(function(i,s,o,g,r,a,m){i['GoogleAnalyticsObject']=r;i[r]=i[r]||function(){ (i[r].q=i[r].q||[]).push(arguments)},i[r].l=1*new Date();a=s.createElement(o), m=s.getElementsByTagName(o)[0];a.async=1;a.data-privacy-src=g;m.parentNode.insertBefore(a,m) })(window,document,'script','//www.google-analytics.com/analytics.js','ga'); ga('create', 'UA-58937473-2', 'auto'); ga('send', 'pageview');
Slovenské centrum AICT: Slovenské centrum AICT logo
Monitoring divadiel logo

Poďme hľadať pozitíva

Za jednu z najväčších devíz (nielen) divadelnej kritiky 21. storočia osobne považujem jej absolútnu otvorenosť. Vďakabohu, už dávno máme za sebou historické obdobia, keď recenzenti a kritici posudzovali javiskový tvar na základe presne stanovených kritérií určených inštitúciami, ktorých úlohou bolo kontrolovať „správnosť umenia“. A v tomto kontexte je úplne jedno, či hovoríme o diktáte formy (nadradzovanie vysokého umenia nad nízke, presne určený typ verša atď.) alebo obsahu (cenzúra cirkevná, nacistická či komunistická).

Príliš všedný život v divadle

Všetci vraj nosíme nejaké masky, hráme svoje roly, spolu žijeme v divadle sveta, pričom prvky divadelnosti prirodzene a neustále prenikajú do našej reality (dokonca sa teatralitou každodennosti zaoberajú aj viaceré humanitné vedné disciplíny). Svojím spôsobom sme teda všetci hercami, zdá sa nám však, že sa len ťažko môžeme porovnávať s tými, ktorí si herectvo vybrali ako svoju profesiu. Kvôli gloriole vzrušujúceho života, ktorá sa okolo nich vznáša a je len ďalšou zo spoločenských masiek, si zriedka pripúšťame fakt, že herci sú tiež iba obyčajní ľudia, ktorí vykonávajú svoje povolanie a nemajú pri tom vždy na ružiach ustlané.

Plavba ženskou dušou

Divadelníci sa odjakživa pokúšali preniesť lákavé témy a konkrétne príbehy z románov, noviel či poviedok do divadla. Tento fenomén môžeme sledovať naozaj celé stáročia a musíme konštatovať, že veľakrát podobné pokusy skončili so značným úspechom, ale aj neúspechom. Do divadelného diela si dramatizátor musí vybrať len určité témy a veľakrát musí dej značne ochudobniť o rôzne príbehy a postavy.

Sarkofágy a bankomaty

Projekt Sarkofágy a bankomaty (október 2008 - jún 2009) vznikol na základe požiadavky „napísať spoločnú hru o súčasnom Slovensku v kontexte posledného dvadsaťročia po páde železnej opony.“ Autorka koceptu a tiež jedna zo zúčastnených autoriek Anna Grusková iniciovala projekt na základe vlastných skúseností s kolektívnym písaním a taktiež ako spôsob vyplnenia absencií v súčasnej slovenskej dráme.

Go to Top