisér a autor náročných textov, v ktorých dominuje filozofická myšlienka a metaforická forma výpovede. Režisér s pevnou koncepciou, tvorivou fantáziou, nútiaci detského diváka premýšľať. Opustil azda teraz svoju poetiku? V niečom možno. Akoby si povedal, tak tu máte tú vami požadovanú rozprávku pre deti. Alebo prišiel k tomuto záveru z vlastného presvedčenia?

December je pre bábkové divadlá ideálnym lukratívnym mesiacom. Škôlky, školy a najmä podniky majú mimoriadny záujem o bábkové predstavenia. „Po bábkovom predstavení sa budú pre deti našich zamestnancov odovzdávať darčeky“, oznamujú organizátori podujatia. Divadlá sú ochotné každoročne „prežiť“ zdĺhavé odovzdávanie darčekov, aj s povinnými pesničkami a básničkami detí.

Poznáte to? Jedného dňa oznámi prevádzka divadla, že na tie dramaturgicko – režijné výboje, ktoré nemajú svojho adresáta, odmietajú chodiť škôlky a pre školopovinné deti prvých ročníkov sú predstavenia zasa naivné. Hrozí pokles návštevnosti. Čo teraz?