Soňa J. Smolková
Soňa J. Smolková vyštudovala divadelnú vedu na Vysokej škole múzických umení a liečebnú pedagogiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Pôsobila ako hudobná publicistka, neskôr ako odborná pracovníčka Divadelného ústavu. Momentálne je redaktorkou denníka SME. Divadelné recenzie publikovala v denníku Pravda, v časopise kød – konkrétne o divadle, spolupracovala s Rádiom_FM a s internetovým časopisom MLOKI. Súčasťou projektu Monitoring je od jeho začiatku.
Pocta M.H.L.
Magda Husáková-Lokvencová bola výnimočná žena. Doktorka práv, prvá slovenská režisérka, manželka Gustáva Husáka, intelektuálka, charizmatická a krásna žena a celkovo výnimočná osobnosť slovenskej kultúry. Osobnosť, na ktorú sa, žiaľ, tak, ako máme vo zvyku, pomaly zabúdalo. Našťastie, posledné desaťročie prinieslo intenzívne snahy o rozpamätanie sa na význam tejto neobyčajnej ženy.
Vitajte späť v luxuse!
Každé desaťročie má svoje špecifiká. Špecifiká, ktoré ovplyvňujú kohortu prežívajúcu v nej určité udalosti. Generácia Y, teda generácia narodená po roku 1980, prežívala v tejto dekáde svoje najcitlivejšie obdobie detstva a ranej puberty. O tom, ako dramatické spoločenské zmeny vplývali na život terajších dvadsiatnikov a „skorotridsiatnikov“, hovorí s nadhľadom a humorom inscenácia režisérky Adriany Totikovej Hurá, luxus! alebo Tie roky 90-te.
Štyri druhy syra alebo Čoho je veľa, toho je príliš
Ak máte naozaj radi syr, pizzu quattro formaggi si pravdepodobne nedáte. Viete totiž, že štyri druhy syra pokope spôsobia pomiešanie chutí a syrový galimatiáš vás akurát tak dokonale presýti. Ak máte radi vtipné riešenie rodovej rovnosti a problematiky rodových stereotypov, inscenácia Quattro formaggi vo vás vyvolá podobný pocit.
Zo zlého ešte horšie
Nestáva sa asi veľmi často, že je želaním inscenátorov to, aby bola ich inscenácia za hranicou nevkusu, primitivizmu a fušerstva. Sú však prípady a o jednom z nich bude práve teraz reč, kedy sa divák stáva svedkom zámerne zlej, zlej, zlej inscenácie. Plán B z vesmíru je divadelný remake jedného z najhorších filmov, aký bol kedy v Hollywoode natočený. Je to hlúpa, primitívna a amatérska inscenácia! A je presne taká, akú ju tvorcovia chceli mať.
Nedotknuteľná sentimentálnosť
Sú veci, ktoré z rôznych dôvodov považujeme za nedotknuteľné. Môžu to byť veci nespochybniteľnej hodnoty ako rodina, spomienky, priateľstvo...
… tá ľalia smutno vzdychá…
Bottovu baladu Žltá ľalia sa deti v škole ešte stále učia naspamäť. Pravdepodobne tak v tejto krajine nie je nikto, kto by nevedel odrecitovať aspoň úvodné verše Stojí, stojí mohyla. Na mohyle zlá chvíľa... Nečudo, že sa táto balada stala akýmsi evergreenom romantizmu.
Pravda v troch riadkoch
Haiku je krásna poézia. Na prvý pohľad nesmierne jednoduchá trojriadková básnička v sebe skrýva kvintesenciu zážitku, ktorú by básnici západnej kultúry opísali desiatkami slov a rýmami. Čítať haiku znamená viac, ako len čítať slová. Znamená to, vedieť si za malou plochou slov, ktoré sa nám ukazujú, predstaviť obrovský priestor zážitkov a osudov.
Okná srdcu zatvorené
Všetci máme občas “okno“. Prejavy takéhoto okna poznáme taktiež všetci. Nevieme prísť na dôležité číslo, dátum...
A zase ten trojuholník!
Izba vysokoškolského internátu spojila osudy troch mladých ľudí. Michala – precitliveného homosexuála, ktorý podnecuje svoju bizarnú obrazotvornosť drogami. Petra - predstavujúceho „správneho chlapa“ s pevnými svalmi a zásadami. Ivanu - túžiacu spoznať všetko, čo život ponúka bez obmedzení, príkazov a zákazov. Každý z trojice by mohol žiť svoj život v relatívnej spokojnosti, keby sa nestal súčasťou života ostatných dvoch.
