Zuzana Uličianska
Zuzana Uličianska bola predsedníčkou Slovenského centra AICT v rokoch 2003–2012 a opätovne v rokoch 2015-2021. Od roku 2018 je členkou výkonného výboru Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov. Pracovala ako interná redaktorka denníka SME či odborná pracovníčka Divadelného ústavu v Bratislave. Bola spoluorganizátorkou Divadelných ocenení sezóny DOSKY, autorkou viacerých rozhlasových hier. V súčasnosti pôsobí v Kreatívnom centre Fakulty architektúry a dizajnu STU.
MÓDNY SALÓN ALBA
Hra o milujúcej matke, ktorej láska prerastá do šialenstva - takto charakterizoval režisér Michal Náhlik hlavnú tému svojej produkcie Bernardy Alby v rozhovore uverejnenom v bulletine. Všetci sme vraj počuli o matkách, ktoré svoje deti väznili po chlievoch a povalách. Skutočne, všeličo sa stáva v živote, úlohou umenia je nás ale presvedčiť, že sa to môže stať aj nám.
BOHOVIA NAŠI KRUTÍ
„Majú niečo medzi štyridsiatkou a päťdesiatkou,“ píše Yasmina Reza o svojich hrdinoch. Sú na vrchole svojej kariéry, čo v preklade znamená aj na vrchole svojej dravosti, bezohľadnosti, manželských i psychických kríz. Nejde o nijakú „cool“ drámu, v ktorej by sme od začiatku cítili prítomnosť krvi, spermií a boja o život.
ŠIEL ZA ŇOU AŽ DO INDIE…
„Šiel za ňou až do Indie,“ hovorí sa v India Song o Michaelovi Richardsonovi a jeho osudovej láske, Talianke Anne-Marie Stretterovej. Nemecký režisér Hans Hollmann za touto produkciou prišiel až na Slovensko. Pokúsiť sa o spojenie nespojiteľného.
MAŤ TAK ICH PROBLÉMY?
„Do akej výšky príjmu môže mať človek depresiu?“ pýta sa v jednom momente hry: Půl druhé hodiny spoždění Laurence - profesionálna matka ktorej práve odišlo z domu posledné dieťa. Nevyhnutný akt vylietavania vtáčikov z hniezda sa u nej stal spúšťačom „prehodnocovacích“ nálad.
DANČIAK PONECHANÝ V TME SÁM NA SEBA
„Ja, Dančiak“ – jeden z novinových titulkov o inscenácii v Štúdiu L+ S bol výstižný. V tejto produkcii ide skutočne viac o herca Dančiaka ako o Dorstovho herca Feuerbacha. Ten prvý je nám blízky svojou ľudskosťou, ten druhý trochu si udržuje odstup chladom autorovej konštrukcie.
NAJŤAŽŠÍ Z ĽAHKÝCH ŽÁNROV POD VLAJKOU ARÉNY
Aréna pripravila operetu bez orchestra, s mikroportami. Týmto konštatovaním by mohli poniektorí ortodoxní kritici s hodnotením produkcie Pod cudzou vlajkou aj skončiť. Vzhľadom na stav tohto najťažšieho z ľahkých žánrov na Slovensku je ale ťažké byť striktným. Ani v Slovenskom národnom divadle nebýva inscenovanie operety – ako naposledy bolo vidieť na Lehárovej Veselej vdove – celkom bez problémov. Prirodzene, pohybujú sa na inej úrovni.
MANŽELSTVO AKO TOTÁLNA STRATA PAMÄTI
Hry o manželstve sú samostatným dramatickým žánrom, akousi komickou tragédiou na pokračovanie, pre ktorú spolužitie dvoch samostatných jedincov vytvára nekonečne veľa námetov. Rómeo a Júlia po pätnástich až päťdesiatych rokoch s podtitulom Láska začína tam, kde končí zamilovanosť.
UMELÉ AKO PLYŠ
Irvin Mirsky je „novou slovanskou tvárou“ v globalizovanom meste, ktoré sa volá City. Po mesiacoch života v samote a divočine mimo civilizácie sa ako nádejný fotograf, talent z východnej Európy stáva umeleckým štipendistom so stravou zabezpečenou trikrát denne. Trochu čudák, ale sympatický.
