Pavel Unger
Pavel Unger je absolventom Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Ako hudobný kritik a publicista so zameraním na operné divadlo publikuje od začiatku 70. rokov v rôznych slovenských denníkoch a odborných časopisoch, v súčasnosti je recenzentom denníka Pravda a Hudobného života.
Vojvodkyňa z Chicaga či subreta pod Urpínom
Návšteva prvej reprízy novej inscenácie operety Vojvodkyňa z Chicaga od Emmericha Kálmána vyvolala vo mne rozpomienky na časy nedávno minulé. Na nedostatkový tovar sa čakalo v radoch, sexshopy boli zakázaným ovocím... Dnes, ako sa zdá, sa v podobnom postavení ocitla opereta. Na Slovensku jej takmer niet. A čo je vzácne a nedostupné, to láka. V banskobystrickej Štátnej opere zapĺňa „ľahkonohá múza“ hľadisko do posledného miesta. Po Nabuccovi našli ďalší kasový titul.
Verdiho rarita na festivalovom pódiu
Raná tvorivá perióda Giuseppe Verdiho a festival Zámocké hry zvolenské je spojenectvo, vďaka ktorému si najmä v ostatných rokoch vybudoval náš jediný operný festival pod holým nebom osobité renomé. Nejde však len o skoré verdiovky, prezentované spravidla v koncertnej verzii. Ale o celú plejádu diel talianskej proveniencie, po prvýkrát uvedených (prípadne prenesených z banskobystrickej Štátnej opery) na tomto fóre.
Nabucco sa vrátil s novými podnetmi
Bez Nabucca slovenské scény dlho nevydržia. Magická sila populárneho Zboru Židov, ktorý si dodnes na nejednej zahraničnej scéne vytlieska opakovanie, sa v povedomí bežného diváka stotožňuje s operou ako takou a dokáže „obmäkčiť“ aj zarytých odporcov tohto žánru. Nabucco je na jednej strane „kasovým“ titulom, na druhej je ukážkovým, ba až esenciálnym plodom rozsiahlej a u nás len postupne objavovanej ranej epochy Giuseppe Verdiho.
Soročinský jarmok po polstoročí
Znie to priam neuveriteľne, ale v čase keď mŕtvy Modest Petrovič Musorgskij zanechal rozpracovaný Soročinský jarmok (1881), stál Giuseppe Verdi pred svojím vrcholom, Giacomo Puccini pred debutom, Pjotr Iľjič Čajkovskij či Johann Strauss boli v najlepších rokoch a Jacques Offenbach pol roka po smrti. Prečo ponúkam túto časovú os a historickú paralelu? Z prostého dôvodu.
Bystrica súčasťou straussovskej renesancie
Zo sedemnástich javiskových diel Johanna Straussa ml., medzi ktorými sa nachádza po jednom aj opera a balet, žijú na javiskách divadiel predovšetkým operety. Viedenský kráľ valčíkov a poliek, okrem najfrekventovanejších diel - Netopiera, Noci v Benátkach a Cigánskeho baróna - zanechal ďalší tucet operiet uchádzajúcich sa v súčasnosti o revitalizovanie.
Zaručený autor, neošúchaný titul
Zatiaľ čo dve väčšie slovenské operné scény v ostatných piatich rokoch z javiskového dedičstva Giuseppe Verdiho omieľali Trubadúra a Maškarný bál, menšia Štátna opera v Banskej Bystrici otvorila najnavštevovanejšiemu autorovi širšie pole. V roku 2005 sa popasovala s Attilom a najnovšie siahla po Simonovi Boccanegrovi.
Bez nápadu úcta k tradícii nie je divadlom
Štyri roky Petra Dvorského na čele operného súboru košického Štátneho divadla by mohli byť dostatočne dlhou etapou na zanechanie čitateľnej stopy v histórii inštitúcie. V jeho prípade sú jej obrysy viactvaré. V roku 2006 vkročil svetoznámy tenorista do šéfovskej kancelárie, aby prostredníctvom vlastnej umeleckej a osobnostnej autority vrátil operu do povedomia mesta i regiónu. To bola základná úloha a svoje poslanie splnila.
Madama Butterfly – v ústrety publiku
Sto päťdesiat rokov od smrti Giacoma Pucciniho sa v celosvetovom meradle stalo impulzom k ešte intenzívnejšej reflexii skladateľovho odkazu, ktorý však ani mimo jubilejného roka netrpí nedostatkom záujmu. V slovenských divadlách sú repertoárovými stálicami najmä tri najpopulárnejšie tituly (Bohéma, Tosca, Madama Butterfly), poznanie ostatných je – azda s výnimkou Turandot – mizivé. Banskobystrická opera má na svojom konte dve slovenské premiéry (Edgar, Lastovička), košická zasa prvenstvo v uvedení Sestry Angeliky, no do histórie sa zapísala aj prvou povojnovou inscenáciou Dievčaťa zo Západu. Z plejády pucciniovských titulov sa vedenie Štátneho divadla rozhodlo ísť cestou menej rizikovou a vrátiť po pätnástich rokoch v Košiciach najfrekventovanejšie dielo, japonskú tragédiu Madama Butterfly. Pokiaľ vnímame jej nasadenie v celoslovenskom kontexte, tak časová blízkosť k pozoruhodnej inscenácii Petra Konwitschného na scéne Opery SND košickému tvaru trocha sťažuje pozíciu, prípadne kdesi v podtexte nabáda k myšlienke tvorivého dialógu či aspoň umeleckej konfrontácie s nekonformnou bratislavskou verziou.
KOŠICKÁ OBHAJOBA PRÁV OPERETY
Problém recepcie klasickej operety má v novodobej histórii slovenského divadla svoje špecifiká. V čase, keď okolité kultúry nezapochybovali o práve na život tých titulov a tých autorov, po ktorých sme zdedili partitúry obzvlášť po hudobnej stránke nesmrteľné, Slovensko miešalo smrtiace injekcie. Marek Ťapák na Novej scéne v júni 1999 zakopal orchestrálnu jamu a zlikvidoval operetu.
