Dária Fojtíková Fehérová
Dária Fojtíková Fehérová absolvovala štúdium divadelnej vedy na Vysokej škole múzických umení v Bratislave a doplňujúce pedagogické štúdium so zameraním na detskú dramatickú tvorivosť. Venuje sa divadelnej kritike, publicistike a dramaturgii, aktívne sa zúčastňuje domácich aj zahraničných odborných podujatí, konferencií a festivalov. Venuje sa ochotníckemu divadlu, najmä ako členka odborných porôt a šéfredaktorka festivalových denníkov. Absolvovala viacero zahraničných kritických workshopov (AICT, Mobile Lab). Od roku 2010 pracuje v Divadelnom ústave, od roku 2014 ako vedúca Oddelenia divadelnej dokumentácie, informatiky a digitalizácie a programová manažérka festivalu Nová dráma/New Drama (2010). V roku 2013 ukončila postgraduálne štúdium na Katedre estetiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, kde obhájila prácu Estetika súčasnej slovenskej dramatiky. Od roku 2009 je členkou výboru Slovenského centra AICT, od roku 2014 jeho podpredsedníčkou.Je spoluautorkou monografie Ferdinand Hoffmann. Kritik, dramaturg, režisér... (spolu s Vladimírom Štefkom a Martinom Timkom).
O VKUSE
Milan Jedlička, vedúci katedry marketingovej komunikácie Univerzity Cyrila a Metoda v Trnave napísal svoju druhú hru. Prvú, s názvom Korytnačina, uviedlo Divadlo Jána Palárika v Trnave v roku 2005. Svoju druhú hru ponúkol Jedlička tomu istému divadlu. To ju prijalo a Bola raz jedna dedina... mala premiéru 13.10.2007. Bohužiaľ.
AK MÁ ROZPRÁVKA PRIVEĽA ILUSTRÁCIÍ
Berúc do úvahy rozprávku v knižke, inak to nejde. Pre literatúru je podstatný text, inak by nebola literatúrou. Detské knižky obyčajne obsahujú aj ilustrácie, aby rozvíjali estetické cítenie malého čitateľa, ponúkli možnosť realizácie jednej myšlienky z príbehu. Pri čítaní detských kníh sa však dieťa môže väčšinou spoliehať len na svoju fantáziu.
SHAKESPEARE NIE JE NUDA ALEBO ODVÁŽNEMU ŠŤASTIE PRAJE
„Divadlo Jána Palárika v Trnave v posledných rokoch prináša odvážne tituly. Experimentuje. Za všetky spomeňme aspoň Elfride Jelinek a dvakrát F. Kafku. Režisérsky za ne zodpovedá Viktor Kollár. Avšak pri autorovi hry poslednej premiéry v sezóne 2006/2007 ťažko hovoriť o experimentovaní. Shakespeare je „klasika“, hoci aj po vyše štyristo rokoch predstavuje výzvu pre všetkých režisérov.
SLOVENSKO POHĽADOM SKLADATEĽA ALEBO „SPÍTE“?
„Keby bolo niečo, čo sa ti dá zniesť...“ To si dnes spieva celé Slovensko, a nielen preto, že je to „hit storočia“, hoci je to záležitosť iba posledného desaťročia. V Trnave sa však už vyše pol storočia spieva hit z pera Mikuláša Schneidra-Trnavského: „Ružičky budú včuľ spať...“ V roku 2006 sme si pripomenuli 125. výročie narodenia tohto skladateľa. Divadlo Jána Palárika v Trnave pripravilo ďalší kus do série hier o velikánoch slovenskej histórie a umenia. Paradoxne je autorom i režisérom nie celkom „pravý“ Slovák – rodák z Dolnej zeme Michal Babiak.
FRANZ A MILENY
Franz Kafka predstavuje výzvu. Pre literárnych historikov, teoretikov, pre čitateľov. Režisér Viktor Kollár sa v Trnave pokúsil prekonať bariéru, strach zo zložitosti Kafkovho diela uvedením hneď dvoch v jednej sezóne. Okrem románu Amerika zdramatizoval aj jeho korešponciu s Milenou Jesenskou, nedosiahnuteľnou láskou.
IT [áj tí] – INFORMATION TECHNOLOGY
Keďže moderné technológie považujem za nevyhnutnú súčasť života, veľmi ma teší, že umenie ich neignoruje, práve naopak, snaží sa túto skutočnosť reflektovať. S mobilným telefónom sa vyrovnala už aj tá najstaršia generácia, o televízii ani nehovoriac. Divadlo tiež prijalo témy McDonaldu a globálneho otepľovania, autori používajú technické výdobytky ako súčasť prostredia či charakterizačný prvok postáv.
