Veronika Kolejáková
Vyštudovala klinickú a poradenskú psychológiu na FiFUK a divadelnú dramaturgiu na VŠMU v Bratislave v ročníku prof. Ľ. Vajdičku. Jej absolventská inscenácia Platonov (réžia M. Amsler, 2003) získala ocenenie DOSKY za objav sezóny, ocenenia najlepšia inscenácia na festivale Setkání v Brne a Zlomvaz v Prahe a Grand Prix na Medzinárodnom festivale divadelných škôl vo Varšave. Do roku 2015 pôsobila ako pedagogička na Divadelnej fakulte VŠMU (psychológia, analýza dramatického textu), kde viedla aj semináre pre zahraničných študentov o dramatickej tvorbe A. P. Čechova. Od roku 2013 vyučovala psychológiu na medzinárodnom programe International Baccalaureate na Gymnáziu Jura Hronca v Bratislave. Popri dramaturgickej činnosti v divadle a v televízii sa venovala prekladom odbornej literatúry (R. Schechner – Performancia: teórie, praktiky, rituály, P. Brook – Kvalita milosti, H. Nicholson – Divadlo a vzdelávanie, D. Rebelato – Divadlo a globalizácia). V súčasnosti pôsobí ako scenáristka a psychologička v slobodnom povolaní. Žije v Bratislave.
Tisíc rokov alebo sekunda
Inscenácia Činohry SND Odliv je súčasťou Brutovského pokračujúcej trilógie spätej s výrazným literárnym jazykom a angažovanosťou tém. Podobne ako v prvých dvoch inscenáciách, uvedených na scéne Slovenského komorného divadla Martin (D1: pracovný názov, 2021; Iokasté, 2022), v Odlive ide o širší, civilizačný námet. Tvorcovia prinášajú variácie na tému odlivu mozgov, vykorenenia, ťažko definovateľnej, sústavne strácanej a spochybňovanej identity národa. Básnickými a divadelnými prostriedkami hovoria o národe, ktorý zobral „nohy a mozgy na plecia“ , o odchádzaní či neodchádzaní z krajiny a od aktívneho podielu na jej súčasnom stave, vývoji a budúcnosti.
Sme slobodní, a zrazu nie sme
Autorská inscenácia Michala Beleja, inšpirovaná tragicky ukončeným životom a nadčasovými myšlienkami predstaviteľky britského ženského hnutia Emily Davisonovej (1872 – 1913), z pohľadu súčasnosti viacvrstvovo rozpráva o utláčaných jedincoch v rigidnej spoločnosti a skúma „hranice medzi aktivizmom a terorizmom, maskulinitou a femininitou, obeťou a manipulátorom“.
Emigrovať sám pred sebou
Inscenácia Pred očami západu je voľným spracovaním rovnomennej románovej predlohy Josepha Conrada z roku 1911 a predovšetkým Jařabovou polemikou o Rusku a jeho podstate, ktorá vylučuje možnosť zmeny a pokroku. Conrad v autorských poznámkach ku knihe zdôrazňuje zámer „vyjádřit ani ne tak politický stav jako psychologii Ruska“ , nakoniec, sám bol ukrajinsko-poľského pôvodu a musel v mladosti opustiť vlasť. Ponúka tým nepriamo mandát na adaptáciu v duchu súčasnosti a historickej skúsenosti nadobudnutej od čias pred prepuknutím 1. svetovej vojny, keď román vznikol.
