Bábkové divadlo v Košiciach

Začnime hovoriť hneď z mosta doprosta tak, ako v našom meste starosta. V Košiciach spojili nesmrteľné meno Williama Shakespeara, ikony svetovej kultúry, s tými, čo sú už viac než dvadsať rokov úspešne bez mena. Spoluautorom najnovšieho naštudovania tragédie Romeo a Júlia nie je totiž nik iný ako Igor Timko so skupinou No Name.

Inscenácia Sloník určite nezaostáva za Zvedavým sloníkom. Dokonca viac oslovuje diváka najnižšieho veku. Kým žilinská je výtvarne prekrásna, košická je dynamickejšia. Pracuje s interakciou a tak diváka vťahuje do deja. V Žiline čakal divák na ďalšiu krásnu bábku Evy Farkašovej, v Košiciach akciu medzi zvieratkami. Inscenácia Sloník je určená pre deti od 3 rokov a presne pre ten vek je vytvorená.

Hra Lišiak a Lišiačik spracúva tému života a smrti, pominuteľnosti, neba, priateľstva, lásky a času. Tie sú v bábkovom divadle nezvyčajné. Hoc sa už o tabuizovaných témach, akou je smrť, veľa hovorí a píše (napr. BALLAY, Miroslav et al. (De)tabuizácia smrti v diskurzoch súčasného umenia, 2016), stále sú v našich končinách atypické. Bábkarská Bystrica 2016 vo svojom prvom impulze venovanom deťom predstavila slovenským divákom viaceré takéto inscenácie: Teatr animacji, Poznaň – Bodaj to hus kopla!, Theater Couturier & Ikkola, Berlín – Kačka, smrť a tulipán, Teátro Neline, Budmerice – Oskar. Všetky sa so smrťou vysporiadali veľmi prirodzene, ako so súčasťou života.

Autorka scenáru a režisérka M. Ryšavá spracovala Jobusovu rozprávku do divadelnej podoby optikou bábkarky. Na prázdne javisko prišla na bicykli, ktorý je všetkým a má všetko potrebné k hraniu sa na Etiena. Bábkoherečka zaparkovala bicykel do stojanu, aby mohla ďalej šliapať do pedálov, no na mieste. Položí deťom hádanku: Chcem s tebou byť, chcem s tebou žiť, chcem s tebou aj po smrti hniť. V závere predstavenia im povie, čo to je.

V košickom bábkovom divadle si tentoraz tvorcovia vybrali príbeh o ťahaní repky, no cez optiku spomínanej poľnohospodárskej plodiny. Zrazu sa všetko javí inak.

Autorka scenáru a režisérka P. Dušová vložila známu českú ľudovú rozprávku o hašterivej žene do konfliktu herca a herečky. Napravením literárnej postavy sa tak zlepšuje aj vzťah medzi kolegami. Dieťaťu sa moment premeny zdvojí a poukáže sa na aktuálnosť rozprávok. Textovo autorka vychádzala z rozprávky Boženy Němcovej. „Teší nás, že náš repertoár obohatí ďalšia klasická rozprávka, aj keď trochu zmodernizovaná pre 21. storočie. Určená je pre deti školského i predškolského veku, ale poteší aj srdce dospelého diváka,“ skonštatoval umelecký šéf divadla Ivan Sogel.

Z. Kollárová spája motívy klasickej ľudovej rozprávky o malom chlapčekovi s príbehom H. CH. Andersena. Notoricky známe fabuly doplnila o nové postavy (kráľ Krkovička, kráľ Palacinkár IV. a i.), situácie (Janko Hraško vymýšľa zábudlivej rybe meno). Do textu vložila kuchynský slang i pomenovania (princezná Duritka, ty si taký pripečený, nerozpaľuj sa, ty si moja šálka čaju atď.). Táto zmena často vyplynie zo situácie, z hry súrodencov.

Inscenácie pre dospelého diváka v bábkových divadlách na Slovensku? Bábkoherci hrajú bez bábok, či dokonca činoherne? Bábkové predstavenie večer? Tieto a ešte mnoho iných otázok počuť stále, aj v 21. storočí. Pred predstavením som započula pani sediacu predo mnou, ktorá svojej susedke vysvetľovala: „Herci sú perfektní, uvidíš, aj keď hrajú len pre deti.“

Publikácie, filmy, dramatické texty, inscenácie venované histórii mesta, osobnostiam spätými s mestom či konkrétnou budovou, uličkou, legendy, povesti tradované medzi obyvateľmi, historické udalosti či medzníky, ktoré ovplyvnili vývoj a život v danom regióne – to všetko sú témy, ktoré sú žiadané a vítané – nielen u pedagógov, ktorým uľahčia výučbu dejepisu, literatúry či estetickej výchovy, ale aj u obyvateľov, ktorým ozrejmia isté historické skutočnosti, alebo ich inšpirujú k tomu, aby si pri čítaní knihy či návšteve predstavenia zaspomínali. V bábkových divadlách tieto témy tvorcovia neopomínajú.

Súčasná poľská literatúra a dráma, ktorá bola tohto roku prezentovaná aj na Novej dráme v rámci projektu Focus Poľsko, je útočná, trefná, reflektujúca problémy všetkých sociálnych skupín, zachytáva jazyk, konanie, myslenie ľudí, ktorí sa ocitli na periférii spoločnosti, neštíti sa vulgarizmov, násilia, sexu, no zároveň je veľmi citlivá, hĺbavá, melancholická, metaforická, plná básnických obrazov a výrazov, senzitívna voči minulosti.