Pripraviť sa na svetlo
Tretí divadelný projekt operného speváka a architekta Petra Mazalána, tematizujúci blízky a autenticky pretlmočený kontakt s témou autizmu, bol premiérovo uvedený v renovovaných priestoroch Slovenskej národnej galérie. Režisér a autor scénických konceptov sa v posledných rokoch systematicky dotýka problematiky poruchy autistického spektra (PAS) v performanciách Človek s PAS (2019) a Zimná cesta (2020). Súčasne sa dlhodobo zaoberá sledovaním a metodologickou analýzou hľadania foriem a jazyka neurodiverzity v performačnom umení aj vo svojej výskumno-vedeckej činnosti,[1] pre ktorú sú divadelné projekty otvoreným laboratóriom. Téma rodičovstva a materstva a tiež forma spojenia piesňového recitálu s inscenovanými sekvenciami rezonovala už v predošlej Mazalánovej inscenácii Zimná cesta,[2] v ktorej vychádzal z textovej predlohy rovnomennej novely Elfriede Jelinek. V aktuálnej performancii zvolil voľnejšiu štruktúru a zámerne rozdelil inscenáciu na pevnú a improvizovanú časť. Nedokonalosť divadelno-performatívneho tvaru v spojení s poéziou klasického piesňového cyklu Gustava Mahlera poukazuje na samotné výzvy a súčasne limity inklúzie.
Malý osobný experiment
Autorský projekt nezávislého zoskupenia Slzy Janka Borodáča Pop animal kladie už v textovej predlohe, „librete“ režisérky Júlie Rázusovej na plecia kolektívnych spolutvorcov tematicky a filozoficky široký záber – inscenácia je koncipovaná ako „divadelná štúdia o hraniciach medzi človekom a zvieraťom“. Usiluje sa o hĺbkový vhľad do znepokojivých okolností, za akých prevezme jednotlivec moc a uplatní ju vo forme násilia, alebo, naopak, dokáže v iných situáciách neoprávnenému násiliu hrdinsky klásť odpor bez ohľadu na to, či ho väčšina alebo aspoň nemnohí členovia spoločnosti či komunity podporia.
Pohlcujúca hĺbka všednosti
Zoskupenie ODIVO prinieslo v sezóne 2021/2022 formálne zrelú a viacvrstevnú audiovizuálnu re-performanciu Vnorená, ktorá získala trojnásobnú nomináciu na ocenenie DOSKY: za mimoriadny počin v tanečnom divadle, najlepšiu scénografiu a pôvodnú scénickú hudbu. Autorky dramaturgickej koncepcie a ko-režisérky, Mária Danadová a Monika Kováčová, o nej hovoria ako o „ponore do témy akútnej potreby starostlivosti“. Inscenácia problematizuje predovšetkým stratu intimity a súkromia opatrujúcej i opatrovanej osoby, no aj výnimočné zblíženie, ktoré vzťah vzájomnej závislosti prináša.
Vidieť škvrny
Jeden zimný deň v predvečer norimberských procesov. Bývalý minister letectva a zakladateľ gestapa Hermann Göring obracia v rukách tabuľky s tmavými aj pestrými škvrnami. Je rok 1945 a z poverenia tribunálu práve prechádza sériou psychologických testov, ktoré majú potvrdiť jeho schopnosť podstúpiť súd. Americký armádny psychiater Douglas Kelley a psychológ Gustave Gilbert vedia, že známy Rorschachov test im cez desať rôzne zložitých atramentových odtlačkov dovolí nazrieť do toho, čo nacistický funkcionár cíti a prežíva na samotke v prízemí väznice. No očakávajú ešte viac. Pred očami sa im obnaží Göringov charakter.
V tieni nebezpečnej metódy
Nová inscenácia Modrého salónu SND prináša životný príbeh relatívne málo známej, no v odbornom povedomí výraznej historickej osobnosti marketingového sveta Edwarda Bernaysa (1891 – 1995), ktorý sa preslávil ako zakladateľ odboru public relations. Počas svojej neuveriteľne dlhej, vyše 80-ročnej kariéry Bernays ťažil najmä zo schopnosti zúročiť zdedený kapitál, hoci nie finančný, ale najmä statusový a myšlienkový, a dokázal ho opakovane premeniť na nástroj úspechu.
Dievča s verklíkom
Inscenácia Štúdia 12 Zimná cesta je režijným a interpretačným konceptom speváka barytonistu Petra Mazalána. Cyklus piesní Franza Schuberta Winterreise (1827) je v scénickej podobe prepojený s fragmentmi divadelnej predlohy Elfriede Jelinek s rovnomenným názvom, ktorá je priamo inšpirovaná Schubertovou kompozíciou.
